Tridsať rokov po výbuchu

Čo sa vlastne stalo po prvej vážnej havárii jadrovej elektrárne na svete v Jaslovských Bohuniciach?

V súvislosti s rozsiahlym využitím jadrových elektrární vo svete existuje vysoká pravdepodobnosť rádioaktívnej kontaminácie okolitého prostredia. Všeobecne sa nevie, že prvá vážna havária na svete sa stala v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice v januári 1976. Až o tri roky neskôr (marec 1979) sa vyskytla prvá svetoznáma havária tohto druhu v Three Mile Island neďaleko Middletown (Pennsylvánia, USA) a o ďalších sedem rokov neskôr (apríl 1986) nasledovala doteraz najhoršia havária spôsobená kolapsom jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine.

Článok pokračuje pod video reklamou

Koniec experimentálneho reaktora

Prvý reaktor v Československu, projekt A1 pre Jaslovské Bohunice, navrhovali v čase, keď bolo vo svete rozpracovaných niekoľko variantov jadrových elektrární. Reaktor A1 stavali na domáce podmienky s využitím nášho prírodného uránu, s chladením oxidom uhličitým a reguláciou ťažkou vodou. Od projektových prác v roku 1956 až do začatia prevádzky uplynulo pre zložitosť a novosť stavby až šestnásť rokov.

Ani po spustení nepracoval reaktor bez problémov. Vyskytovali sa najmä v súvislosti s tesnosťou parogenerátorov. Elektráreň bola často vyradená z prevádzky v dôsledku chýb a ich opráv. Výhodou reaktora mala byť možnosť výmeny paliva počas prevádzky, práve tam však došlo k najväčším zlyhaniam.

Prvá vážna nehoda sa stala 5. januára 1976. Pri výmene jedného z palivových článkov zlyhal blokovací mechanizmus. Čerstvý palivový komplet bol vymrštený do reaktorovej sály a následný únik oxidu uhličitého zabil dvoch pracovníkov. Situáciu zachránila obsluha, keď kanál utesnila zavážacím strojom. Smutné je, že smrti dvoch pracovníkov sa pri dodržaní záchranných postupov a prostriedkov dalo predísť.

Kontrola zistila, že jadro palivového systému sa nepoškodilo a po rekonštrukcii technológie pokračovala jadrová elektráreň v prevádzke.

Druhá vážna havária sa udiala presne pred tridsiatimi rokmi - 22. februára 1977 - opäť pri výmene paliva. Pracovníci pri nej nedostatočne očistili palivový článok od silikagélu určeného na pohlcovanie vlhkosti pri transporte. Po zasunutí palivového článku so silikagélom do aktívnej zóny sa výrazne znížil prietok chladiaceho média, čo spôsobilo reťazové roztavenie palivových článkov. Následkom bol únik rádioaktivity do celého primárneho okruhu a cez netesniace parogenerátory do sekundárneho okruhu. Po tejto havárii celý reaktor A1 vyradili z prevádzky a uzavreli.

Po zvážení všetkých následkov tento experiment ukončili a od roku 1979 začali reaktor A1 postupne vyraďovať z prevádzky. Ukázalo sa, že rozsah poškodenia je na rekonštrukciu priveľký a princíp tohto typu reaktora prekonaný. Preto boli v areáli neskôr nainštalované štyri VVER-440s reaktory.

Dosah na životné prostredie

Havárie reaktora A1 iniciovali monitoring rádioaktívneho dosahu na životné prostredie. Hygienická služba robila kontroly priebežne už od roku 1965, pričom obsah stroncia Sr90 v kravskom mlieku bol pred spustením A1 paradoxne sedemkrát vyšší a od začiatku prevádzky jadrovej elektrárne si udržiaval stabilne nízku hladinu. Obdobné to bolo s obsahom stroncia a cézia Cs137 v pšenici, lucerne aj pôde. Až do novembra 1989 však verejnosť nemala k výsledkom týchto meraní prístup. Preto ministerstvo životného prostredia od roku 1990 iniciovalo hneď niekoľko štúdií. Prvé vzorky z 10. októbra 1990 odobraté z riečky Dudváh ukázali 20-násobné prekročenie prípustnej hladiny radiácie. Z následných detailných štúdií zrejme najrozsiahlejší a najpodrobnejší výskum kontaminovaných plôch iniciovala IAEA (International Atomic Energy Agency) v spolupráci s VÚJE (Výskumný ústav jadrových elektrární), vďaka čomu sa podarilo zmapovať 19 km dlhý úsek kanálov a riečnych tokov, ktorými pretekala voda z elektrárne. Táto štúdia potvrdila, že následkom havárií v rokoch 1976 a 1977, ako aj vypúšťania odpadovej vody elektrárne, bolo kontaminovaných viac ako 67 000 metrov štvorcových pôdy dávkou vyššou ako 1 kB/kg zeminy, najmä na brehoch uvedených tokov.

Najvyššiu bodovú kontamináciu našli na svahoch odpadového kanálu, čo spôsobilo pravdepodobne mechanické čistenie dna po záplavách v roku 1980. Tie vyniesli vysokokontaminované bahno z odpadového systému odstaveného reaktora A1.

Na tieto miesta sa zamerali aj testy vplyvu rádioaktivity na divorastúce rastliny, pretože tie ostávajú v takto kontaminovanom prostredí zo živých organizmov najdlhšie (mesiace až roky). Vďaka spolupráci Ústavu bunkovej biológie UK a Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK trvali tieto testy na divorastúcich aj laboratórnych druhoch rastlín od roku 1994 až do roku 2004. Prvé výsledky zverejnili už v roku 1996 vďaka grantu Akcia Rakúsko-Slovenská republika za účasti rakúskych kolegov z Institute of Tumor Biology Viedenskej univerzity.

Záverečná správa dlhodobej štúdie vyšla začiatkom roku 2007 v prestížnom Journal of Environmental Radioactivity. Slovenskí autori v nej konštatujú, že k negatívnemu vplyvu na flóru okolia Jaslovských Bohuníc nedošlo. Tým potvrdili aj predošlú dlhodobú štúdiu výskytu rakoviny u ľudí v Trnavskom kraji v rokoch 1980 až 1990, pričom sa nepotvrdilo zvýšenie ani urýchlenie priebehu ochorení.

Preto môžeme tridsať rokov po nešťastnej havárii konštatovať, že napriek úniku rádioaktívnych látok nebolo životné prostredie ohrozené.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 819
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 629
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 935
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 422
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 107
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 842
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 426
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 933
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 529
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 187