Šesťmesačný výskum 1 000 internetových stránok v 40 krajinách sveta ukázal, že techniky internetovej cenzúry preberá od skúsených cenzorov stále viac nových krajín. Varovná správa medzinárodnej skupiny expertov pritom podľa Financial Times prišiel iba týždeň po tom, ako turecký súd zablokoval prístup k stále populárnejšej stránke YouTube, až kým z nej jej prevádzkovatelia neodstránili hanlivé komentáre o zakladateľovi moderného Turecka, Mustafovi Kemalovi Ataturkovi.
Represívne vlády využívajú stále novšie techniky kontroly internetu a už dlhšie sa neobmedzujú len na jednoduché blokovanie prístupu k vybraným internetovým stránkam a službám. Často pritom využívajú produkty súkromných spoločností z krajín s demokratickým režimom, nevynímajúc Spojené štáty americké. Medzi najznámejšie z nich patrí Cisco, ale aj Google či Microsoft, ktoré súhlasili s obmedzením obsahu svojich stránok v Číne. Microsoft vymazal termín "demokracia" zo stránok svojich blogovacích služieb.
Najnovšie prístupy k cenzúre v mnohých krajinách považujú experti za využitie tzv. surovej sily. Ako jeden z príkladov uvádzajú Irán, kde nie je možné využívať multimediálne služby internetu, nakoľko je výrazne obmedzený objem dát, ktoré možno na internete získať. Vylúčené nie sú ani priame útoky na servery s neželaným obsahom ako napríklad v Kirgizsku alebo Bielorusku.
Internetové stránky prezentujúce odlišné politické stanoviská sú tu opakovane napádané a znefunkčnené. Za jednu z najagresívnejších techník považujú výskumníci pakistanskú blokádu blogovacích služieb stránky Google.
Táto forma "očistenia" stránok má podľa nich perspektívu, pretože známe stránky zostávajú v zásade funkčné. "Technológia filtrovania kľúčových slov a identifikácie istých neželaných výrazov je veľmi rozšírená," uviedol pre denník harvardský analytik John Palfrey.
Jeho kolega Dan Berman z amerického ministerstva zahraničných vecí predpokladá, že čoskoro sa objavia aj inteligentnejšie procesy na filtrovanie kľúčových slov, ktoré budú hlbšie analyzovať aj kontext, v akom sa využívajú. Denník označuje za krajiny s najintenzívnejšou kontrolou internetu Čínu, Irán, Saudskú Arábiu, Tunisko, Mjanmarsko a Uzbekistan. Podľa vyjadrenia Ronalda Deiberta z Toronta sa v skupine cenzorov "zvyšuje úroveň poznania osvedčených, lepšie povedané najhorších techník". Preto pôvodne čínske metódy je teraz možné pozorovať napríklad aj v Zimbabwe.
