Poď, nech ťa pobozkám na zobák

Vedci doložili laboratórnym výskumom dve ďalšie zaujímavé paralely ľudského správania živočíchov - vtákov a rýb.

"Pomojkaj ma"

Poznáme to. Keď sa nám v styku s inými ľuďmi prihodí niečo zlé alebo nepríjemné, prirodzene vyhľadávame spoločnosť partnera, príbuzných a priateľov, aby nás "pomojkali". Pomáha to uvoľniť stres, ktorý sa v nás nahromadil pri konflikte a opäť nadobudnúť otrasenú sebaistotu. Okrem človeka sa takéto správanie v plnom rozsahu dosiaľ pozorovalo iba pri ľudoopoch, konkrétne šimpanzoch. Považovalo sa to za dodatočný dôkaz ich rozvinutej schopnosti empaticky "čítať", čo sa deje v mysliach blížnych. V menšom rozsahu aj pri iných primátoch a cicavcoch.

Amanda Seedová z Cambridgeskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami teraz overila, že sa takto správajú aj vtáky. Napísali o tom v časopise Current Biology. Konkrétne išlo o havrany čierne. Týchto obyvateľov našej prírody i miest poznáme najmä skupinovo. Žijú až v niekoľkotisíchlavých kolóniách, kde uzatvárajú "manželské" partnerstvá, neraz celoživotné. Pobyt v skupine prináša konflikty. Výnimkou nie je ani havrania. Vtáky sa sporia napríklad o zvlášť lákavé kúsky potravy, alebo o výnimočne vhodný materiál na vybudovanie hniezda.

Seedovej tím sledoval desať havranov chovaných v zajatí, z toho boli štyri páry. Videonahrávky odhalili, že po konfliktoch jednotlivých havranov s členmi iných stálych párov nasledovalo "mojkanie" s partnerom. Vrátane prikladania a trenia zobákov, akejsi analógie nášho bozkávania. Týkalo sa to iniciátorov i terčov konfliktného správania. "Mojkať" sa začínali účastníci konfliktov vrátane agresorov, aj ich do konfliktu nezapojení partneri. Na rozdiel od šimpanzov sa však havrany podobným štýlom neuzmierovali s druhou stranou predchádzajúceho konfliktu. To možno vysvetliť monogamnosťou havranov (šimpanzy sú polygamné, ba promiskuitné).

"Najprv sa popozerám"

Živočíchy bývajú veľmi úsporné pri narábaní s materiálnymi zdrojmi. Dávajú na seba pozor a nikdy neriskujú zranenie bez vážneho dôvodu. Aj s energiou šetria, ako sa len dá. Veľmi dobre si rozmyslia, s kým z vlastného druhu sa pustia do konfliktu. Presilu na strane súpera niekedy ukazujú jednoznačne rozpoznateľné znaky (parožie jeleňov). Inokedy si však treba potenciálnych súperov dobre všímať a zostaviť si spoľahlivú hierarchiu "na koho mám a na koho nie".

Tím Russella Fernalda zo Stanfordovej univerzity (USA) teraz v časopise Nature uverejnil pozorovania prekvapivo zložitého správania takého typu pri cichlidovitej rybe druhu Astatotilapia burtoni. V prírode obýva jazero Tanganika vo východnej Afrike. Je to však aj obľúbený laboratórny druh. Samce tejto ryby sú mimoriadne teritoriálne. Neustále sa zapájajú do konfliktov, aby zlepšili svoje postavenie v sociálnej hierarchii, čo určuje prístup k potrave a partnerkám.

Fernald s kolegami zistil, že "šikovný" samec nemusí na to, aby zistil svoje postavenie, vybojovať konflikty postupne so všetkými potenciálnymi súpermi. Stačí, ak si všíma konflikty iných dvojíc. A spoľahlivo rozpoznáva jednotlivých samcov v okolí. Takto napokon dokáže určiť "váhu" potenciálnych súperov, ba zostaviť si v mysli celé ich poradie od najsilnejších po najslabších. A podľa toho potom rozhoduje, či má šancu na úspech a stojí mu za to, aby sa pustil do konfliktu.

Dosiaľ sa také správanie popri ľuďoch pozorovalo iba v prípade iných primátov, potkanov a niektorých vtáčích druhov. Pri rybách nikdy. Ide o takzvané tranzitívne odvodzovanie, jeden zo základov logiky. Deti si ho osvojujú ako štvor- či päťročné. (Príklad: Zuzka je vyššia ako Jurko. Jurko je vyšší ako Janko. Zuzka je teda vyššia ako Janko.)

Samec cichlidovitej ryby druhu Astatotilapia burtoni (dole vpravo) pozoruje konflikt dvoch iných samcov toho istého druhu. Kredity foto - Chris Bird; Logan Grosenick.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  3. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  4. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  8. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  9. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  10. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 551
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 489
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 475
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 745
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 640
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 961
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 967
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 407
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 930
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 488

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop