Gears of War - krvavé slzy (dvojrecenzia)

Osud ľudstva sa často pripomína svojou iróniou. Gears of War, podľa mnohých najlepší titul pre Xbox 360, názorne poukazuje na smutný fakt – konečne zavládol mier. Najlepšia príležitosť na vyhubenie všetkého, čo smrdí človekom. Prichádzajú oni...

Nestáva sa to často, respektíve dnes to je po prvýkrát, ale s vykročením do Nového roku vám prinášame aj našu prvú dvorecenziu. Dva pomerne rozdielne názory na jednu z najočakávanejších hier tohto roku. Posúďte sami.

Mediálna masáž spraví svoje. Je úplne jedno, ktorým smerom sa pozriete, hype okolo nás prichádza zo všetkých strán. Nikde nenájdete pokorný kľud bez pripomínania tých najúžasnejších produktov, aké nemajú na trhu konkurenciu. V hernom svete sa doposiaľ neobjavovali až tak honosné masírovania ako v poslednej dobe. Klasické reptanie na doby dávno minulé je úplne mimo – treba priznať, že i herný priemysel ide s dobou, preto sa dupanie zo všetkých strán nedá prehliadnuť a pokým sa šance chopí schopný mozog, máme hit, už vopred odsúdený na najvyššie hodnotenia. To, čo sa podarilo Epic Games s Microsoftom, stálo istotne pekný balík peňazí, ale už teraz je jasné, že sa táto investícia vyplatilia a Gears of War valcuje rebríčky predajnosti vo všetkých krajinách. Právom. Jedna z najlepších akčných hier za tento rok (ak nie najlepšia) si vysoké hodnotenie vydupala všade. Bez akéhokoľvek pardonu a špeciálnych výnimiek. Ani tento článok nebude pochvalnými slovami šetriť, avšak na rozdiel od amerických novinárov nebude hádzať maximálne čísla takmer z brucha a v záchvate šialeného orgazmu poukáže aj na niektoré chybičky krásy, ktoré bijú príliš do očí.

Začínať úplne od začiatku je niekedy zbytočné, pretože pochybujem, že by sa našiel niekto, kto nemá poňatia o dianí na planéte Sera. Dokonca aj notorickí odporcovia konzol istotne neunikli nájazdu Locustov. Už len preto, že je malá šanca, že sa Gears of War objaví aj na PC, no utopické myšlienky si necháme na inokedy. Ľudská rasa na obrovské prekvapenie konečne žila v mieri, nikto nikomu nezávidel ropný vrt na záhradke, vierovyznanie nebolo prekážkou vo vrúcnych vzťahoch. Budúcnosť, ďaleká budúcnosť a niekto by mohol skromne podotknúť i niečo v zmysle ružovej budúcnosti. Každá minca má však dve strany a je úplne jedno či dobro reprezentuje hlava alebo znak. Raj na prvý pohľad však netrvá dlho. Nepripravení ľudia sa len bezmocne prizerali na príchod tajomnej rasy Locustov, spod zemského povrchu vyliezajúceho zla. O nekonečných tuneloch, siahajúcich až k samotnému jadru planéty, nikto nevedel, avšak tento fakt bol zrejme pre ľudstvo jedinou útechou – behom tzv. Emergency Day, podomácky preloženého ako Deň Vyvrhnutia, sa väčšina bežných občanov odobrala na večný odpočinok. Nečakaný útok vyhubil mnoho bezbranných civilistov, nepomáhali ani biologické zbrane, Locusti prežívali vo svojich podzemných kráľovstvách a keby sa vedeli smiať, istotne sa dodnes chytajú za brucho a zvíjajú v kŕčoch nad nemohúcnosťou človeka.

V tomto momente totálnej depresie, bezmocnosti a minimálnej nádeje na záchranu, vstupuje na scénu hlavný hrdina Marcus Fenix. Vstupuje ako vstupuje, za zradu bol uvrhnutý do väzenia, kde sa na neho úplne zabudlo a čakajúc na potupnú smrť medzi štyrmi stenami neverí v nikoho a nič. Zbytočná omáčka okolo – prichádza špeciálny Delta Squad, Marcusa vyslobodzuje z trosiek a dáva mu šancu žiť. Aj keď všetci dobre vedia, že je minimálna, ako správny hrdina sa chopí príležitosti, znovu prijme ponuku Coalition of Organized Governments a po boku Doma sa rozhodne čeliť najväčšej životnej výzve. A popri tom zachráni svet, respektíve sa o to pokúsi. Jedinou možnosťou je zlikvidovať protivníka v jeho tuneloch, takže COG má v pláne odpáliť špeciálnu nálož, no najprv je nutné nájsť najcitlivejšie miesto príbytku nechcených hosťov. Preto sa Delta Squad vyberá po stopách Alpha tímu, ktorý sa „záhadne“ stratil, pokúsi sa zmapovať nepoznané chodníčky a raz a navždy bacne Locustom po zadku, hroziac prštekom, že takto kamaráti nebudeme. Patetická zápletka svojou béčkovosťou nespraví dieru do sveta, no ako sa už nie raz ukázalo, jednoduchý príbeh akčná hra utiahne a vytvorí tak plodné podhubie pre atmosférou nasiaknuté prostredie. Scenár nemusí mať okamžite stovky strán, pokým sa zopár viet premení na vizuálne podporovanú hostinu, ktorá nasýti zmysli „priamym“ kontaktom bez výraznej pomoci fantázie. V konečnom dôsledku to znamená, že zničené mesto je skutočne zničené a tam, kde sme si v minulosti predstavovali romantické rozvaliny a spustošené budovy, sa tieto objekty preniesli priamo na scénu. Grafické spracovanie a architektúru si však necháme na potom, aj keď ide o najvýraznejšieho ťahúňa Gears of War.

Gears of War je rýdzo akčným titulom, hoc by sa nezasvätenému mohlo zdať, že systém neustáleho krytia za prekážky presúva titul skôr k taktickejšie ladeným projektom. Bola by chabá výhovorka myslieť si, že táto, pre Gears of War nesmierne charakteristická, vlastnosť hry dokáže žánrovo posunúť misky váh smerom k logickejšiemu uvažovanie a nielen neustálemu strieľaniu. Podobným štýlom sa pokúšal v minulosti zabodovať aj nepodarený pokus menom kill.switch od Namca, no prepadol na celej čiare, hoci ako ukazuje Gears of War, myšlienka to bola nesmierne dobrá, avšak sprasená až na kosť. Ak si myslíte, že vbehnete do miestnosti, prípadne do stredu akéhokoľvek exteriéru, nabijete búchačku a zúrivým ra-ta-ta poukladáte Locustov do postieľok, neskutočne sa mýlite. Krytie totiž nie je možnosťou ako si súboje užiť, ono je nutnosťou k prežitiu. Bežný ukazovateľ zdravia na obrazovke nenájdete, po nechcenom zranení sčervenie obrazovka a začne sa na nej zjavovať krvavé logo Gears of War. Čím viac červenej, tým je zranenie akútnejšie a je nutné zdekovať sa niekam preč – do bezpečia, čo najďalej od priamej paľby. Alebo sa ukryť za prekážku. Verte mi, aj tá najmenšia presila dokáže preriediť vaše zuby, ak sa na nich vrhnete po hlave. Strieľanie naslepo a krátke vykukávanie spoza prekážky spoločne s presnejším mierením je jedinou cestou k úspechu. Miest, kam môžete ukryť svoje ozrutné vojenské telo je mnoho-premnoho, sú výborne zvolené, takže používanie statickej ochrany vám prejde pod kožu automaticky. Na rozdiel od obyčajných strieľačiek sa môže Gears of War pochváliť týmto skutočne zábavným a hlavne zábavne spracovaným konceptom.

Arzenál zbraní až na jeden kúsok nijakým spôsobom nevybočuje z priemeru. Väčšinu času stačí k likvidovaniu automat, neskôr pribudne brokovnica, sniperka, raketomet, granáty alebo pištoľ. Každá zbraň má samozrejme futuristický vzhľad s miernymi prvkami zo súčasnosti, ale ako som už spomenul, väčšinu času strávite s útočnou puškou, ktorej súčasťou je aj príručná motorová píla. Výborný a až nechutne krvavý doplnok zbaví nepríjemného protivníka v tesnej blízkosti a to sa oplatí zažiť už len kvôli gejzírom krvi. Zaujímavosťou je tzv. Hammer of Dawn – v konečnom dôsledku nejde o tradičnú zbraň, pretože nemá žiadnu muníciu, ale označovaním cieľov určujete spoločníkom na orbite, ktorý objekt majú zlikvidovať obrovskou dávkou energie. Funkčnosť je obmedzená len na vonkajšie priestory, takže zábavy si užijete dosť. Od zbraní je len maličký krôčik k nepriateľom. Rôznorodosť nie je síce obrovská, avšak každý druh je typovo jednoducho zaraditeľný a používu odlišnú taktiku. Niektorí protivníci pripomínajú ľudí, no zmenených na nepoznanie a pomocou sa strelných zbraní sa vás snažia zlikvidovať. Stvorenia akoby priamo z pekla k vám rýchlo bežia po štyroch, pričom neodlišujú strop od podlahy a ich nepríjemný vreskot minimálne v prvých momentoch dostane do kolien. Na druhej strane barikády stoja inteligentne chabí, avšak na pancier bohatí raketometčíci, komentujúci vystrelenie každej rakety stupídnym a dokonale flegmatickým buuum. Nesmú chýbať aj o niečo náročnejšie stvorenia, ale o Berserkoch alebo Seederoch padne ešte nejedno slovo v hodnotení, takže by bolo zbytočné všetko vyzradiť na tomto mieste.

Aj keď sa v tomto momente možno zdá, že Gears of War je len ďalšou tuctovou akciou z pohľadu tretej osoby, ktorá len jednoducho vyzerá nádherne, všetko je tak trochu inak, čo sa vám pokúsim dokázať v hodnotiacej časti. Je náročné spomenúť všetko a hoci sa väčšinou snažím vyvarovať sa akýchkoľvek spojlerov, v prípade Gears of War sa tomu určite nevyhnem. Dôvod je jasný – Gears of War má jednoducho gule.

GRAFIKA 9 / 10
Skutočná next-gen grafika prišla na Xbox 360 až s Gears of War. Rok po uvedení Xboxu 360 na trh sa konečne objavila hra úchvatná na pohľad i architektúrou podmaňujúca. Kvalitu jednotlivých textúr (pričom je úplne jedno či ide o postavy, budovy alebo prostredie okolo, pozostávajúce z vrakov a rozbitých objektov) zdĺhavo hodnotiť nemienim, stačí na to jediné slovo: nádhera. Do kolien však každého dostane maximalistický dizajn prostredia. Hra je rozdelená na päticu tematicky odlišných aktov, pričom každý by si v pohode vystačil na samostatný projekt. Príde mi neskutočne zarážajúce, prečo tvorcovia uverejňovali oficiálne obrázky len z prvej série úrovní, keď sa ostatné nenechávajú zahanbiť. Počiatočné prechádzky rozbúraným mestom a takmer zrúcanými budovami doslova ohúria. Všetko je na prvý pohľad mŕtve, ale v každom rozdrobenom kameni je cítiť nešťastie a koniec nádejí na pokojný život. Zničené prostredie pripomínajú apokalypsu a vaše kroky po zdevastovanom meste s gotickým štýlom nenechá nikoho na pochybách, že iba dobrý engine nestačí. Interiéry sú plynulo striedané s rozsiahlymi vonkajšími prostrediami, pričom každý kúsok mapy pôsobí uveriteľne. Akoby tam hráč, sediaci v teple domova pred obrazovkou, skutočne bol. Skazu je cítiť, a podobné pocity vás neopustia ani pri druhom akte, teda presne v momente, kedy budete mať mesta v svetlejších farbách plné zuby. Modro ladené prostredie vystrieda temnota. Všetko sa akoby mávnutím čarovného prútika ponorí do tmy a ako vám parťáci prezradia, tma je vašim najhorším nepriateľom. Nutnosť rozstreľovať plynové nádoby za účelom osvetlenia najbližšej cesty dáva atmosfére ten správny tón a zúrivé prestrelky s neustálym skrývaním a pobehovaním sa razom stanú komornejšie.

Mesto odeté do temného hávu má okamžite iný nádych a mení sa i hráčov pohľad na dianie, pretože tiene vzbudzujú rešpekt – nikdy totiž netušíte, čo sa za ním skrýva. To však veľmi dobre vieme aj zo skutočného života, v podaní kvalitnej grafiky Gears of War predstavuje do tmy ponorené mesto úplne iný zážitok ako predošlé boje za bieleho dňa. Famózna jazda sa nekončí a tretí sektor sa zo začiatku odohráva v priľahlom lese za hustého dažďa, čo ma prinútilo pootvoriť ústa viac, než by sa na slušne vychovaného hráča patrilo, avšak tak „vlhká“ atmosféra ma v niektorých momentoch nútila pozrieť pod TV či náhodou voda nepreteká von. Postupne sa presuniete do útrob továrne až do tunelov, ktorých vrcholom je obrovská jaskyňa s lávou. Neskutočne podmanivou lávou žltej farby, ktorej svetlo ma lákalo sťa kúsok mäsa pri (ne)dobrovoľnom pôste. Úchvatné podzemné chodbičky striedané s industriálnym komplexom vytvárajú pôsobivú kombináciu s efektným ukončením v boji s nepríjemným (a gigantickým) bossom, ktorému sa stane osudná práve očarujúca láva. Byť tak potvorkou, tak som rád, že v tej nádhere skončím, ale dosť subjektívnych pocitov.

Príbeh sa presunie znovu do mesta, avšak prostredie je oveľa zelenšie, stromy akoby dávali nádej na život a napríklad taká botanická záhrada, parky alebo záverečné urputné bránenie obrovskej vily nemalo chybu. Posledná cesta vedie (okrem iného) cez vagóny uháňajúceho vlaku. Keď uvidíte okolitú krajinu, mihajúcu sa vôkol vás, prestanete vnímať svištiace strely okolo hlavy a necháte sa unášať morbídne apokalyptickou paletou farieb, pozostávajúcou z červeno hnedej. Devastujúci oheň a výbuchy len pritvrdzujú domnienku o neodvratnom konci. Určite som prezradil viac ako som pôvodne zmýšľal, ale v prípade Gears of War sa kompromisy robiť nedajú. Pohybové animácie pozostávajú z realisticky stvárnených kreácií – beh je výborný, postavy sa dokonale kryjú za prekážkou, robia kotúle letmo, ladne sa presúvajú (stlačením jedného tlačidla) od prekážky za prekážku, pričom nemajú problém prikrčiť sa. Drsný vzhľad hrdinov možno niekoho odradí, ale možno práve takto vyzerajú bojovníci budúcnosti či vlastne jediní možní záchrancovia, pretože slabosi sú už dávno mŕtvi. Hranaté tela obopínajú kovové brnenia, avšak trochu úsmevne pôsobí absencia pokrývky hlavy. Čo sa týka neinteraktívnych sekvencií, odohrávajú sa priamo v engine hry a nateraz zabudnite na všetky tie ošklivé animačky, počas ktorých sme si slepo nahovárali, že filmy aspoň nerušia a neodvádzajú pozornosť od hry. Tretia generácia Unreal Enginu zvláda nemožné, čoho dôkazom sú detailne strhané tváre bojovníkov, nechutné monštrá, lúče prechádzajúce do tmavých miestností cez malé škáročky, úchvatná voda a láva, skvelé výbuchy, detailné textúry VŠETKÉHO – a navyše je úplne jedno či to vidíte v hre alebo v animačke.

Prečo teda grafické spracovanie nedostalo maximum? Veď úchvatný engine je dopĺňaný nemenej úchvatnou architektúrou úrovní. Ak už začne hroziť stereotyp, všetko sa otočí o 180° a obrátka je to nielen svižná, ale i správne načasovaná. Tak prečo? Jeden dôvod je subjektívny a druhý viac-menej objektívny. S hrdinom som sa nedokázal stotožniť, príde mi až absurdné, aby tá hranatá kopa steroidov mala predstavovať moje virtuálne ego. Tento nárek na nesprávnom hrobe nie je zahrnutý do hodnotenia, len ho spomínam ako fakt – omnoho viac zamrzí takmer úplná absencia fyziky, deštrukcie prostredia a interakcie s ním. Máločo sa na ploche pohne, všetko má svoje pevne dané miesto a to len preto, aby sa na inkriminovanom mieste mohol hráč skryť. Počas prvých hodín hrania vám tento fakt bude unikať, ale čím sa dostanete ďalej, tým si ho začnete viac a viac uvedomovať. Niektorí bossovia môžu rúcať stĺpy, avšak iba tie, ktoré im dali do naskriptovaného vienka samotní tvorcovia. Stačí sa pozrieť na správy o Crysis, kde sa s prostredím počíta ako neoddeliteľnou súčasťou hrania a pochopíte, čo sa vám snažím naznačiť. Táto maličká chybička krásy sa niekedy stane príliš viditeľnou. Na druhú stranu je Gears of War výborne vyladeným titulom, framerate nepoklesne pod hranicu únosnosti ani v prípade viacerých potvoriek na scéne a rozsiahlejších prestreliek si rozhodne užijete.

INTERFACE 10 / 10
Intuitívne ovládanie patrí medzi ďalšie výrazné klady Gears of War. Pohyb a mierenie je nadefinované na analógové páčky, pričom okrem zamierenia a streľby budete ďalej využívať aj akčnú klávesu A, ktorá slúži práve na krytie sa. Ak ju stlačíte blízko objektu, Marcus sa k nej okamžite prilepí, v opačnom prípade predvedie ladný kotúľ letmo. Zmenu zbrane vyvoláte krížovým ovládačom (štyri sloty na zbrane) a okrem zbierania munície (mierne neprehľadné, pretože je nutné byť v tesnej blízkosti predmetu) si užijete zábavu s nabíjaním. To, čo v ostatných hrách pôsobí ako z núdze cnosť, je v Gears of War zaujímavou novinkou. Po minutí munície, prípadne z vlastnej iniciatívy, môžete začať nabíjať – bar, signalizujúci stav prebitia, ukazuje okrem pohybujúceho sa kurzoru aj dve bonusové oblasti. Ak v správny moment stlačíte LB (defaultne nastavené nabíjanie), naládujete muníciu do zbrane takmer okamžite. Ak sa vám podarí trafiť s kurzorom na ešte menšie miesto, nielenže máte hneď plný zásobník, ale účinok nábojov je zdvojnásobný. Naopak v prípade nepresného zastavenia kurzora sa zbraň zasekne a nabíjanie trvá omnoho dlhšie. Samozrejme môžete nechať nabíjanie na automatiku a počkať bez akéhokoľvek rizika, kým sa munícia doplní, ale počas zúrivého boja potrebujete plný zásobník okamžite a lákavá bonusová ponuka nenechá nikoho chladným. Po pár nepodarených pokusoch vám tento systém prejde okamžite do krvi a nebudete neustále zasekávať zbraň. Výborná a originálna novinka.

V prípade inteligentnej kamery nesmie ostať nik na pochybách či dokáže zvládnuť náročné požiadavky všetkých hráčov. Ani raz sa mi nestalo, že by bez môjho pričinenia niekam zablúdila, navyše pri rozhliadaní sa je prítomné akési mierne spomalenie, ktoré dodáva hraniu filmový efekt. Pohľad nie je situovaný presne za postavou, prostredie je snímané mierne zboku, spoza chrbtu, čo nielenže dodá atmosfére ten správny šmrnc, ale prinúti hráča prežiť prestrelky osobitnejšie. Za úchvatné momentky považujem beh – po jeho aktivovaní sa kamera znesie tesne za hráča, pri každom kroku sa natriasa, rýchlosť snímania sa zvýši a celé to má dokonalý filmový feeling. Je úžasné sledovať ako to Epic zvládol, hoci predošlé skúsenosti odkazujú len na strieľačky z vlastného pohľadu. Nielenže je kamera tak trochu odlišná od iných titulov, ona priniesla žiadanú interaktivitu, takže nestojí takmer staticky v rovnakom uhle za hrdinom, ale sa inteligentne mení, berúc ohľad na zvyšovanie atmosféry. V spojení s intuitívnym krytím ide o výbornú kombináciu, avšak aj tu sa nájdu malé mušky, ktoré napokon celkový výsledný dojem trochu pokazia. Spomenuté už boli náročnejšie hľadania predmetov na zemi, ktoré v prvom rade splývajú a v druhom musíte byť tesne pri nich. Druhý, značne nelogický problém je v prípade prekážky, ktorá zahatala cestu – najprv sa za ňu musíte ukryť a až potom ju preskočíte. Neexistuje možnosť priameho skoku a nielenže to vyzerá divne, často je to i nepraktické. Otázne je, či táto drobnosť stojí za to, aby som z maximálneho hodnotenie ubral jeden bod. Mne to až tak veľmi nevadilo a systém nabíjania ma spoločne s filmovou kamerou úplne dostal, navyše krytie nebolo vôbec neprirodzené, rovnako i vykonanie špeciálnych pohybov pri rýchlych presunoch medzi krytmi. Niekedy je možno zbytočné hľadať chyby za jediným cieľom – nájsť čokoľvek a vyhnúť sa tak absolútnej pochvale.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Gears of War je lineárna strieľačka, bez akejkoľvek možnosti vystúpiť z rozbehnutého vlaku. Jedinou cestou je hru vypnúť. Lenže kto by odolal nutkaniu pozrieť sa ešte ďalej, na tú nádheru, vychutnať si adrenalínové boje, ktorých atmosféra získava ten správny náboj vďaka nutnosti krytia. Navyše je každý akt o niečom inom, než ten predošlý a obyčajnú arkádu tak dvíha do neskutočných výšin. Najväčší problém hrateľnosti vám preto predhodím okamžite – okrem zopár prípadov (vyberáte si cestu vpravo alebo vľavo) nemáte šancu nikam odbočiť, postupujete stále po tvorcami navrhnutej trase. Naskriptovanie situácií taktiež zamrzí, ale na rozdiel od Call of Duty to vyzerá stále lákavo a je vidno, že si tak tvorcovia situáciu neuľahčovali, ale sa snažili dotiahnuť výsledný dojem do maximálnej dokonalosti. Nedochádza k absurdným objavovaním vojakov zo vzduchu, to prenechal Epic vývojárom FPSiek z Druhej svetovej, len jednotlivé momentky štartujú stále v rovnakú chvíľu. Aby som však tieto slová trochu zmiernil – ani to mi nezabránilo po zlikvidovaní hlavného bossa OKAMŽITE po dohraní spustiť novu hru na vyššej obtiažnosti. Prečo? Gears of War je lákavá šanca ako prežiť nádherné, akciou nasiaknuté chvíle. Najväčším lákadlom sú však postupne predhadzované novinky.

Spočiatku je hráč upútaný hlavne grafikou a dokonalou atmosférou apokalypsy, no po úteku z väzenia odhalí kúzlo vonkajších priestorov. Nechcem prezradiť úplne všetko, preto spomeniem ešte jazdu vozíkom v podzemí indiana jonesovským štýlom alebo jedného z najpôsobivejších nepriateľov. Berserker nevidí, reaguje na pohyb. Jediná šanca ako ho zničiť, je dostať ho niekam von a zbraňou Hammer of Dawn privolať podporu. Znie to jednoducho, ale čo ak sa Berserker nachádza v chráme? Vašou úlohou je vylákať ho von, čo je spočiatku po prvých pokusoch nemožné. Ak Berserker zaregistruje pohyb, obrovskou rýchlosťou sa rozbehne na dané miesto, takže je nutné sa mu tesne uhnúť, pretože nemá problém so zmenou smeru. Niektoré stĺpy ho nezastavia a jednoducho cez ne prebehne, čo má v spomínanom chráme špeciálny náboj. Aby to nebolo všetko, čo ak sa dvere za únikom von zaseknú a musí ich „niekto“ vyvaliť? Úžasné, s neskutočnou atmosférou a bez zbytočnej frustrácie, pretože pri správnom načasovaní sa to dá zvládnuť. Lenže ak dostanete tohto miláššika niekam von, ešte nemáte vyhrané, zameriavanie špeciálnou zbraňou chvíľu trvá a Berserker to dokáže využiť a spraví z vás nádherný mastný fľak. Zrejme to popisujem príliš fádne, avšak kto podobnú situáciu nezažil, neuverí, že plíženie sa v tesnej blízkosti ozruty môže byť tak podmanivé. Na Berserkra natrafíte viackrát, ale nechcem zbytočne prezrádzať príliš mnoho, pretože tieto prekvapenia dvíhajú hrateľnosť stále smerom nahor.

Štýl hrania tak musíte neustále prispôsobovať momentálnej situácii. Ako som už spomínal, druhý akt je zahalený do tmy. Ak vkročíte do tieňu, nasleduje rýchla smrť. Nie je však problém využiť to vo svoj prospech a nalákať protivníkov na temné miesta. K dispozícii je aj jazda obrneným vozidlom s UV lampou, ktorá likviduje nájazdy akýchsi netopierov, ktoré by vám v prípade neprítomnosti svetla ohlodali mäso až ku kostiam. Tretí akt prinesie okrem neskutočne príťažlivých prestreliek aj súboje s menej inteligentnými potvorkami na blízko. Je ich mnoho, pripomínajú nájazdy votrelcov a je to ďalšie plus k zvýšeniu hrateľnosti. Takýmto štýlom by sa dalo pokračovať dlho, avšak jediným záverom sa ukazuje pochvala za výbornú atmosféru. Zničené mesto pôsobí adekvátne na hráča a akcia tak získava nezanedbateľné plus. Je to chytľavé, hoci žánrovo príliš ľahko zaraditeľné. Žeby konečne next-gen akcia?

MULTIPLAYER 9 / 10
Tam, kde pre niekoho stráca Gears of War na dokonalom zážitku kvôli nie až tak prepracovanej inteligencii vašich pomocníkov, tam získava v multiplayeri. Možnosť viacerých hráčov nijakým spôsobom nezaostáva za singleplayerom, výrazným spôsobom oživuje celé hranie. Mal som možnosť vyskúšať si iba kooperatívne hranie systémom split-screen (obrazovka sa rozdelí na dve časti a každý hráč vidí svojho hrdinu bez zníženia detailu scenérie), ktoré dodalo znovuhraniu kampane nový efekt. Keďže spolubojovník je len človek, postupne sa učí a nerobí nelogické operácie, takže sa môžete intuitívne dopĺňať, čo v singli až tak často nehrozí. Smrť pre hráča nenastane okamžite, na určitú dobu je neschopný boja. Pokým sa k nemu za istý čas spoluhráč nedostane a neoživí ho, je koniec. Avšak nie je to tak jednoduché nikto nepricupitá okamžite na pomoc, keď okolo zúri brutálna prestrelka a behom za raneným by sa z druhého hráča stal len ďalší ľahký cieľ. Vzájomná kooperácia tak na rozdiel od pochodu na vlastnú päsť v singi získava mnoho bodov k dobru. Okrem hrania pred jednou obrazovkou je hojne obľúbený multiplayer klasický, čiže cez internet. Žiaľ, nemal som možnosť ho otestovať, tak len spomeniem, že do boja sa môže zapojiť maximálne osem hráčov, k dispozícii sú tri módy a viac konkrétnejších zážitkov vám prinesieme v rozšírenom hodnotení multiplayeru. Verím, že čoskoro, veď podľa ohlasov nemá možnosť viacerých hráčov ďaleko do závislosti a zosadila z trónu doposiaľ kraľujúce Halo 2.

ZVUKY 9 / 10
Výbuchy, streľba, výkriky a škreky. Tento chaos vytvára dokonalý dojem skutočne prepracovaného boja a aj vďaka zvukovým efektom je výsledok vynikajúci. Neustále niečo zvučí, každý krok po kovovej podlahe má v absolútnom tichu strach naháňajúci „cink“, rovnako vŕzgajúca (spojler: a prepadávajúca sa) podlaha. Ťažko hľadať výraznejšiu chybu, no u mňa osobne sú to až neskutočne drsné hlasy postáv. Každý vojak má svojský hlas, počas hrania zaznejú viaceré hlášky, takže hrdinovia neputujú potichu a niekedy sarkasticky komentujú situáciu, núdzou na svojské vtipy netrpia. Hlasový fond dabingových hercov nepatrí medzi extrémne rozšírený, avšak naše korby toho viac ani nepotrebujú. Zvuk je úchvatný.

HUDBA 6 / 10
Hudobná vložka síce svoju funkciu plní, avšak neznie úplne vždy, kedy by mohla. Samozrejme, zbytočne hľadám chyby tam, kde vôbec nemusia byť, pretože keď sa rozozvučia podmanivé tóny, atmosféra okamžite stúpne, ale niekedy jednoducho nastanú tiché chvíle, ktoré by mohla aktívne doplniť hudba. Nemám na mysli klasické melódie, ktoré by svojou pompéznosťou len celý dojem pokazili. Spomeňme na Silent Hill, ktorého soundtrack si na verejnosti ťažko pustíte. Prečo? Aj obyčajné ticho dokázalo byť vygradované „hlukmi, vytvárajúcimi melódiu“. Niečo podobné v Gears of War cítiteľne chýba, avšak ak vám postačí hudobná vložka na pozadí, kedy ju často nebudete ani vnímať, neprehlúpite ani na tomto mieste.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA  6 / 10
Ako už býva u konzolových tituloch zvykom, v prípade Xbox hier dupľom, znovuhrateľnosť je vysoká. Na začiatku sú prístupné len dve obtiažnosti – prvá slúži na spoznanie ovládania a preniknutie do spôsobu súbojov, prostredná už potrápi a neskoršie otvorená Hardcore náročnosť si vyžiada plné sústredenie. Ukladanie pomocou checkpointov je taktiež známa vlastnosť konzolových hier, pričom až na zopár menších zaváhaní sú miesta automatického uloženia zvolené nadmieru dobre a pri nechcenej smrti nemusíte bedákať a plahočiť sa povedzme štvrťhodinku prostredím, ktoré už máte zmapované. Konečnú dobu hrania môžem pokojne odhadnúť na minimálne 10 hodín na najľahšej obtiažnosti, neskôr nároky na hráčove kvality samozrejme stúpajú, pričom sa automaticky predlžuje i herná doba. Protivníci sa môžu rozdeliť na niekoľko druhov – málo inteligentné potvorky, pripomínajúce vesmírnych votrelcov sa snažia podísť až k samotnému hráčovi a nenápadne vybuchnúť, či ho poškodiť ostrými pazúrikmi. Ich slabšia obranyschopnosť vám umožňuje likvidovať ich z diaľky, po priblížení spôsobia veľmi rýchlo nechcený reštart. Druhá sorta nepriateľov drží v rukách strelné zbrane a využíva podobnú taktiku ako vy, čiže sa skrýva za prekážky, strieľa naslepo alebo sa snaží v správny moment vykuknúť a trafiť vás. S nimi je boj omnoho zaujímavejší. V konečnom dôsledku však umelá inteligencia neprinesie žiadne novátorské postupy, len pripomenie, že to ide i touto cestou a jediným zádrhelom tak ostáva prísť na správny postup. V niektorých momentoch sa dá z boja zbabelo utiecť, avšak nie je to pravidlom. Nízke hodnotenie si však náročnosť nevyslúžila len vďaka obyčajnej umelej inteligencii protivníkom, dôležitým problémom je uvažovanie spolubojovníkov.

Väčšinu akcií musíte odrieť sami, boje v ich podaní vyzerajú až príliš ťažkopádne, na diaľku sa málokedy trafia na pár pokusov a zneškodnenie väčšieho počtu protivníkov im jednoducho trvá dlho, a to len v prípade, že nepadnú k zemi zranení. Najlepšie je nechať ich odpočívať, automaticky sa uzdravia po vykynožení všetkého nepriateľského v najbližšom okolí. Spolupráca škrípe aj v ďalších prípadoch. Ich rozumový potenciál sa rovná samovražednému, často je vidieť ich útoky, ktoré sú vopred odsúdené na neúspech. Nablízko bojujú ťažkopádne, avšak na druhú stranu dokážu používať vo vhodných prípadoch motorovú pílu, takže nedochádza k situáciám, kedy to dvaja oproti sebe postavení sokovia šijú zo vzdialenosti niekoľkých centimetrov a v zápale boja prebíjajú obaja zbrane – vtipný to pohľad v niektorých akčných tituloch. Umelá inteligencia kremíkových kamarátov však predstavuje skôr priemer a je vidno, že tvorcovia chceli prenechať iniciatívu na hráčových pleciach. Na jednu stranu to je dobre, no ak vidíte ich problémový postup, a hlavne ak potrebujete pomôcť, no spolubojovníci sa ku konkrétnemu činu príliš nemajú. Preto len šestka, práve chabá umelá inteligencia vyčnieva dostatočne vysoko z inak výborného hodnotenia ostatných položiek. Všetko sa však dá napraviť kooperatívnym multiplayerom.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,0 / 10
Gears of War je jednoznačne jednou z najlepších hier na Xbox 360, dokonca patrí medzi najpodarenejšie akcie tohto roku naprieč všetkými platformami. Orgastické hodnotenia zahraničných periodík sú však podľa môjho názoru prehnané. Sci-fi strieľačka s výrazne emotívnym filmovým charakterom ponúka každému fanúšikovu dostatočnú porciu chutného pokrmu. Ak máte Xbox 360, určite si zaobstarajte aj Gears of War, bez neho ťažko ochutnáte next-gen vo svojej nádhernej podobe. Výborná zábava nekončí len po prvom dohraní, obrovským kladom je podpora multiplayeru. Nič lepšie momentálne na trhu nenájdete a keď to potrebujete počuť – áno, kvôli Gears of War sa oplatí investovať do Xboxu.

GEARS OF WAR POHĽADOM J.PÁSZTORA

Najlepšie vyzerajúca hra aká doposiaľ vyšla na konzolách, metla rozmetávajúca konkurenciu, jedna z najočakávanejších hier tohto roka na európskom a americkom kontinente, týmito a ďalšími prívlastkami bol častovaný veľkorozpočtový titul z domácej kuchyne Microsoftu. Vážení, privítajme Gears of War.

S reklamou sa stretávame takmer na každom rohu, stačí, ak otvoríme akýkoľvek časopis alebo noviny, zapneme televíziu či dokonca pri čítaní tejto recenzie. Uchránení niesme ani pri opustení bezpečia domáceho kráľovstva. Reklamné tabule, rôzne pútače a keby sme aj chceli chodiť so sklopenou hlavou, skôr či neskôr by nás aj tak niekto na ulici zastavil a do rúk nám vsunul leták lákajúci na rôzne udalosti alebo produkty. Každý z nás je však svojím spôsobom výnimočný a preto nie na každého vplývajú reklamy rovnakým spôsobom. Niekomu stačí pekný obal, lákavá upútavka, iný zase preferuje poznanie a pred kúpou sa snaží z rôznych zdrojov získať čo najviac informácii.

Lenže čo ak do boja vstúpi Microsoft? Všetci dobre poznáme americký gigant, synonymum továrne na peniaze, na čele s najbohatším mužom sveta. Microsoft je taktiež známy agresívnou politikou, ku ktorej sa na to aby prežil v tvrdom boji herných konzol, musel uchýliť znova. Odraziť príchod next-gen konzol Nintenda a Sony dokáže jedine mohutná softwarová ponuka, najlepšie však titul, ktorý svojou popularitou zatieni všetko ostatné. Pre Xbox 360 si tak zabezpečil dve veľké projekty pre dve rozdielne teritória. Obe stihol odlišný osud, no mi sa dnes zameriame na Gears of War. Ani akokoľvek dobrý tím nestačí, ak spoločnosť začína rozbiehať novú sériu bez čo len malej základne fanúšikov. Vtedy prichádza na rad už spomínaná reklama a marketing, ktorú v prípade Gears of War zvládol Microsoft na jednotku. Silu peňazí a geniálne navrhnutej propagácie netreba nikdy podceňovať. Gears of War sa na ich základe stal prakticky neoficiálne hrou roka ešte predtým, než vyšiel, my sa však dnes naň pozrieme triezvymi očami.

Epic Games vymyslelo pomerne zaujímavú zápletku, ktorá sa ale samotnej hry vôbec nedotýka. Ak teda patríme medzi hráčov zakladajúcich si na deji, budete si musieť v prípade Gears of War vystačiť s hrateľnosťou a multiplayerom. Príbeh sa odohráva na planéte zvanej Sera obývanej inteligentnou civilizáciou, nebol by to však človek, keby nezačal vojnu. Avšak ľudstvo čaká oveľa ťažšia skúška, Emergence Day. Jedného dňa sa nečakane objavili nepriatelia nazývaní Locust, ktorí okamžite zaútočili na každé väčšie mesto planéty. Mnoho ľudí a vojakov zahynulo až sa napokon COG (Coalition of Ordered Governments) rozhodlo povolať jedného z najlepších, ale tiež uväznených vojakov, Marcusa Fenixa. Gears of War nikdy neponúkne hráčovi bližšie informácie o tom, kto vlastne Locusti sú, nikdy nepriblíži hlavné postavy a dokonca ani o samotných misiách toho veľa nenapovie.

GRAFIKA 9 / 10
Každému kto posledných pár mesiacov nestrávil na Mesiaci, ale aspoň čas od času prezrel herné novinky, nemohlo uniknúť básnenie nad grafickým spracovaným Gears of War. Odporcovia Microsoftu a Xboxu ako takého hľadali na ňom i tie najmenšie chybičky, zatiaľ čo fanúšikovia sa div nešli rozplynúť nad každým novým obrázkom. Celý humbug sa nezaobišiel ani bez porovnávania Gears of War s Resistance: Fall of Man pre PlayStation 3. Dvoch súčasne najlepšie vyzerajúcich hier pre dané systémy. Nikto a nič však nezmení skutočnosť, že Gears of War vyzerá naozaj úchvatne. Nepriatelia a obzvlášť postavy sú doslova nabité nielen svalmi, ale aj polygónmi. Na tvárach hlavných protagonistoch sú dokonca vidieť stopy po mnohých vojnových konfliktoch. Grafickým orgiám nijako neublíži ani úplné priblíženie kamery. Prostredia sa v niektorých lokalitách naozaj približujú k vopred vygenerovaným pozadiam, aké poznáme napríklad z prvým dielov Resident Evil. Architektúra Gears of War je silne inšpirovaná európskymi mestami, obrovské budovy dýchajú gotickým štýlom a domy pripomínajú staromestské časti. Nakoniec zaobaľme grafický kabát rôznymi svetelnými efektmi a dostaneme skutočný next-gen zážitok, až si hráč pri letmom pohľade pomyslí, takmer dokonalý, ale...

...nie je všetko také, ako na prvý pohľad vyzerá a nielen skúsený hráč vie, že kniha sa nikdy nesúdi podľa obalu, ktorým je v tomto prípade grafické pozlátko perfektného zvládnutia hardwaru. Grafika pôsobí na oko skutočne lákavo, vidieť Gears of War v HD rozlíšení stojí zato, ale pozrime sa na celkové technické spracovanie. Prostredia predstavujú len akési kulisy, v skutočnosti počas prechádzania mi pripadalo, ako keby som chodil v uzatvorených trubiciach. Zabudnite na interakciu s prostredím, tá v Gears of War prakticky neexistuje a to nás privádza k odpovedi na otázku, prečo hra vyzerá tak úchvatne. Prostredia nielenže pripomínajú vopred vygenerované pozadia, no oni prebrali aj ich vlastnosti. Napríklad niektorý vopred na to určený nábytok (inak počas celej hry narazíte na jeden a ten istý typ stoličiek, fotelov, sedačiek, aut a bohvie čoho ešte) môžete zničiť, zatiaľ čo do bodky rovnaký o miestnosť ďalej už nie. Taktiež voda na niektorých miestach reaguje, v iných zase štrajkuje, môžete do nej strieľať koľko len chcete, žiadneho náznaku aspoň žblnknutia sa nedočkáte.

O sklenených predmetoch už ani nehovorím. Hra však ponúka oveľa väčšie lahôdky. Niektoré objekty vôbec nepredstavujú bezpečné útočisko. Gears of War ponúka tri rôzne úkryty, obyčajné a dva nepodarky. Prvým z nepodarkov je objekt, poza ktorý sa hráč môže ukryť len z jednej strany, z druhej mu už akási neviditeľná bariéra bráni pri prechode, no tá istá bariéra pokiaľ ste objekt obišli, mu dovolí z poza neho vyjsť. Ďalšie nepodarené úkryty sú síce okom viditeľné, ale zároveň strelám, šípom a granátom priechodné. Sám som neveril vlastným očiam, keď som sa pri prechádzaní ukryl za jeden z mohutných stĺpov o priemere asi päť metrov a zrazu som cez neho videl prelietavať jednu guľku za druhou. Pohľad na následné dvadsať sekundové nahrávanie už predtým navštívenej oblasti som využil na poklonu Epic Games. Absolútnou perličkou je fyzika, tá mi ale aspoň namiesto obrazovky s nápisom load vyčarila úsmev na tvári. Fyzike v Gears of War temer nepodlieha nič, teda okrem padlých nepriateľov a kusov betónu zničeného Berserkerom. Kľúč k úsmevným momentom drží beh hlavnej postavy. Ešte v medziach reálnych fyzikálnych vlastnosti by bolo, keby postava pri behu nechtiac odkopla trebárs kusy amputovaných končatín, no ak ich nahradí najmenej tristokilový nepriateľ, alebo v tom lepšom prípade kus betónového stĺpu, je to už prinajmenšom zvláštne. Verte alebo nie, takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho, na um mi prichádzajú ďalšie a ďalšie chyby, ale vlastný obraz o technickom spracovaní si už musí urobiť každý sám.

INTERFACE 7 / 10
Ak by sme mali Gears of War pochváliť v inej oblasti než len na oko peknému grafickému kabátu, určite by ním stalo herné menu. Okrem klasického singleplayeru pre jedného hráča, v ňom nájdeme aj vynikajúci co-op, vďaka ktorému môžu komplet celou hrou prejsť dvaja, či už na jednom alebo dvoch Xboxoch. Chýbať samozrejme nesmie kvalitný online multiplayer. V hlavnej ponuke okrem iného nájdeme položku Achievements. Avšak aj oblasť ponúk má obrátenú stranu mince. Žalostné množstvo zbraní zvýrazňujú aj nepotrebné a neužitočné kúsky. Hrou až na niekoľko pasáži môžete prejsť s jednou a tou istou zbraňou bez toho, aby ste boli nútení na tomto fakte niečo meniť, veď v rámci celej hry narazíte s kúskom prehnania na tri typy nepriateľov. Loadingy sú späť i v Gears of War, niekedy trvajú sotva päť sekúnd, inokedy sa pretiahnú bez ostychu na tridsať. Obecne však platí, čím dlhšie máte zapnutú konzolu, tým dlhšie sa údaje nahrávajú. Avšak oproti systému ukladania pozície je všetko vyššie menované doslova zanedbateľné. Ak vám nevyhovoval systém v Dead Rising a mysleli ste si, že už nič horšie nemôže prísť, Gears of War vás rýchlo vyvedie z omylu. Epic Games zvolilo nepopulárny systém jedného voľného miesta, pričom na rozdiel od Dead Rising sa dáta ukladajú automaticky.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
V prvom rade musím povedať, že práve vďaka intuitívnemu ovládaniu budete Gears of War milovať. Základom prežitia i na tej najľahšej obtiažnosti je skrývanie sa poza rôzne objekty, aj keď možno obrázky a niektoré videa hovoria o niečom inom. S podobným systémom sme sa mohli stretnúť už niekoľkokrát, no v prípade Gears of War sa neopatrnosť a hrdinstvo netoleruje. Takmer všetko čo trčí, či už zo strán alebo zo zeme, môžete využiť vo svoj prospech. Stlačením “áčka“ sa Marcus automaticky pritiahne k najbližšej stene a vďaka inteligentnému systému prechádzania medzi skrýšami stačí prísť na okraj niektorého z objektov a hra vám sama napovie, či je možné sa efektným prehupnutím presunúť poza inú stenu.

Nebol by to však Gears of War, keby aj tento inak skvelý koncept v určitých momentoch nepokazil. Osemdesiat percent hry prejdete presne tak, ako som to vyššie popisoval. Čo však ten zvyšok? Áčko neslúži len na ukrývanie, Marcus pomocou tohto tlačidla uskakuje do strán a ako keby to nestačilo, zároveň slúži aj na beh. Predstavte si, že ste vo väčšej miestnosti plnej malých rýchlych vybuchujúcich potvor, kedy obyčajná chôdza nestačí a Marcus po jednom výbuchu vonia fialky zospodu. Prirodzene vás napadne, najlepšie bude prebehnúť na druhú stranu (pri tomto type nepriateľov ukrývanie nemá zmysel) a z bezpečia ich všetkých postrieľať. Lenže čo čert nechcel, miestnosť je preplnená haraburdím, napriek všetkému v zápale hry stlačíte áčko a tajne dúfate, že postava sa rozbehne, no ona sa vrhne k najbližšiemu objektu. S kúskom šťastia prežijete, no tie malé beštie sú už sotva meter od vás. Behom sekundy vás napadne, tu už nepomôže nič, len rýchly úskok do strany a tak opäť stlačíte nešťastné áčko a so zúfalstvom v očiach sledujete, ako sa tá hora svalov vrhá k ďalšej stene.

Paradoxné práve hra na schovávačku a vystrieľavanie nepriateľov z bezpečia vás bude najviac baviť. Lež čo je vlastne náplňou hry? Pokúsim sa vám načrtnúť časť niektorého z piatich aktov, nezáleží na tom ktorého, pretože všetky vychádzajú z jednej formulky. Strieľanie za stáleho ukrývania sa, prebehnutie zhruba desiatich metrov, strieľanie za stáleho ukrývania, prebehnutie zhruba desiatich metrov, vykopnutie dverí, strieľanie za stáleho ukrývania. Chronicky sa opakujúci scenár predstavuje hlavnú a jedinú náplň všetkých aktov. Priebeh celej hry vám budú spestrovať tí istí nepriatelia, tie isté zbrane, ten istý nábytok, resp. vybavenie budov. Takmer by som zabudol na menenie zbraní smerovými šípkami. Pokiaľ strieľate za behu a pritom sa rozhodnete vyhodiť granát, musíte pustiť palec z ľavej analógovej páčky a stlačiť hornú šípku. Človek je ale našťastie stvorenie adaptabilné, a tak si časom zvyknete. V súvislosti s menením zbraní však nastáva väčší problém. Nakoľko je hra akoby ušitá pre priemerné, väčšinové americké hráčske osadenstvo, snaží sa byť dostatočne “drsná“. Naraz pri sebe môžete mať len dve veľké zbrane, pokiaľ chcete jednu z nich zameniť napríklad za brokovnicu, v “normálnej“ hre by sa hlavná postava buď zohla a tak ju zdvihla, alebo by sa jej jednoducho objavila v rukách, zatiaľ čo tá predchádzajúca by nahradila tú novú na zemi. Lenže také niečo nie je vôbec zaujímavé, preto Marcus pri vyzdvihovaní novej zbrane starú odkopne a novú behom sekundy, bez toho aby sa zohol, zdvihne. Ak ste náhodou pri rokline, v jaskyni, alebo na vozni idúceho vlaku, máte smolu. Zrejme nielen mne sa páčilo efektné zdvihnutie telefónu v Odplate, no v tomto prípade máme čo dočinenia s niečím absolútne nepraktickým.

MULTIPLAYER 9 / 10
Hru pre viacerých hráčov sme poctivo testovali niekoľko týždňov a výsledok je viac než len uspokojivý. Hráč ma na výber z klasického co-op buďto cez split-screen na jednom Xboxe (pri tomto nastavení je potrebné mať v rámci jedného Xboxa vytvorené dva profily), alebo online v rámci služby Xbox Live. Prechádzať hru vo dvojici prináša zážitok na úplne inej úrovni. Online multiplayer je rozdelený do dvoch ponúk: Player a Ranked match. Pri prvej ponuke sa vaše úspechy nezapisujú do svetového rebríčka, namiesto toho si môžete prizvať kamaráta a hrať trebárs aj cez split-screen. Ranked zápasov sa môže zúčastniť osem hráčov z celého sveta, pričom štyria z nich stoja pomyselne na strane dobra a štyria na strane zla.

ZVUKY 9 / 10
Bezpochyby spolu s multiplayerom sú tým najlepším, čo Gears of War ponúka. Zvuk výbuchov, streľby a zaseknutej zbrane znie výborne. Tvorcovia svojej povesti neostali nič dlžný. K priblíženiu hry realite napomáha aj nahovorenie postáv, ktoré sa pre dané zasadenie hry náramne hodí. Vyjadrovanie členov tímu a ich podpichovanie medzi sebou vnára do hry život, ak by sa zoskupila podobná partia drsných vojakov v rovnakej situácii v skutočnosti by ich dialógy vyzerali rovnako.

HUDBA 5 / 10
Na to aby ste niečo postrehli, musíte byť neobyčajne pozorný. Celou hrou otrasie zhruba desať melódii, nie dlhších než 40 sekúnd, drvivá väčšina z nich však netrvá dlhšie ako 15 sekúnd a aj keď na okamih podtrhnú atmosféru, nemôžu sa porovnávať s prepracovanými hudobnými soundtrackmi ostatných hier. V závere, pri rolovaní mien tvorcov sa spustí takmer normálna skladba, v podstate ale ide iba o ďalšiu melódiu, do ktorej sú rytmicky pridané niektoré hlášky hlavných hrdinov.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Gears of War ponúka tri stupne obtiažnosti, čím vyšší si zvolíte, tým viac si uvedomíte, že zatiaľ čo nepriatelia majú aspoň akú takú umelú inteligenciu, vaši spolubojovníci, pokiaľ za jedného z nich nehraje váš kamarát, majú inteligenciu nulovú. Rád by som na ich obranu napísal čo len jedno pochvalne slovo, ale každý súdny človek si po niekoľkých minútach uvedomí, “moment, tak takto sa nesprávajú profesionálni vojaci“. Akonáhle sa strhne boj, všetci okrem vás sa rozbehnú priamo oproti strelám, nakoľko je ale hra založená na strieľaní z bezpečia, viete si živo predstaviť asi ako dlho potrvá nepriateľom, než ich kompletne vystrieľajú. Hra našťastie týmto nekončí, okamžite po vyzabíjaní všetkých nepriateľov v danej oblasti sa všetci členovia tímu automaticky preberú, taktiež vy môžete pristúpiť k padlému hrdinovi ešte počas bojov a oživiť ho. Jednoducho povedané, samovražední atentátnici sú oproti nim “šuviks“. Niekto by mohol argumentovať, veď v hre môžete zadávať príkazy. Áno môžete, až tri, ale keď niekoľkokrát po sebe dostanete od vlastného tímu odpoveď na príkaz “zoskupenie“ negatív, prejde vás chuť ich zadávať. Jediným plusom, hovoriacim vo váš prospech, je automatické doplňovanie energie.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Čo z toho všetkého vyplýva, ukážte niekomu Gears of War a dovoľte mu ho zahrať na niekoľko minúť a garantujem vám, že vo väčšine prípadov dostanete len tie najlepšie hodnotenia, na oko skvelá grafika, výborná atmosféra, intuitívne ovládanie, skvelé zvuky a takmer bezkonkurenčný multiplayer robia svoje, no prejdite si celou hrou, najprv na ľahšej alebo rovno na ťažšej obtiažnosti, ponorte sa do nej na viac než len pár minút a zistíte, že Gears of War má k dokonalosti asi tak ďaleko ako PS One k PlayStation 3. Možno sa ale aj napriek tomu zaradíte medzi drvivú väčšinu tých, ktorí pasujú tento zatiaľ posledný počin spoločnosti Epic Games za najlepšiu akciu posledných rokov. Každý má právo na vlastný názor, no prehliadať tak obrovské chyby a ostať zaslepený zábavnosťou (veď čo si budeme nahovárať, Gears of War skutočne obsahuje niečo, kvôli čomu sa budete radi a často k hre vracať), samozrejme na ľahších obtiažnostiach a tiež za každého počasia a stavu v multiplayeri, je pomerne plytké a v prípade recenzenta smutné, aj keď nedávno ma celkom pobavila recenzia na jednom zo zahraničných serverov, kde recenzent do neba vyzdvihoval hru a prehlásil “Gears of War nemá chyby“ dokonca ešte aj AI označil za absolútne dokonalé, paradoxne mu však neudelil maximálne hodnotenie, ale späť k našej recenzii. Xbox 360 nemá ešte ani zďaleka kvantá prvotriednych titulov, preto ak milujete tento žáner, nevadí vám brutalita a nad spomínanými chybami sa dokážete povzniesť, siahnite po Gears of War všetkými desiatimi, v opačnom prípade kúpu dvakrát zvážte.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.

Neprehliadnite tiež

Návod, ako môžete pozorovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu zo Slovenska

Medzinárodná vesmírna stanica môže pripomínať hviezdy. Ľahko ju však odlíšite.

Páči sa mu, keď stromy umierajú. Fúzač alpský do nich kladie vajíčka

Vytínanie lesov ho teda neohrozuje. Ďalšie priemyselné spracovanie dreva už áno.

Test: Vyskúšali sme Nokie s Androidom, zaujmú hlavne cenou

Znovuzrodená značka začína opatrne, modely Nokia 3 a 5 patria do rúk menej náročným.

Google ponúkne v mobilnom vyhľadávači obsah, zahrá sa na Facebook

Ak si chcete čosi prečítať, nemusíte hľadať. Google sa pozrie do histórie vašich záujmov.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 9 308
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 8 358
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 052
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 005
  5. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 474
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 176
  7. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 664
  8. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 241
  9. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 1 012
  10. Cestujte intenzívnejšie s poznávacími zájazdmi 943