Michel Brune z Laboratória Kastler Brossel v Paríži (Francúzsko) s kolegami dokázali ako prví pomocou prúdu atómov rubídia v supravodivej dutine (na obrázku je aparatúra) sledovať celú "životnú dráhu" jednotlivých fotónov: ich vznik vyžiarením, jestvovanie i zánik pohltením bez toho, aby fotóny zlikvidovalo samotné pozorovanie. (Zdroj: Nature)
Jonathan Lunine z Arizonskej univerzity (USA) s kolegami oznámil, že na severe Saturnovho mesiaca Titanu predsa jestvujú kedysi predpokladané a neskôr zamietnuté moria kvapalných uhľovodíkov ako metán a etán (jazerá objavili nedávno). Majú až vyše 100-tisíc kilometrov štvorcových, čo sa vyrovná niektorým moriam na Zemi.
(Zdroj: NASA)
Tím Margo Haygoodovej z Oregonskej zdravotníckej a prírodovednej univerzity (USA) zistila, že baktéria druhu Endobugula sertula, ktorá žije v symbiotickom vzťahu s morskou machovkou druhu Bugula neritina (na obrázku), obsahuje skupinu génov, produkujúcich najmä na ochranu lariev machovky pred predátormi látku bryostatín. Bryostatíny účinne likvidujú zhubné bunky pri niektorých rakovinách. Ťažko sa však získavajú v množstve potrebnom na farmaceutické účely - bryostatín 1 je v pokročilej fáze klinických skúšok. Teraz sa to azda podarí s génmi baktérie.
(Zdroj: Journal of Natural Products)
Bahador Bahrami z Univerzitného kolégia v Londýne (Veľká Británia) s kolegami predložil prvé fyziologické dôkazy, že neviditeľné obrazy naozaj upútavajú pozornosť mozgu na úrovni podvedomia. Pozor na podprahovú propagandu a reklamu!
(Zdroj: Current Biology)
Dávni predkovia anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, azda ešte australopitekovia, azda už skorí členovia rodu Homo, chytili vši lonové pred niekoľkými miliónmi rokov od predkov dnešných goríl. Zistil to tím Davida Reeda z Floridskej univerzity (USA). Nevyžadovalo to sex (ani dnes), pravdepodobnejšie sú iné spôsoby - napríklad nocovanie v opustených hniezdach goríl.
(Zdroj: BMC Biology)