Tridsať rokov po výbuchu

Čo sa vlastne stalo po prvej vážnej havárii jadrovej elektrárne na svete v Jaslovských Bohuniciach?

V súvislosti s rozsiahlym využitím jadrových elektrární vo svete existuje vysoká pravdepodobnosť rádioaktívnej kontaminácie okolitého prostredia. Všeobecne sa nevie, že prvá vážna havária na svete sa stala v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice v januári 1976. Až o tri roky neskôr (marec 1979) sa vyskytla prvá svetoznáma havária tohto druhu v Three Mile Island neďaleko Middletown (Pennsylvánia, USA) a o ďalších sedem rokov neskôr (apríl 1986) nasledovala doteraz najhoršia havária spôsobená kolapsom jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine.

Koniec experimentálneho reaktora

Prvý reaktor v Československu, projekt A1 pre Jaslovské Bohunice, navrhovali v čase, keď bolo vo svete rozpracovaných niekoľko variantov jadrových elektrární. Reaktor A1 stavali na domáce podmienky s využitím nášho prírodného uránu, s chladením oxidom uhličitým a reguláciou ťažkou vodou. Od projektových prác v roku 1956 až do začatia prevádzky uplynulo pre zložitosť a novosť stavby až šestnásť rokov.

Ani po spustení nepracoval reaktor bez problémov. Vyskytovali sa najmä v súvislosti s tesnosťou parogenerátorov. Elektráreň bola často vyradená z prevádzky v dôsledku chýb a ich opráv. Výhodou reaktora mala byť možnosť výmeny paliva počas prevádzky, práve tam však došlo k najväčším zlyhaniam.

Prvá vážna nehoda sa stala 5. januára 1976. Pri výmene jedného z palivových článkov zlyhal blokovací mechanizmus. Čerstvý palivový komplet bol vymrštený do reaktorovej sály a následný únik oxidu uhličitého zabil dvoch pracovníkov. Situáciu zachránila obsluha, keď kanál utesnila zavážacím strojom. Smutné je, že smrti dvoch pracovníkov sa pri dodržaní záchranných postupov a prostriedkov dalo predísť.

Kontrola zistila, že jadro palivového systému sa nepoškodilo a po rekonštrukcii technológie pokračovala jadrová elektráreň v prevádzke.

Druhá vážna havária sa udiala presne pred tridsiatimi rokmi - 22. februára 1977 - opäť pri výmene paliva. Pracovníci pri nej nedostatočne očistili palivový článok od silikagélu určeného na pohlcovanie vlhkosti pri transporte. Po zasunutí palivového článku so silikagélom do aktívnej zóny sa výrazne znížil prietok chladiaceho média, čo spôsobilo reťazové roztavenie palivových článkov. Následkom bol únik rádioaktivity do celého primárneho okruhu a cez netesniace parogenerátory do sekundárneho okruhu. Po tejto havárii celý reaktor A1 vyradili z prevádzky a uzavreli.

Po zvážení všetkých následkov tento experiment ukončili a od roku 1979 začali reaktor A1 postupne vyraďovať z prevádzky. Ukázalo sa, že rozsah poškodenia je na rekonštrukciu priveľký a princíp tohto typu reaktora prekonaný. Preto boli v areáli neskôr nainštalované štyri VVER-440s reaktory.

Dosah na životné prostredie

Havárie reaktora A1 iniciovali monitoring rádioaktívneho dosahu na životné prostredie. Hygienická služba robila kontroly priebežne už od roku 1965, pričom obsah stroncia Sr90 v kravskom mlieku bol pred spustením A1 paradoxne sedemkrát vyšší a od začiatku prevádzky jadrovej elektrárne si udržiaval stabilne nízku hladinu. Obdobné to bolo s obsahom stroncia a cézia Cs137 v pšenici, lucerne aj pôde. Až do novembra 1989 však verejnosť nemala k výsledkom týchto meraní prístup. Preto ministerstvo životného prostredia od roku 1990 iniciovalo hneď niekoľko štúdií. Prvé vzorky z 10. októbra 1990 odobraté z riečky Dudváh ukázali 20-násobné prekročenie prípustnej hladiny radiácie. Z následných detailných štúdií zrejme najrozsiahlejší a najpodrobnejší výskum kontaminovaných plôch iniciovala IAEA (International Atomic Energy Agency) v spolupráci s VÚJE (Výskumný ústav jadrových elektrární), vďaka čomu sa podarilo zmapovať 19 km dlhý úsek kanálov a riečnych tokov, ktorými pretekala voda z elektrárne. Táto štúdia potvrdila, že následkom havárií v rokoch 1976 a 1977, ako aj vypúšťania odpadovej vody elektrárne, bolo kontaminovaných viac ako 67 000 metrov štvorcových pôdy dávkou vyššou ako 1 kB/kg zeminy, najmä na brehoch uvedených tokov.

Najvyššiu bodovú kontamináciu našli na svahoch odpadového kanálu, čo spôsobilo pravdepodobne mechanické čistenie dna po záplavách v roku 1980. Tie vyniesli vysokokontaminované bahno z odpadového systému odstaveného reaktora A1.

Na tieto miesta sa zamerali aj testy vplyvu rádioaktivity na divorastúce rastliny, pretože tie ostávajú v takto kontaminovanom prostredí zo živých organizmov najdlhšie (mesiace až roky). Vďaka spolupráci Ústavu bunkovej biológie UK a Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK trvali tieto testy na divorastúcich aj laboratórnych druhoch rastlín od roku 1994 až do roku 2004. Prvé výsledky zverejnili už v roku 1996 vďaka grantu Akcia Rakúsko-Slovenská republika za účasti rakúskych kolegov z Institute of Tumor Biology Viedenskej univerzity.

Záverečná správa dlhodobej štúdie vyšla začiatkom roku 2007 v prestížnom Journal of Environmental Radioactivity. Slovenskí autori v nej konštatujú, že k negatívnemu vplyvu na flóru okolia Jaslovských Bohuníc nedošlo. Tým potvrdili aj predošlú dlhodobú štúdiu výskytu rakoviny u ľudí v Trnavskom kraji v rokoch 1980 až 1990, pričom sa nepotvrdilo zvýšenie ani urýchlenie priebehu ochorení.

Preto môžeme tridsať rokov po nešťastnej havárii konštatovať, že napriek úniku rádioaktívnych látok nebolo životné prostredie ohrozené.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  9. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  1. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  2. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  5. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  6. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  7. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  8. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 18 886
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 755
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 899
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 776
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 253
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 116
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 880
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 751
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 340
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 284