Nehovorme o katastrofe, ale o zmene klímy

Zatvárať oči pred globálnym otepľovaním nemožno. Katastrofické vízie však sotva niečomu pomôžu.

Bez lietadiel to už nepôjde, myslí si Tony Blair, autor katastrofických vyhlásení o vývoji klímy.(Zdroj: SITA/AP)

Klimatická zmena je realitou. Podľa scenárov odborníkov združených v Medzivládnom paneli pre klimatickú zmenu (IPCC) bude počas celého 21. storočia rásť priemerná teplota aj hladina svetových oceánov. Ak sú scenáre IPCC správne, nárast nebude rýchly, ale trvalý. Budú ho sprevádzať väčšie výkyvy počasia, čo bude pre mnohé krajiny veľmi nepríjemné. Napríklad v Austrálii úrady musia už teraz prísne regulovať dodávky pitnej vody v mestách. Otepľovanie môže sucho na mnohých miestach planéty zhoršiť.

Podľa IPCC je s veľkou pravdepodobnosťou za nárast globálnych teplôt zodpovedný človek, pretože vypúšťa do atmosféry najmä oxid uhličitý z fosílnych palív ako uhlie alebo ropa; stopercentnú vinu človeka na stretnutí v Paríži vraj odmietla iba čínska delegácia (Čína je druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia po USA a je otázkou času, kedy sa dostane do čela).

Háklivá vec verejná

Globálna zmena klímy je veľmi háklivá vec. Nepochybne ide o vec verejnú, lebo sa dotýka ak nie všetkých, tak mnohých. Je preto normálne, že sme v nedávnom období zaznamenali výrazný posun: zatiaľ čo v uplynulom storočí upozorňovali na prebiehajúcu klimatickú zmenu iba klimatológovia, aj to niektorí, teraz sa stala agendou mnohých politikov a mimovládnych organizácií. Spolu s tým, ako sa dostali vedecké argumenty do parlamentov a do ulíc, sa však objavili aj prisilné reči o blížiacich sa neodvratných katastrofách, ktoré nestimulujú k akcii, naopak, môžu skôr deprimovať.

Okrem toho tých, ktorí si nie sú celkom istí pravdou klimatológov, netreba označovať rovno za nepriateľov ľudstva alebo za kúpených naftárskou loby, treba im načúvať a diskutovať s nimi. "Skeptikov" stále nie je málo a existujú aj seriózne vedecké výskumy z posledného obdobia, ktoré jednoznačnú vinu človeka na globálnom otepľovaní spochybňujú, prípadne dopĺňajú inými faktormi. Aj ich názor je legálny: ide o to, aby prostriedky vynaložené na zmenu klímy neutekali do vzduchu. Možno ich použiť aj na rýchlejšie riešenie mnohých iných globálnych problémov, ktoré máme poruke tu a teraz (hlad, AIDS, obezita, malária, rakovina..., a tento zoznam možno podstatne rozšíriť).

V debatách o globálnom otepľovaní, ak majú niekam viesť, by sa jednoducho práve teraz zišli chladnejšie hlavy.

Blairov bumerang

Slovo, ktoré raz vypustíš, už nedostaneš späť ani párom volov, hovorí ľudová múdrosť. Jej prominentnou obeťou sa stal britský premiér. Známy komentátor Guardianu George Monbiot napísal v januári Tonymu Blairovi otvorený list. Cituje slová, ktoré Blair povedal koncom uplynulého roku v súvislosti so Sternovou správou o klimatickej zmene, ktorú si nechala vypracovať britská vláda: "Ak nezačneme niečo robiť teraz, nie o chvíľu, ale hneď teraz, katastrofické dôsledky zmeny klímy môžu byť už nezvratné. Pre politikov neexistuje nič závažnejšie a naliehavejšie..."

Blairovi sa jeho určite dobre mienené slová vrátili ako bumerang. Monbiot mu v liste vyčítal, že britská vláda vodu káže a víno pije. Chce totiž do roku 2030 podstatne rozšíriť leteckú dopravu, ktorá, samozrejme, produkuje oxid uhličitý (nahradiť letecké palivo niečím čistejším zatiaľ nevieme). Ba čo viac, konštatuje Monbiot, sám premiér sa nechce vzdať svojej dovolenky na Floride alebo v Kalifornii, kam sa, samozrejme, nedostane inak ako vzduchom.

Čo ponúka Monbiot namiesto lietadla? V otvorenom liste nič - a ešte Blairovi vyčíta, že hľadá záchranu v nejakých bližšie nešpecifikovaných vedeckých objavoch. Lenže - kde inde by ju mal hľadať? Nebolo by trebárs jedným z riešení investovať viac do výskumu a stavby fúzneho reaktora v Cadarache? Fúzna energia je z hľadiska životného prostredia absolútne čistá. A to je iba jeden z prípadov zaujímavých námetov.

Alebo je riešením odteraz už iba sedieť doma, komunikovať cez internet (než nám ho v rámci obmedzovania emisií oxidu uhličitého vypnú) a tešiť sa, ako nám Američania či Číňania poďakujú, že sme svojou nečinnosťou odvrátili nejaký hurikán, tornádo či cyklón? Smiešne, návrat do neolitických jaskýň sotva môže niečo zachrániť. Mimochodom, rád by som vedel, čím asi pricestovali na nedávne parížske stretnutie klimatológov stovky vedcov IPCC - že by konským povozom?

Čo si myslí Hulme

Koncom uplynulého roka vystúpil na internetových stránkach BBC Mike Hulme, profesor environmentálnych vied z Univerzity východného Anglicka, riaditeľ prestížneho Tyndallovho centra výskumu zmeny klímy v Norwichi. Napísal: "V posledných rokoch v našej krajine vznikol nový environmentálny úkaz - fenomén katastrofických klimatických zmien. Zdá sa, že sama klimatická zmena nie je dosť zlá, preto musí byť katastrofická, aby upútala pozornosť. Vzrastajúce množstvo termínov ako chaotický, nevratný, rýchly zmenilo charakter verejnej diskusie... Až som si sám začínal vyčítať, že moje verejné vystúpenia neuspokojujú smäd po environmentálnej dráme a zveličenej rétorike. Zdá sa, že sme to teraz my, profesionálni vedci, ktorí sa stali skeptikmi, pokiaľ ide o očakávanú katastrofu. Nuž, časy sa menia."

Aj Hulme spomína medzi "katastrofistami" Tonyho Blaira, ktorý v uplynulom roku varoval v otvorenom liste lídrov Európskej únie: "Máme iba 10-15 rokov na to, aby sme sa vyhli katastrofickému bodu obratu." A zamýšľa sa, čomu asi tak pomôžu demonštrácie združenia aktivistov s názvom Zastavte klimatický chaos.

Katastrofa nie je posolstvo

Zmena tónu diskusie podľa popredného britského klimatológa vyhovuje najmä tým, ktorí nechcú rozoberať, prečo sa neplnia dohody a záväzky o znižovaní emisií. Za bod obratu v diskusii o klimatickej zmene označuje Hulme Exeterskú konferenciu z februára 2005, ktorá oznámila, že "klimatická zmena prebieha rýchlejšie, ako sme si mysleli" (pritom správa IPCC z februára 2007 iba potvrdila, že v podstate sa napĺňa scenár z roku 2001). A po tretie, katastrofizmus môže byť dobrým dôvodom na prípadné zvýšenie výdavkov na klimatický výskum. Ak uznáme, že katastrofa bude rýchla a neodvratná, je už iba krôčik k názoru: treba lepšie zaplatiť vedcov, aby prebiehajúce procesy objektívne kvantifikovali.

"Potrebujeme sa zhlboka nadýchnuť a urobiť si prestávku," konštatuje Hulme.

Jazyk katastrofy nie je jazykom vedy. Slovo katastrofa nesie posolstvo, ktoré nijako nevyplýva z empirickej ani teoretickej vedy. Hulme sa pýta: Aké množstvo klimatických zmien už možno považovať za katastrofické? Katastrofické pre koho, kde a kedy? Máme na meranie katastrofickosti nejaký index? Jazyk strachu a teroru je čoraz slabším prostriedkom efektívnej komunikácie a návodom na zmenu správania. Britský vedec - oprávnene - varuje pred tým, aby sa reči o klimatickej katastrofe nestali sebanapĺňajúcim sa proroctvom, aby nenasmerovali spoločnosť na negatívnu, depresívnu a spiatočnícku cestu.


Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Lajčák hovorí o výbere Evky niečo iné, ako pred mesiacmi

Minister sa mesiace pri Evke bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

Neprehliadnite tiež

Bizarná hviezda opäť pohasla, otočili na ňu teleskopy z celého sveta

Merania by mohli odhaliť, aký objekt spôsobuje jej zvláštne správanie.

Astronóm: Blikajúcu hviezdu sme pozorovali aj na Slovensku

Poklesy v jasnosti hviezdy nespôsobujú mimozemšťania, zrejme ide o prirodzený jav, hovorí Ľubomír Hambálek z Astronomického ústavu SAV.

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Antikoncepcia postavená na dávnej rastline sa bude dať užiť pred alebo po styku. Prípadne sa bude nosiť ako náplasť.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  6. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  8. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  9. Desať obľúbených miest v Chorvátsku
  10. Viac času pre rodinu by uvítala viac ako tretina Slovákov
  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Cambridge Business School, škola novej doby
  9. Cykloturistický trip študentov SvF STU v Bratislave – Vol. 4
  10. História sťahovania
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 8 584
  2. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 8 110
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 7 984
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 720
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 7 119
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 137
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 5 039
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 498
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 759
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 1 904