Nehovorme o katastrofe, ale o zmene klímy

Zatvárať oči pred globálnym otepľovaním nemožno. Katastrofické vízie však sotva niečomu pomôžu.

Bez lietadiel to už nepôjde, myslí si Tony Blair, autor katastrofických vyhlásení o vývoji klímy.(Zdroj: SITA/AP)

Klimatická zmena je realitou. Podľa scenárov odborníkov združených v Medzivládnom paneli pre klimatickú zmenu (IPCC) bude počas celého 21. storočia rásť priemerná teplota aj hladina svetových oceánov. Ak sú scenáre IPCC správne, nárast nebude rýchly, ale trvalý. Budú ho sprevádzať väčšie výkyvy počasia, čo bude pre mnohé krajiny veľmi nepríjemné. Napríklad v Austrálii úrady musia už teraz prísne regulovať dodávky pitnej vody v mestách. Otepľovanie môže sucho na mnohých miestach planéty zhoršiť.

Podľa IPCC je s veľkou pravdepodobnosťou za nárast globálnych teplôt zodpovedný človek, pretože vypúšťa do atmosféry najmä oxid uhličitý z fosílnych palív ako uhlie alebo ropa; stopercentnú vinu človeka na stretnutí v Paríži vraj odmietla iba čínska delegácia (Čína je druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia po USA a je otázkou času, kedy sa dostane do čela).

Háklivá vec verejná

Globálna zmena klímy je veľmi háklivá vec. Nepochybne ide o vec verejnú, lebo sa dotýka ak nie všetkých, tak mnohých. Je preto normálne, že sme v nedávnom období zaznamenali výrazný posun: zatiaľ čo v uplynulom storočí upozorňovali na prebiehajúcu klimatickú zmenu iba klimatológovia, aj to niektorí, teraz sa stala agendou mnohých politikov a mimovládnych organizácií. Spolu s tým, ako sa dostali vedecké argumenty do parlamentov a do ulíc, sa však objavili aj prisilné reči o blížiacich sa neodvratných katastrofách, ktoré nestimulujú k akcii, naopak, môžu skôr deprimovať.

Okrem toho tých, ktorí si nie sú celkom istí pravdou klimatológov, netreba označovať rovno za nepriateľov ľudstva alebo za kúpených naftárskou loby, treba im načúvať a diskutovať s nimi. "Skeptikov" stále nie je málo a existujú aj seriózne vedecké výskumy z posledného obdobia, ktoré jednoznačnú vinu človeka na globálnom otepľovaní spochybňujú, prípadne dopĺňajú inými faktormi. Aj ich názor je legálny: ide o to, aby prostriedky vynaložené na zmenu klímy neutekali do vzduchu. Možno ich použiť aj na rýchlejšie riešenie mnohých iných globálnych problémov, ktoré máme poruke tu a teraz (hlad, AIDS, obezita, malária, rakovina..., a tento zoznam možno podstatne rozšíriť).

V debatách o globálnom otepľovaní, ak majú niekam viesť, by sa jednoducho práve teraz zišli chladnejšie hlavy.

Blairov bumerang

Slovo, ktoré raz vypustíš, už nedostaneš späť ani párom volov, hovorí ľudová múdrosť. Jej prominentnou obeťou sa stal britský premiér. Známy komentátor Guardianu George Monbiot napísal v januári Tonymu Blairovi otvorený list. Cituje slová, ktoré Blair povedal koncom uplynulého roku v súvislosti so Sternovou správou o klimatickej zmene, ktorú si nechala vypracovať britská vláda: "Ak nezačneme niečo robiť teraz, nie o chvíľu, ale hneď teraz, katastrofické dôsledky zmeny klímy môžu byť už nezvratné. Pre politikov neexistuje nič závažnejšie a naliehavejšie..."

Blairovi sa jeho určite dobre mienené slová vrátili ako bumerang. Monbiot mu v liste vyčítal, že britská vláda vodu káže a víno pije. Chce totiž do roku 2030 podstatne rozšíriť leteckú dopravu, ktorá, samozrejme, produkuje oxid uhličitý (nahradiť letecké palivo niečím čistejším zatiaľ nevieme). Ba čo viac, konštatuje Monbiot, sám premiér sa nechce vzdať svojej dovolenky na Floride alebo v Kalifornii, kam sa, samozrejme, nedostane inak ako vzduchom.

Čo ponúka Monbiot namiesto lietadla? V otvorenom liste nič - a ešte Blairovi vyčíta, že hľadá záchranu v nejakých bližšie nešpecifikovaných vedeckých objavoch. Lenže - kde inde by ju mal hľadať? Nebolo by trebárs jedným z riešení investovať viac do výskumu a stavby fúzneho reaktora v Cadarache? Fúzna energia je z hľadiska životného prostredia absolútne čistá. A to je iba jeden z prípadov zaujímavých námetov.

Alebo je riešením odteraz už iba sedieť doma, komunikovať cez internet (než nám ho v rámci obmedzovania emisií oxidu uhličitého vypnú) a tešiť sa, ako nám Američania či Číňania poďakujú, že sme svojou nečinnosťou odvrátili nejaký hurikán, tornádo či cyklón? Smiešne, návrat do neolitických jaskýň sotva môže niečo zachrániť. Mimochodom, rád by som vedel, čím asi pricestovali na nedávne parížske stretnutie klimatológov stovky vedcov IPCC - že by konským povozom?

Čo si myslí Hulme

Koncom uplynulého roka vystúpil na internetových stránkach BBC Mike Hulme, profesor environmentálnych vied z Univerzity východného Anglicka, riaditeľ prestížneho Tyndallovho centra výskumu zmeny klímy v Norwichi. Napísal: "V posledných rokoch v našej krajine vznikol nový environmentálny úkaz - fenomén katastrofických klimatických zmien. Zdá sa, že sama klimatická zmena nie je dosť zlá, preto musí byť katastrofická, aby upútala pozornosť. Vzrastajúce množstvo termínov ako chaotický, nevratný, rýchly zmenilo charakter verejnej diskusie... Až som si sám začínal vyčítať, že moje verejné vystúpenia neuspokojujú smäd po environmentálnej dráme a zveličenej rétorike. Zdá sa, že sme to teraz my, profesionálni vedci, ktorí sa stali skeptikmi, pokiaľ ide o očakávanú katastrofu. Nuž, časy sa menia."

Aj Hulme spomína medzi "katastrofistami" Tonyho Blaira, ktorý v uplynulom roku varoval v otvorenom liste lídrov Európskej únie: "Máme iba 10-15 rokov na to, aby sme sa vyhli katastrofickému bodu obratu." A zamýšľa sa, čomu asi tak pomôžu demonštrácie združenia aktivistov s názvom Zastavte klimatický chaos.

Katastrofa nie je posolstvo

Zmena tónu diskusie podľa popredného britského klimatológa vyhovuje najmä tým, ktorí nechcú rozoberať, prečo sa neplnia dohody a záväzky o znižovaní emisií. Za bod obratu v diskusii o klimatickej zmene označuje Hulme Exeterskú konferenciu z februára 2005, ktorá oznámila, že "klimatická zmena prebieha rýchlejšie, ako sme si mysleli" (pritom správa IPCC z februára 2007 iba potvrdila, že v podstate sa napĺňa scenár z roku 2001). A po tretie, katastrofizmus môže byť dobrým dôvodom na prípadné zvýšenie výdavkov na klimatický výskum. Ak uznáme, že katastrofa bude rýchla a neodvratná, je už iba krôčik k názoru: treba lepšie zaplatiť vedcov, aby prebiehajúce procesy objektívne kvantifikovali.

"Potrebujeme sa zhlboka nadýchnuť a urobiť si prestávku," konštatuje Hulme.

Jazyk katastrofy nie je jazykom vedy. Slovo katastrofa nesie posolstvo, ktoré nijako nevyplýva z empirickej ani teoretickej vedy. Hulme sa pýta: Aké množstvo klimatických zmien už možno považovať za katastrofické? Katastrofické pre koho, kde a kedy? Máme na meranie katastrofickosti nejaký index? Jazyk strachu a teroru je čoraz slabším prostriedkom efektívnej komunikácie a návodom na zmenu správania. Britský vedec - oprávnene - varuje pred tým, aby sa reči o klimatickej katastrofe nestali sebanapĺňajúcim sa proroctvom, aby nenasmerovali spoločnosť na negatívnu, depresívnu a spiatočnícku cestu.


Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Neschopnosť vykázať herne z Bratislavy nám ponúka príležitosť prelustrovať, aké osoby sú v pozadí hazardu.

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

SVET

‘Na Ukrajine bojujú nadrogovaní zombíci‘ je hoax

Rusi uviedli, že tam bojujú bojovníci s nadľudskými schopnosťami.

Neprehliadnite tiež

Google a Bing upracú z dosahu pirátske weby

Nový etický kódex platí pre vyhľadávače v Británii, či prekročí jej hranice dnes nie je jasné.

Ako by to vyzeralo, ak by všetci ľudia žili v jednej budove?

Stačí približne 180-tisíc ľudí, aby mala krytá budova vlastné počasie.

Na YouTube bude menej reklám, zrušia tie najdlhšie

Hoci reklamu na YouTube zatiaľ možno filtrovať, firma sa rozhodla zrušiť svoj najinvazívnejší reklamný formát.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  4. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  6. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 372
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 10 739
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 143
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 858
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 512
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 370
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 935
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 761
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 4 111
  10. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 192

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop