Nehovorme o katastrofe, ale o zmene klímy

Zatvárať oči pred globálnym otepľovaním nemožno. Katastrofické vízie však sotva niečomu pomôžu.

Bez lietadiel to už nepôjde, myslí si Tony Blair, autor katastrofických vyhlásení o vývoji klímy.(Zdroj: SITA/AP)

Klimatická zmena je realitou. Podľa scenárov odborníkov združených v Medzivládnom paneli pre klimatickú zmenu (IPCC) bude počas celého 21. storočia rásť priemerná teplota aj hladina svetových oceánov. Ak sú scenáre IPCC správne, nárast nebude rýchly, ale trvalý. Budú ho sprevádzať väčšie výkyvy počasia, čo bude pre mnohé krajiny veľmi nepríjemné. Napríklad v Austrálii úrady musia už teraz prísne regulovať dodávky pitnej vody v mestách. Otepľovanie môže sucho na mnohých miestach planéty zhoršiť.

Podľa IPCC je s veľkou pravdepodobnosťou za nárast globálnych teplôt zodpovedný človek, pretože vypúšťa do atmosféry najmä oxid uhličitý z fosílnych palív ako uhlie alebo ropa; stopercentnú vinu človeka na stretnutí v Paríži vraj odmietla iba čínska delegácia (Čína je druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia po USA a je otázkou času, kedy sa dostane do čela).

Háklivá vec verejná

Globálna zmena klímy je veľmi háklivá vec. Nepochybne ide o vec verejnú, lebo sa dotýka ak nie všetkých, tak mnohých. Je preto normálne, že sme v nedávnom období zaznamenali výrazný posun: zatiaľ čo v uplynulom storočí upozorňovali na prebiehajúcu klimatickú zmenu iba klimatológovia, aj to niektorí, teraz sa stala agendou mnohých politikov a mimovládnych organizácií. Spolu s tým, ako sa dostali vedecké argumenty do parlamentov a do ulíc, sa však objavili aj prisilné reči o blížiacich sa neodvratných katastrofách, ktoré nestimulujú k akcii, naopak, môžu skôr deprimovať.

Okrem toho tých, ktorí si nie sú celkom istí pravdou klimatológov, netreba označovať rovno za nepriateľov ľudstva alebo za kúpených naftárskou loby, treba im načúvať a diskutovať s nimi. "Skeptikov" stále nie je málo a existujú aj seriózne vedecké výskumy z posledného obdobia, ktoré jednoznačnú vinu človeka na globálnom otepľovaní spochybňujú, prípadne dopĺňajú inými faktormi. Aj ich názor je legálny: ide o to, aby prostriedky vynaložené na zmenu klímy neutekali do vzduchu. Možno ich použiť aj na rýchlejšie riešenie mnohých iných globálnych problémov, ktoré máme poruke tu a teraz (hlad, AIDS, obezita, malária, rakovina..., a tento zoznam možno podstatne rozšíriť).

V debatách o globálnom otepľovaní, ak majú niekam viesť, by sa jednoducho práve teraz zišli chladnejšie hlavy.

Blairov bumerang

Slovo, ktoré raz vypustíš, už nedostaneš späť ani párom volov, hovorí ľudová múdrosť. Jej prominentnou obeťou sa stal britský premiér. Známy komentátor Guardianu George Monbiot napísal v januári Tonymu Blairovi otvorený list. Cituje slová, ktoré Blair povedal koncom uplynulého roku v súvislosti so Sternovou správou o klimatickej zmene, ktorú si nechala vypracovať britská vláda: "Ak nezačneme niečo robiť teraz, nie o chvíľu, ale hneď teraz, katastrofické dôsledky zmeny klímy môžu byť už nezvratné. Pre politikov neexistuje nič závažnejšie a naliehavejšie..."

Blairovi sa jeho určite dobre mienené slová vrátili ako bumerang. Monbiot mu v liste vyčítal, že britská vláda vodu káže a víno pije. Chce totiž do roku 2030 podstatne rozšíriť leteckú dopravu, ktorá, samozrejme, produkuje oxid uhličitý (nahradiť letecké palivo niečím čistejším zatiaľ nevieme). Ba čo viac, konštatuje Monbiot, sám premiér sa nechce vzdať svojej dovolenky na Floride alebo v Kalifornii, kam sa, samozrejme, nedostane inak ako vzduchom.

Čo ponúka Monbiot namiesto lietadla? V otvorenom liste nič - a ešte Blairovi vyčíta, že hľadá záchranu v nejakých bližšie nešpecifikovaných vedeckých objavoch. Lenže - kde inde by ju mal hľadať? Nebolo by trebárs jedným z riešení investovať viac do výskumu a stavby fúzneho reaktora v Cadarache? Fúzna energia je z hľadiska životného prostredia absolútne čistá. A to je iba jeden z prípadov zaujímavých námetov.

Alebo je riešením odteraz už iba sedieť doma, komunikovať cez internet (než nám ho v rámci obmedzovania emisií oxidu uhličitého vypnú) a tešiť sa, ako nám Američania či Číňania poďakujú, že sme svojou nečinnosťou odvrátili nejaký hurikán, tornádo či cyklón? Smiešne, návrat do neolitických jaskýň sotva môže niečo zachrániť. Mimochodom, rád by som vedel, čím asi pricestovali na nedávne parížske stretnutie klimatológov stovky vedcov IPCC - že by konským povozom?

Čo si myslí Hulme

Koncom uplynulého roka vystúpil na internetových stránkach BBC Mike Hulme, profesor environmentálnych vied z Univerzity východného Anglicka, riaditeľ prestížneho Tyndallovho centra výskumu zmeny klímy v Norwichi. Napísal: "V posledných rokoch v našej krajine vznikol nový environmentálny úkaz - fenomén katastrofických klimatických zmien. Zdá sa, že sama klimatická zmena nie je dosť zlá, preto musí byť katastrofická, aby upútala pozornosť. Vzrastajúce množstvo termínov ako chaotický, nevratný, rýchly zmenilo charakter verejnej diskusie... Až som si sám začínal vyčítať, že moje verejné vystúpenia neuspokojujú smäd po environmentálnej dráme a zveličenej rétorike. Zdá sa, že sme to teraz my, profesionálni vedci, ktorí sa stali skeptikmi, pokiaľ ide o očakávanú katastrofu. Nuž, časy sa menia."

Aj Hulme spomína medzi "katastrofistami" Tonyho Blaira, ktorý v uplynulom roku varoval v otvorenom liste lídrov Európskej únie: "Máme iba 10-15 rokov na to, aby sme sa vyhli katastrofickému bodu obratu." A zamýšľa sa, čomu asi tak pomôžu demonštrácie združenia aktivistov s názvom Zastavte klimatický chaos.

Katastrofa nie je posolstvo

Zmena tónu diskusie podľa popredného britského klimatológa vyhovuje najmä tým, ktorí nechcú rozoberať, prečo sa neplnia dohody a záväzky o znižovaní emisií. Za bod obratu v diskusii o klimatickej zmene označuje Hulme Exeterskú konferenciu z februára 2005, ktorá oznámila, že "klimatická zmena prebieha rýchlejšie, ako sme si mysleli" (pritom správa IPCC z februára 2007 iba potvrdila, že v podstate sa napĺňa scenár z roku 2001). A po tretie, katastrofizmus môže byť dobrým dôvodom na prípadné zvýšenie výdavkov na klimatický výskum. Ak uznáme, že katastrofa bude rýchla a neodvratná, je už iba krôčik k názoru: treba lepšie zaplatiť vedcov, aby prebiehajúce procesy objektívne kvantifikovali.

"Potrebujeme sa zhlboka nadýchnuť a urobiť si prestávku," konštatuje Hulme.

Jazyk katastrofy nie je jazykom vedy. Slovo katastrofa nesie posolstvo, ktoré nijako nevyplýva z empirickej ani teoretickej vedy. Hulme sa pýta: Aké množstvo klimatických zmien už možno považovať za katastrofické? Katastrofické pre koho, kde a kedy? Máme na meranie katastrofickosti nejaký index? Jazyk strachu a teroru je čoraz slabším prostriedkom efektívnej komunikácie a návodom na zmenu správania. Britský vedec - oprávnene - varuje pred tým, aby sa reči o klimatickej katastrofe nestali sebanapĺňajúcim sa proroctvom, aby nenasmerovali spoločnosť na negatívnu, depresívnu a spiatočnícku cestu.


Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 10 057
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 585
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 343
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 062
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 898
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 829
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 685
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 260
  9. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 185
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 871