Nič proti kresťanom, vieru im neberiem, rovnako ani desiatkam podivných stvorení, ktoré ma pravidelne otravujú na železničnej stanici so žiadosťou o podpis. Všetko by bolo v poriadku, dokonale by som ignoroval aj ich herné pokusy, avšak všetko má svoje hranice. A Left Behind: Eternal Forces tie hranice nielenže prekročilo, ale sa na pomyselnú čiaru aj rozkošne vymočilo a zatancovalo na nej akúsi podivnú zmes pohybov za sprievodu kresťanského rocku. Pomaly to dochádza každému – Eternal Forces je hrou, ktorá sa tvári seriózne, tvári sa zaujímavo a hlavne, že ide o kvalitné dielko, ktoré jednoducho musí mať na poličke v počte dvoch kusov každý kresťan, pretože v opačnom prípade zhynie v ohni pekelnom a duša nenájde nikdy sľúbený odpočinok. Amen.
Na začiatok definícia. Real-time stratégia, v ktorej dostanete pod svoje božie ruky kresťana a v rámci osvety musíte šíriť meno Božie v uliciach ľudoprázdneho New Yorku. Stala sa totiž nemilá vec, o ktorej nás informuje intro. Určite stálo hafo peňazí a pochybujem, že na to vystačil jeden „zvonček“ z nedeľnej omše. Hrané video (žiadny render, normálny film) sa začína rozkošne – svet je vlastne pekné miesto a ako sa v Svätom písme píše, jedného dňa si na nebesia povolá najvyšší svojich najmilších a najsilnejších. Tí, ktorí sa poctivo modlili a vykonávali dobré skutky jednoducho zmiznú, vyparia sa, neostane po nich ani mastný fľak. Automaticky nastáva chaos, objavuje sa jeden fakt zlý (ale skutočne fucking bad) ujo, ktorý kresťanov prenasleduje, chopí sa vlády a istotne vo svojej rezidencii znásilňuje nevinné veveričky. Jediným hráčovým cieľom je teda prežiť, kajať sa, vyhnať zlo z planéty, modliť sa a dostať sa do vytúženého neba. Pohoda. Teda aspoň do momentu, kým nezačnete túto hru... ehm... hrať.
Klasickým spôsobom vyznačíte panáka, necháte ho modliť sa, pretože postupne stráca svoju vieru, tak nech chudák niečo vydrží. Jediným cieľom prvej úlohy je dostať sa z bodu A do bodu B. V uliciach obrovského mesta by si človek myslel, že to taký problém nebude, ale cesta medzi jednotlivými blokmi je len jedna – samozrejme nadizajnovaná božskými tvorcami, ktorí to vzali po hlave a túru sťažili neustálym kľukatením a zátarasami. Cestou natrafíte na metalistov, ktorí sú dielo satanove, pretože počúvajú hlučnú hudbu. A ktovie čo robia vo svojom voľnom čase. Sú to jediní nepriatelia, pretože tvrdá muzika výrazne oslabuje vieru vybraného jedinca a aby nebol konvertovaný na tieto odporné monštrá, musí prchať. Nechytajte sa za hlavu, je to fakt. Výnimočne si nevymýšľam, nesnažím sa mystifikovať, nerobím si z nikoho srandu. Ona pomyselná hranica niekde zo začiatku článku bola totiž prekročená a o tom sa predsa nevtipkuje. Neskôr dostanete pod plecia viac kresťanov, z neutrálnych postáv môžete vytvoriť svojich konvertovaním a staviate budovy. No, ono to doslovne nie je stavba, skôr jednotlivé komplexy vezmete pod svoju kontrolu a vytvoríte svoje hniezdočko.
Okrem klasických kasární (už si nepamätám kresťanské pomenovanie) tu máme nemocnicu (lieči ranených), provianťákov (dokonca aj kresťania potrebujú jesť a každý z nich zhltne nejakú tú porciu) alebo banku (peniaze... bez nich to jednoducho nejde, čo je značne komické, pretože... ale to by som sa predsa rúhal, dôležitá je viera). Bojovať s protivníkmi musíte nenásilnými metódami, k zabíjaniu sa predsa kresťania nikdy neznížia (taktiež sa tešíte na Assassin´s Creed?). Niektoré postavy sú totiž hrdinského typu a okrem modlenia sa zvládnu aj špeciálne kúzla a dokážu protivníka zblbnúť, svojim spevom priniesť dobrú náladu a viacej radšej nechcite vedieť. Taktické jadro zanedbateľné, úlohy natvrdo naskriptované, takže vždy sa stane daná udalosť presne v tú istú sekundu.GRAFIKA 2 / 10
Hovoriť o grafike ako o raji na zemi môže len človek so zatvorenými očami alebo vypnutým monitorom. Mesto je šedé, všetko monotónne a tých pár textúr sú zrejme majstrovské dielo grafika v Skicári. Počet farieb sa neodvažujem odhadovať, pretože výsledné číslo by bolo výsmechom hrám spred 10 rokov. Grafické efekty pozostávajú z akejsi bielej veci nad hlavami zúčastnených pri modlení či priehľadnej pary pri konvertovaní. Chvalabohu sa dá pohľad oddialiť vysoko, aby ten hnus nebol až tak na dlani. Čo sa týka postáv, sú si navzájom podobné, takže nájsť ten správny charakter je v chumli partizánov nemožné. Pohybujú sa ako po vydarenom žúre, nožičkami prepletajú neúmerne rýchlosti ich chôdzi, občas mávajú ručičkami, ale keďže som si nedávno skúsil prvé Age of Empires, môžem podotknúť, že prvotina Ensemble Studios má konkurenciu. Je to nevýrazný hnus, bez akéhokoľvek dizajnu, štipky fantázie pri tvorbe ulíc a s otrasnými animáciami.
INTERFACE 3 / 10
Na ovládanie postačí myš a keď je človek zdatný, pomôže si aj klávesovými skratkami. Bola by to klasika, keby uživateľský interface nebol až príliš masívny a samotné ovládanie a vyvolávanie funkcií nebolo príliš archaické. Chcem niekoho konvertovať na svoju stranu? Vyberiem možnosť konverzie a snažím sa kliknúť v správny čas na správny pixel. Ono zameriavanie je príliš obtiažne, nepresné, čo často vyvrcholí vo viacnásobné skúšanie toho správneho momentu, kedy začne panák druhého panáka presviedčať. V zápale „boja“ značne deprimujúce. Keby sa po kliknutí na neutrálnu osobu vyrolovalo menu s možnosťami, nikto by neprotestoval. Keby sa s celou vyznačenou funkciou vyrolovalo menu po kliknutí nepriateľa so všetkými možnosťami, taktiež by nikto neprotestoval. Keby sa dala zvoliť automatická funkcia modlenia v určitom časovom intervale, nikto by ani nepípol. Keby sa dalo panákov navoliť, čo majú v čase kľudu robiť, všetko by bolo ešte krajšie.
HRATEĽNOSŤ 1 / 10
Hrateľnosť na bode mrazu. Dôvod? Nuda, kardinálna nuda, k ničomu neprirovnateľná nuda. Sú hry, ktoré sú zlé od základu, ale hráč sa aspoň baví na nepodarkoch. V prípade Eternal Forces to však nejde. Niekto to tu myslel skutočne vážne a za svojim dielkom si stojí a bráni ho zubami nechtami. Tému kresťanstva môžeme veselo preskočiť, ale zakladať si na poukazovaní úhlavného nepriateľa vo forme rockerov je silná káva. Prekvapkávaná, bez cukru a v našom prípade zaliata studenou vodou. Vyzerá to ako značne nepodarený vtip, ktorého princípy sú primitívne, hrateľnosť zmizla pomedzi prsty ako svätená voda (to aby som bol štýlový) a aj ten najortodoxnejší kresťan musí uznať, že zábava z tohto projektu rozhodne nesrší. Prečo si tvorcovia vybrali žáner real-time stratégie je pre mňa záhadou. Nielenže nezvládajú základné princípy daného žánru, oni ho dokonca zadupávajú do zeme nezmyselnými nutnosťami opakovania stále tých istých postupov. Nie je dôvod prečo sa trápiť viac ako niekoľko úvodných úrovní, ktoré sú od začiatku až po koniec zúfalo naskriptované. Keby aspoň dokázali zaujať, ale celý koncept je jednoducho na smiech. Spravím panákov, presviedčam panákov, získavam budovy, neutrálne útočím a padla. Všetko sa deje v nepríjemne vyzerajúcich uliciach mesta, pri väčších skupinách odchádza prehľadnosť do neba a hráč sa len prizerá, dostáva záchvaty bezradnosti a nestačí sa diviť, čo je na tomto zábavné. Nič, ale to ste zrejme pochopili. Jediné, za čo si Eternal Forces zaslúžia bod, je podrobné (a nudné) popísanie životného údelu všetkých charakterov. Je ich mnoho, každý má svoj príbeh a prísahám, dva som si prečítal až do konca. Klamem, bol to len jeden, ale nechcem vyzerať ako nedôsledný recenzent.
MULTIPLAYER
Radšej sa stanem abstinujúcim, po nežnom pohlaví sa neobzerajúcim sa mníchom ako čo i len raz kliknúť na položku multiplayeru. Kameňujte ma.
ZVUKY 2 / 10
Mnoho toho v hre nezvučí a tých zopár samplov je skôr na smiech ako pre dobro veci. Nadabovaných scén nie je mnoho, zvukové efekty pôsobia ako spred niekoľkých rokov a často výsledný efekt nekorešponduje s činnosťou, ktorú postava vykonáva.
HUDBA 2 / 10
Nič proti kresťanskej hudbe. Je v hre, znie v menu a zvyšné miesto venujem svojmu životnému príbehu a prvému (žiaľ vďaka Eternal Forces nie poslednému) stretnutiu s hudobnou vložkou kresťanského charakteru.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 1 / 10
Satan is rising. Vaše postavy sa bez vyzvania ani neprežehnajú a hravo sa nechajú zmlátiť 6-ročným faganom s umelohmotnou lopatkou. Neustále sa treba o nich starať, preto pochybujem, že na nich bol aplikovaný akýkoľvek model umelej inteligencie. Nech sa aspoň správajú hlúpo – aspoň by bolo čo kritizovať, lenže oni nerobia nič. Protivníci sú na tom lepšie, pretože majú od dizajnéra naprogramované neskutočne umelé skripty. Po 200 sekundách majú prísť na miesto X a zachovať sa nejakým spôsobom, najčastejšie sa pokúsiť zničiť budovu alebo nejakú osobu. Kým na nich nezaútočíte, ani si vás nebudú všímať. To isté platí pre postávajúcich rockerov. Tí síce niekedy hrabnú do strún gitary a spôsobia pokles viery, ale skôr ide o lenivých asociálov, ktorí nemajú nič iné na práci, len strnulo postávať a čakať na smrť. Niektorým bol do vienka daný jednoduchý príkaz: „If nepriateľ blízko then attack.“ Toť vsjo. Prebojovať sa môžete cez viac ako sedem misií. Ďalej som nedošiel. Ospravedlňujem sa, kajám sa, ale zabiť čas môžem rozličnými činnosťami. Tak napríklad počítaním si prstov na rukách, sledovaním spiaceho zajaca, pokúšaním sa silou mysle vypnúť počítač a zbaviť sa tohto svinstva z disku.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 0,9 / 10
V jednom nemenovanom časopise odmietli dať tejto hre nižšiu známku ako 11%. Mysleli si totiž, že by si tvorcovia mohli namýšľať, že majú desiatkové hodnotenie a tým pádom hru vychválili. Poďakujme preto všetkým svätým za desatinnú čiarku a spoločne oslavujúc všetky možné kresťanské sviatky pošlime tento paskvil do večného zatratenia. Ak totiž Boh skutočne existuje, snaží sa nám nahovoriť, že koniec sveta sa skutočne blíži. Amen.