Môžeme ešte stále veriť klimatológom?

Jedným z faktorov, ktorý prispel k porážke Hitlera v 2. svetovej vojne, bol silný mráz. Dnes si však už zrejme málokto spomenie, že o začínajúcom globálnom ochladzovaní sa hovorilo od štyridsiatych až do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. Niekto

Grónske ľadovce sa topia nečakane rýchlo, najmä na východnom pobreží tohto najväčšieho ostrova, kde leží aj zobrazený ľadovec Kanderdlussuaq.(Zdroj: J. A. DOWDESWELL)

Jedným z faktorov, ktorý prispel k porážke Hitlera v 2. svetovej vojne, bol silný mráz. Dnes si však už zrejme málokto spomenie, že o začínajúcom globálnom ochladzovaní sa hovorilo od štyridsiatych až do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. Niektorí významní klimatológovia vtedy varovali pred možným príchodom doby ľadovej.

Fred Pearce v britskom vedeckom týždenníku New Scientist sa preto pýta: Keď teraz klimatológovia varujú pred globálnym otepľovaním, máme dôvod im veriť?

Doba ľadová, ktorá nikdy neprišla

V júli 1971 vtedy ešte mladý Stephen Schneider z Goddardovho letového centra NASA v New Yorku varoval v The New York Times pred ochladzovaním, ktoré by mohlo "privolať dobu ľadovú". Onedlho sa k nemu pripojil aj uznávaný český klimatológ Jiří Kulka, keď v televízii vyhlásil, že "doba ľadová môže prísť kedykoľvek".

Z čoho Schneider vychádzal? V článku, ktorý napísal pre časopis Science, prisudzoval ochladzovanie zdvojnásobenému množstvu aerosólov, ktoré sa dostali do ovzdušia od roku 1900. Jeho možné ďalšie zdvojnásobenie v nasledujúcom polstoročí by vraj znamenalo - aj pri započítaní otepľujúceho účinku oxidu uhličitého - pokles globálnej teploty o 3,5 °C. Ak by tento trend pokračoval ešte niekoľko rokov, mohlo by to podľa Schneidera stačiť na vyvolanie príchodu doby ľadovej.

Prečo teda doba ľadová neprišla? Z niekoľkých príčin. Čiastočne vedci pozabudli na dávnu prácu švédskeho chemika Svanteho Arrheniusa, ktorý predpovedal, že rastúca koncentrácia oxidu uhličitého by mohla atmosféru naopak významne ohrievať. Navyše, výpočty publikované s veľkou slávou sa ukázali jednoducho ako chybné. Až po tom, čo článok vyšiel, si Schneider uvedomil, že vysoko precenil ochladzujúci účinok aerosólov. Predpokladal totiž, že zvýšené koncentrácie, ktoré nameral, platia pre celý svet. Nebola to však pravda, išlo iba o miestne zmeny.

Okrem toho mnohé aerosóly pochádzali z prirodzených zdrojov - menšie, ale častejšie erupcie vulkánov. Teda aj keby sa emisie z ľudských zdrojov zvýšili štvornásobne, ich ochladzujúci účinok by bol oveľa nižší, ako pôvodne predpokladal americký vedec. Neskoršie prepočty, ktoré Schneider publikoval už v roku 1974, ukázali, že trojnásobne podhodnotil otepľujúci účinok oxidu uhličitého.

Dnes je výskum klímy oveľa ďalej

Vyvstáva teda dôležitá otázka: Mali by sme teraz brať vážne varovania ohľadom globálneho otepľovania? Fred Pearce je presvedčený, že áno. Uznávajú to sami vedci, ktorí vtedy pred dobou ľadovou varovali. Ich skoré štúdie totiž neboli dostatočne podložené experimentálnymi meraniami, ktoré zozbieralo iba zopár, prevažne neskúsených výskumníkov. Napríklad v prípade Stephena Schneidera išlo v roku 1971 o jeho vôbec prvú publikáciu. Dnešné poznanie je v mnohom oveľa ďalej v pochopení príčin klimatických zmien, konsenzus o príčinách globálneho otepľovania je väčší, širší a sofistikovanejší. Pokročili aj poznatky o príčinách dôb ľadových. Dnes vedci môžu teoreticky zdôvodniť, prečo je súčasné obdobie interglaciálu (doby medziľadovej) dlhšie ako v minulosti.

Od sedemdesiatych rokov sa planéta neobvykle rýchlo otepľuje. Tento fakt sa v súčasnosti pričíta narastajúcim koncentráciám skleníkových plynov, čo akceptuje široká vedecká komunita. Jedného dňa sa môže stať, že konečné slovo v klimatických zmenách budú mať astronomické vplyvy, ktoré "prehlušia" akékoľvek oteplenie spôsobené nami. To však bude trvať tisícky rokov. Keď sa nám nepodarí obmedziť emisie oxidu uhličitého, je možné, že ďalšia doba ľadová jednoducho nepríde.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 414
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 325
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 338
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 053
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 986
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 157
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 013
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 572
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 884
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 566

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop