Celkový pohľad na Mars zhotovený v roku 1999 kamerou sondy Mars Global Surveyor. Vpravo kresba sondy Mars Odyssey.
V sobotu 7. apríla má odštartovať k planéte Mars nová americká sonda označená ako MARS ODYSSEY. Využíva sa priaznivá situácia: tento rok v lete bude vzdialenosť medzi Zemou a Marsom len 67 miliónov kilometrov – na takú malú vzdialenosť sa obe planéty priblížia vždy za 26 kalendárnych mesiacov – cesta sondy bude menej nákladná a krátka: potrvá iba 200 dní. Keď sonda 24. októbra priletí k Marsu, jeho príťažlivosť ju zachytí a prinúti ju obiehať okolo planéty 19-krát za deň vo výške 400 km. Dráha sondy bude takmer kolmá na rovník planéty, povedie cez oba jej póly a bude synchronizovaná s polohou Slnka tak, aby osvetlenie krajiny pod sondou bolo vždy rovnaké. Hmotnosť sondy pri štarte je 725 kilogramov, z toho 349 kg pripadá na pohonné látky, prístroje majú iba 44 kg. Elektrická energia sa získava z gallium-arzénidových slnečných článkov a uchováva sa v niklo-vodíkových batériách s kapacitou 16 ampérhodín. Sonda má tvar kvádra s rozmermi 2,2 x 2,6 x 1,7 metra. Zo sondy vyčnieva von šesťmetrové rameno s citlivým detektorom kozmického a gamma žiarenia.
Hlavnou úlohou sondy je
1. zistiť chemické a mineralogické zloženie marťanského povrchu,
2. určiť zastúpenie 20 najdôležitejších chemických prvkov v povrchových vrstvách a prítomnosť ľadu alebo dokonca vody v podpovrchových vrstvách,
3. zmerať, aké žiarenie a v akom množstve dopadá na povrch planéty.
Pre uskutočnenie týchto úloh má sonda dva hlavné unikátne prístroje, o akých sa donedávna bádateľom ani nesnívalo: THEMIS, ktorý zobrazí teplotu miest zahrievaných z vnútra planéty, a GRS spektrometer, ktorý z prítomnosti gamma lúčov vysielaných atómami na povrchu planéty určí, z akých chemických prvkov sa povrch planéty skladá.
Najsilnejším podnetom pre tento plán výskumu bola nezodpovedaná otázka – kam sa na Marse stratila voda, ktorá v minulosti tiekla po povrchu planéty v obrovskom množstve a dnes po nej zostali iba vyschnuté riečiská. Dnes na Marse voda ani nemôže existovať, jednak pre nízku teplotu – mínus 54 stupňov Celzia, jednak pre malý atmosférický tlak 6 milibarov, čo je 200-krát menej ako na Zemi. Čo bolo príčinou, že sa pomery na Marse tak zmenili, že planéta, na ktorej kedysi boli, ak nie celé moria, tak aspoň jazerá a rieky, je dnes vyprahnutou suchou púšťou? Ďalším nečakaným prekvapením bol objav v polovici minulého roku, že aj v súčasnosti sú na niektorých miestach pramienky vytekajúcej vody z podpovrchových vrstiev. Voda je nevyhnutnou podmienkou života. Bol na Marse život? Dnes by tam nebol možný, aspoň nie na povrchu, pretože kozmické lúče a ďalšie energetické krátkovlnné žiarenie by rýchlo zahubili každý živý organizmus vrátane budúcich astronautov, keby neboli v špeciálnych kombinézach.
Mars je teraz na oblohe na rozhraní súhvezdia Hadonosa a Strelca. Vychádza po polnoci a ráno svieti ako jasná červená hviezda 18 stupňov nad južným obzorom. Od Zeme je vzdialený 121 miliónov kilometrov a v ďalekohľade so 150-násobným zväčšením je taký veľký ako Mesiac pozorovaný voľným okom.
Doc. Dr. ZÁVIŠ BOCHNÍČEK, CSc.
