Počet farmárov, ktorí pestujú geneticky upravené (GM) plodiny, v uplynulom roku prvý raz prekročil desať miliónov. Oproti roku 2005 stúpol ich počet takmer o dva milióny. Pokiaľ ide o celkovú rozlohu, na ktorej sa tieto plodiny pestujú, padla aj ďalšia hranica: sto miliónov hektárov.
Podľa Cliva Jamesa, predsedu a zakladateľa neziskovej organizácie International Service for the Acquisition of Agri-Biotech Application (ISAAA) viac ako 90 percent poľnohospodárov, ktorí v roku 2006 pestovali GM plodiny, boli drobní farmári s obmedzenými zdrojmi v rozvojových krajinách. Pre nich sú vynikajúcim príspevkom na zmiernenie chudoby.
GM plodiny však majú aj iný zaujímavý účinok: je ním zníženie obsahu skleníkového plynu oxidu uhličitého v ovzduší. Ak zoberieme do úvahy ich rozlohu iba v USA, Kanade a Argentíne, je ich efekt približne rovnaký, ako keby sme odstránili z ciest štyri milióny áut, ktoré vyprodukujú deväť miliónov ton oxidu uhličitého ročne. Upozornil na to New Scientist.
Až 85 percent zníženia emisií vyplýva z toho, že poľnohospodári nemusia orať polia pre buriny, vďaka čomu sa organické zložky pôdy nedostávajú do kontaktu s atmosférou (GM plodiny majú gény, ktoré škodcov ničia). Uhlík zostáva v pôde, čo zabráni uvoľneniu asi 300 kg oxidu uhličitého z hektára. Zvyšok zníženia emisií pripadá na úspory paliva, pretože okrem orby odpadá aj chemický postrek.
Ak má pravdu posledná správa Medzivládneho panela pre klimatickú zmenu (IPCC), oxid uhličitý pochádzajúci z ľudských aktivít sa takmer s istotou významne podieľa na prebiehajúcej klimatickej zmene.
Podľa ISAAA bude do roku 2015 pestovať biotechnologické plodiny viac ako 20 miliónov farmárov na 200 miliónoch hektároch asi v 40 krajinách, čo by mohlo teoreticky priniesť zníženie emisií oxidu uhličitého viac ako o 300 miliónov ton ročne.
Potenciál biotechnológii by mohol byť ešte vyšší, nebyť odporu niektorých neziskových organizácií. Ako pre SME povedal Clive James, v USA majú tieto organizácie k dispozícii 400 miliónov dolárov ročne. Na vysvetľovanie pozitívnej úlohy geneticky modifikovaných rastlín a organizmov v médiách majú vedci približne stokrát menej. "Najväčšie riziko spojené s GM plodinami vidím v tom, že sa niektorá krajina rozhodne ich nepestovať," zdôraznil C. James. "Bol by som rád, ak by sa aj v diskusiách okolo GM plodín používal viac obyčajný sedliacky rozum."
