V časopise Marine Ecology Progress Series to oznámil William Gilly zo Stanfordovej univerzity (USA) s kolegami. Skúmali známe ozubené veľryby vorvane tuponosé (Physeter catodon respektíve macrocephalus) a sépie druhu Dosidicus gigas, ktoré sa - hoci sú to tiež mimoriadne aktívne predátory - veľmi často stávajú ich korisťou. Vorvane obývajú všetky svetové oceány, sépie Dosidicus gigas iba Tichý oceán. Vorvane merajú až vyše 18 metrov a ich hmotnosť dosahuje 57 ton, pri sépiách je to až 2 metre a vyše 40 kilogramov. Vorvane sa za sépiami ako aj ďalšími hlavonožcami vrátane ozrutných a hrôzostrašných krakov/kalmarov z rodu Architeuthis, známých z knižných či filmových thrillerov a hororov, ponárajú až do hĺbky vyše 1 kilometra. Dokladmi zúrivých súbojov, ktoré sa tam musia odohrávať, sú stopy prísaviek na pokožke vorvaňov.
Gillyov tím počas 6-dňového výskumu označkoval elektronickými sondami 5 vorvaňov a 3 sépie, ktoré plávali v tej istej oblasti pri tichomorskom pobreží Mexika, presnejšie v oblasti Kalifornského zálivu, niekedy označovaného aj ako Cortézovo more. Vorvaňov dnes žije na celom svete 360-tisíc až
milión a odhaduje sa, že každoročne skonzumujú vyše 100 miliónov ton sépií, čo sa zhruba rovná celoročnému úlovku komerčných rybárov na svete. Keďže ľudia sépie takisto obľubujú vrátane druhu Dosidicus gigas, vzniká konkurenčný vzťah. O to dôležitejšie je dobre spoznať biológiu vorvaňov a sépií, aby sa "vlk nažral a koza zostala celá".
Ukázalo sa, že vorvane preplávali až vyše 100 kilometrov denne, no v pomerne malej oblasti, čo odrážalo nahromadenie ich koristi. Označkovaným vorvaňom a sépiám sa viackrát skrížili cesty. Vorvane sa z vyše 90 percent ponárali do hĺbok 100 až 500 metrov, iba v 3 percentách do hĺbky vyše 1 kilometra. Ponorené zostávali zväčša 15 až 30 minút (dokážu však pod vodou vydržať aj vyše hodiny). Presne to zodpovedalo štatistike pohybu sépií.
Vedci dosiaľ takto skúmali najmä migráciu veľrýb a žralokov. Pri správaní predátor - korisť to bola premiéra.
(urb)
