n Bloch z Floridskej univerzity s kolegami.
Vedci skúmali 173 anatomických znakov vyše 85 moderných a vymretých druhov cicavcov. Vrátane kostí dvoch nových druhov, ktoré žili pred 56 miliónmi rokov, na konci prvého oddelenia treťohôr, paleocénu. (Paleocén, trvajúci od vymretia veľkých dinosaurov pred 65 miliónmi rokov do obdobia pred 55 miliónmi rokov, vymedzuje éru, po ktorej sa už objavili jednoznační príslušníci viacerých radov moderných cicavcov.) Tvory Ignacius clarkforkensis a Dryomomys szalayi patrili k takzvaným plesiadapiformom. Ich kosti nedávno objavil Bloch s doktorandom Dougom Boyerom v Bighornskej panve v štáte Wyoming, hneď vedľa známeho Yellowstonského národného parku.
O plesiadapiformoch sa dlhšie hovorí ako o priamych predkoch primátov, či dokonca ako o prvých primátoch. Táto súvislosť dosiaľ bola kontroverzná. Nálezy z Wyomingu ju však teraz významne podporili. Plesiadapiformy možno považovať za najprimitívnejšie známe primáty. Pre primáty sú príznačné najmä voči telu pomerne veľké mozgy, posilnené videnie a oči smerujúce dopredu, schopnosť výborne skákať, nechty prinajmenšom na palcoch a špecializované končatiny s uchopovacou schopnosťou. Plesiadapiformy niektoré tieto znaky mali, iné sa im ešte iba vyvíjali. Nové fosílie z Wyomingu ukazujú, že prvé primáty boli veľké približne ako myš, živili sa ovocím a inými plodmi a žili v korunách stromov.
(urb)