SME
Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky

Tridsať rokov po výbuchu

Čo sa vlastne stalo po prvej vážnej havárii jadrovej elektrárne na svete v Jaslovských Bohuniciach?

V súvislosti s rozsiahlym využitím jadrových elektrární vo svete existuje vysoká pravdepodobnosť rádioaktívnej kontaminácie okolitého prostredia. Všeobecne sa nevie, že prvá vážna havária na svete sa stala v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice v januári 1976. Až o tri roky neskôr (marec 1979) sa vyskytla prvá svetoznáma havária tohto druhu v Three Mile Island neďaleko Middletown (Pennsylvánia, USA) a o ďalších sedem rokov neskôr (apríl 1986) nasledovala doteraz najhoršia havária spôsobená kolapsom jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine.

Skryť Vypnúť reklamu

Koniec experimentálneho reaktora

Prvý reaktor v Československu, projekt A1 pre Jaslovské Bohunice, navrhovali v čase, keď bolo vo svete rozpracovaných niekoľko variantov jadrových elektrární. Reaktor A1 stavali na domáce podmienky s využitím nášho prírodného uránu, s chladením oxidom uhličitým a reguláciou ťažkou vodou. Od projektových prác v roku 1956 až do začatia prevádzky uplynulo pre zložitosť a novosť stavby až šestnásť rokov.

Ani po spustení nepracoval reaktor bez problémov. Vyskytovali sa najmä v súvislosti s tesnosťou parogenerátorov. Elektráreň bola často vyradená z prevádzky v dôsledku chýb a ich opráv. Výhodou reaktora mala byť možnosť výmeny paliva počas prevádzky, práve tam však došlo k najväčším zlyhaniam.

Prvá vážna nehoda sa stala 5. januára 1976. Pri výmene jedného z palivových článkov zlyhal blokovací mechanizmus. Čerstvý palivový komplet bol vymrštený do reaktorovej sály a následný únik oxidu uhličitého zabil dvoch pracovníkov. Situáciu zachránila obsluha, keď kanál utesnila zavážacím strojom. Smutné je, že smrti dvoch pracovníkov sa pri dodržaní záchranných postupov a prostriedkov dalo predísť.

Skryť Vypnúť reklamu

Kontrola zistila, že jadro palivového systému sa nepoškodilo a po rekonštrukcii technológie pokračovala jadrová elektráreň v prevádzke.

Druhá vážna havária sa udiala presne pred tridsiatimi rokmi - 22. februára 1977 - opäť pri výmene paliva. Pracovníci pri nej nedostatočne očistili palivový článok od silikagélu určeného na pohlcovanie vlhkosti pri transporte. Po zasunutí palivového článku so silikagélom do aktívnej zóny sa výrazne znížil prietok chladiaceho média, čo spôsobilo reťazové roztavenie palivových článkov. Následkom bol únik rádioaktivity do celého primárneho okruhu a cez netesniace parogenerátory do sekundárneho okruhu. Po tejto havárii celý reaktor A1 vyradili z prevádzky a uzavreli.

Po zvážení všetkých následkov tento experiment ukončili a od roku 1979 začali reaktor A1 postupne vyraďovať z prevádzky. Ukázalo sa, že rozsah poškodenia je na rekonštrukciu priveľký a princíp tohto typu reaktora prekonaný. Preto boli v areáli neskôr nainštalované štyri VVER-440s reaktory.

Skryť Vypnúť reklamu

Dosah na životné prostredie

Havárie reaktora A1 iniciovali monitoring rádioaktívneho dosahu na životné prostredie. Hygienická služba robila kontroly priebežne už od roku 1965, pričom obsah stroncia Sr90 v kravskom mlieku bol pred spustením A1 paradoxne sedemkrát vyšší a od začiatku prevádzky jadrovej elektrárne si udržiaval stabilne nízku hladinu. Obdobné to bolo s obsahom stroncia a cézia Cs137 v pšenici, lucerne aj pôde. Až do novembra 1989 však verejnosť nemala k výsledkom týchto meraní prístup. Preto ministerstvo životného prostredia od roku 1990 iniciovalo hneď niekoľko štúdií. Prvé vzorky z 10. októbra 1990 odobraté z riečky Dudváh ukázali 20-násobné prekročenie prípustnej hladiny radiácie. Z následných detailných štúdií zrejme najrozsiahlejší a najpodrobnejší výskum kontaminovaných plôch iniciovala IAEA (International Atomic Energy Agency) v spolupráci s VÚJE (Výskumný ústav jadrových elektrární), vďaka čomu sa podarilo zmapovať 19 km dlhý úsek kanálov a riečnych tokov, ktorými pretekala voda z elektrárne. Táto štúdia potvrdila, že následkom havárií v rokoch 1976 a 1977, ako aj vypúšťania odpadovej vody elektrárne, bolo kontaminovaných viac ako 67 000 metrov štvorcových pôdy dávkou vyššou ako 1 kB/kg zeminy, najmä na brehoch uvedených tokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najvyššiu bodovú kontamináciu našli na svahoch odpadového kanálu, čo spôsobilo pravdepodobne mechanické čistenie dna po záplavách v roku 1980. Tie vyniesli vysokokontaminované bahno z odpadového systému odstaveného reaktora A1.

Na tieto miesta sa zamerali aj testy vplyvu rádioaktivity na divorastúce rastliny, pretože tie ostávajú v takto kontaminovanom prostredí zo živých organizmov najdlhšie (mesiace až roky). Vďaka spolupráci Ústavu bunkovej biológie UK a Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK trvali tieto testy na divorastúcich aj laboratórnych druhoch rastlín od roku 1994 až do roku 2004. Prvé výsledky zverejnili už v roku 1996 vďaka grantu Akcia Rakúsko-Slovenská republika za účasti rakúskych kolegov z Institute of Tumor Biology Viedenskej univerzity.

Skryť Vypnúť reklamu

Záverečná správa dlhodobej štúdie vyšla začiatkom roku 2007 v prestížnom Journal of Environmental Radioactivity. Slovenskí autori v nej konštatujú, že k negatívnemu vplyvu na flóru okolia Jaslovských Bohuníc nedošlo. Tým potvrdili aj predošlú dlhodobú štúdiu výskytu rakoviny u ľudí v Trnavskom kraji v rokoch 1980 až 1990, pričom sa nepotvrdilo zvýšenie ani urýchlenie priebehu ochorení.

Preto môžeme tridsať rokov po nešťastnej havárii konštatovať, že napriek úniku rádioaktívnych látok nebolo životné prostredie ohrozené.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sme pripravení na tretiu vlnu pandémie?


a 1 ďalší 2 h

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 391-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 502 obetí.


a 4 ďalší 14 h

Neprehliadnite tiež

Odpovede vedátorov na otázky poslucháčov.


a 1 ďalší 2 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  2. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  3. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  4. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  5. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  6. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  7. Kam patria rolky z toaletného papiera? Dávať dole etikety zo sklenených nádob?
  8. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  9. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  10. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  1. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  2. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  3. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  4. Václav Vydra: Ako nedostať pokutu v úseku kde je meraná rýchlosť
  5. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  6. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  7. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  8. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  9. Stiahnite si stovky e-kníh
  10. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 10 482
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 626
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 7 150
  4. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 6 676
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 4 564
  6. Stiahnite si stovky e-kníh 3 525
  7. Crème de la crème po slovensky 3 253
  8. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 3 069
  9. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 3 006
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 915