Trochu zdĺhavejší úvod bol rozhodne na mieste, veď spomienky na prvé tri diely (ešte v 2D spracovaní) nenechali nejednu ranu otvorenú a hoci tretí rozmer neprisypal do otvorenej zlomeniny dostatočné množstvo soli, zábava to stále bola bohovská. Neplnoletí hráči sa môžu maximálne bičovať a trhať nechty, no Mortal Kombat je jednoducho zameraný na dospelejšiu publikum, hoci svojim konceptom patrí k matadorom hernej scény. Hneď prvá položka v menu privodí sentimentálne spomienky na jednoduchý postup s vybraným bojovníkom naprieč postupne náročnejšou cestou za pokorením niekoľkých hrdinov. Facky spočiatku lietajú len na jednu, súperovu, stranu, no pritvrdením sa boj jedného proti jednému stáva nielen drastickejším, ale aj obtiažnejším. Porazíte dvakrát protivníka skôr než on/ona vás, postupujete do ďalšieho kola. S plným zdravím a čistým štítom. Nepodarí sa vám to, nič sa nedeje, spásonosný nápis Continue vám dovolí pokračovať od posledne nezvládnutej zabíjačky, pričom si môžete zvoliť nového hrdinu. Frustrácia síce narastá, avšak časovo nenáročný krvák nepustí i vďaka svojej jednoduchosti.
Tento základný prvok je v sérii Mortal Kombat od nepamäti, ale osamotene by neuspel, preto si pre nás tvorcovia prichystali aj príbeh. V zápletke sa s vyvoleným hrdinom s menom Tayen musíte snažiť zlikvidovať stovky protivníkov v rôznych miestach, zbierate bonusové predmety (oblečenie, nové chvaty, arény, melódie, artworky, videá...) alebo peniaze (za tie si spomínané bonusy môžete zakúpiť), občas si lognete zdravia, občas naberiete špeciálnu silu, ktorou vyvoláte extra krvavý úder a takto stále dookola formou tradičnej 3rd person arkády. Kamera cupitá za hrdinovým chrbtom a komu sa zdá tento jednoduchý štýl hrania príliš primitívny, nech si ostane zatvorený medzi štyrmi stenami so svojimi prepracovanými RPGčkami a simulátormi. Mód Konquest je o jednoduchej zábave, zabíjaní desiatok nepriateľov, prekonávaní prekážok a po menej náročnej túre si odskúšate nadobudnuté skúsenosti na jednom z mnoha bossov. Príbeh je jednoduchý, priam zbytočný, ale záchrana sveta si tých pár riadkov zaslúži vždy, no nič sa nestane, ak budete animované sekvencie preskakovať, žiadny epos sa nekoná. Konquest je tak príjemným i zábavným spoločníkom zároveň, nečakajte dlhú cestu, plnú prekvapujúcich zvratov a zdĺhavého vylepšovania postavy. Všetko ide ako po masle, žiadna možnosť odbočenia z vopred pripraveného chodníčku nehrozí, no arkády ani viac ku šťastiu nepotrebujú. Prejdete sa cez lesy, zimnú krajinku, zavítate na palubu vesmírnej lode, do chrámov – svet je to pestrý.
Tretím do partie je akčné pretekanie sa s vybranými postavičkami na zopár primitívnych tratiach. Vždy sa jedná o kúsok pľacu s trochou zákrut a princípom pripomína pretek šúchanie angličákom po koberci. Dalo by sa povedať, že podobné „hríčky“ vychádzajú ako freeware, avšak ako bonus k úplne inak zameranej hre je Motor Kombat príjemnou radovánkou. Ovládanie ľahšie byť ani nebolo, okrem zatáčania stačí držať plyn, občas aktivovať zbraň, zbierať dva druhy bonusov (peniaze a práve aktivátor zbrane) či prechádzať cez zrýchľujúce miesta. Osmička pretekárov pôsobí strojovým dojmom, avšak komu niekde v tom najzabudnutejšom rohu spomienok driemu roztomilé zvieratká Wacky Wheels, nebude sklamaný. Počet tratí a vozidiel je síce deprimujúco malý, ale jednu či dve trate som si dával vždy len tak cvične po zapnutí hry. A to sa ráta.
Na záver som si nechal editor hrdinu. Komplexnosťou sa síce nevyrovná simsáckym orgiám, avšak s takým Tony Hawkom by si ruku podať mohol. Po vytvorení postavy (oboch pohlaví) sa dá na pár minút vyhrať s modelovaním tela (voľba veľkosti obvodu hrudníku u dámskych zástupcoch nechýba) i ošatením (moja gerojka kordinka bola zásadne všetkých zbytočne zavadzajúcich handier zbavená a vypľúvala krv výhradne v červenom spodnom prádle). Na záver príde na rad voľba spôsobu boja, úderov a fatalít. Zo začiatku je väčšina oblečenia a úderov uzamknutá a strohá ponuka nedovoľuje vyšantiť sa dosýta, ale postupným zakupovaním jednotlivých komponentov sa pred vašimi očami začne otvárať vcelku rozsiahly inventár.
Pomaly sa začneme rozbiehať z kopca a vytiahnem na stôl ďalšie karty. V prvom rade si môžete vybrať vopred predvolené hrdinu zo všetkých postáv, ktoré sa kedy v Mortal Kombat svete objavili. Je ich hojne, počítať sa mi to nechcelo, no odhadom je to tak 50 bojovníkov identifikovateľného (panák a panáčica) i neidentifikovateľného pohlavia. Sophia – áno, Johnny Cage – áno, Raider – áno, Goro – áno... oh, vynárajúce sa spomienky nezadržateľne spúšťajú nostalgické slzy. Každý z hrdinov predvádza iný spôsob boja, ktorý sa v konečnom dôsledku síce až tak veľmi od seba nelíšia, no každý mláti packami a kope tak trochu inak. Ďalším prvkom sú zbrane. Zmáááčk predvolený knoflík a už sa rúbu mečmi, dýkami a krvi je na scéne o niekoľko hektolitrov viac. Arény nie sú len obmedzenými mapkami, obsahujú mnoho aktívnych prvkov – šupky s nepriateľom do lávy, do vetráku, vyhoďte ho do vedľajšej / nižšie položenej arény a praktizujte vypichovanie očí až do zamdlenia. Nechýba multiplayer, špeciálna Krypta, kde si odomykáte nové veci a to je tak všetko. Jednoduché arkádové bavkanie sa v krvavom kúpeli je predstavené, poďme sa však pozrieť na konkrétne položky a vysvetlíme si, prečo to funguje, respektíve v niektorých momentoch zúfalo škrípe.
GRAFIKA 6 / 10
Píšem to v každej recenzii na Playstation 2 hru a neodpustím si to ani teraz. Po grafickej stránke PS2 dosluhuje a je to vidno i na Armageddone, na ktorý sa treba pozerať striedmym okom – hlavne po krásach videných na PC alebo novom Xboxe. Poslabšie technické spracovanie sa dá ešte vždy dobehnúť prepracovanou architektúrou arén alebo prostredím v príbehom móde či atraktívnymi traťami. Ani v jednej zo spomenutých možností však ani dizajn nehrá prím, všetko je ušité len priamo na mieru konzolovému publiku, ktoré bude musieť technicky zaostalú grafiku akceptovať. Z PS2 sa dá vyťažiť mnoho (kuk na God of War alebo Shadow of Colossus), avšak príliš hranaté prostredie v kampani a slabé textúry tomu nenasvedčujú. Akoby Armageddon ustal na vývojovom stupni spred niekoľkých rokov a tvorcovia sa spoliehali na to, že lepšie to už nebude a pripravili nám pokrm, ktorý sa síce dá stráviť, ale lahôdka to nie je. Interaktivita okolia takmer žiadna, plochosť výrazná, ešteže sú pohyby postáv na slušnej úrovni. Engine hry je jednoducho starý a prekopať ho sa už vzhľadom na zomierajúcu konzolu nikomu nechcelo. Nebazírujem na fotorealistickom prostredí, avšak Armageddonu akoby chýbalo precítenosť, živosť a kreativita. Obrázky hovoria sami za seba, žiadne hody nečakajte, no pohupujúce sa poprsie diev áno. Zrejme otázka priorít, avšak týmto smerom cesta rozhodne nevedie. Dáviace vrecko si so sebou brať nemusíte, no počas hrania nenatrafíte na žiadnu lokáciu, ktorá by vyrazila dych svojim architektonickým štýlom či inak posadila na zadok.
INTERFACE 7 / 10
Ovládanie je vzhľadom na gamepad zjednodušené do maximálne možnej miery, napriek tomu však dovoľuje predvádzať sa kombami alebo fatalitami, len sa ich treba naučiť a v správnej chvíli aktivovať. Stláčanie gombíkov chaotickým spôsobom už leží dlhú dobu na smrteľnej posteli, preto treba cvičiť. Chvaty sa volia pomocou štvorice gombíkov, môžete sa ešte kryť a pobehovať po trojrozmernej aréne. Kamera v Konqueste sa snaží, niekedy však nestíha a hráčov chrbát inkasuje údery od dômyselne ukrytých protivníkov. Pobehovaniu a nastavovaniu sa v správnom uhle sa teda nevyhneme, no nejde o žiadnu tragédiu.
HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Ako som už vyššie spomínal, krvavosť je pre Mortal Kombat charakteristickou ako prvý sneh a z toho vychádzajúca kalamita v našom hlavnom meste – ale naši chlapci cestárski sú vždy pripravení. Ak podobnému, značne brutálnemu, štýlu neholdujete, radšej sa po boxe s Armageddonom ani neobzerajte, znechutenie by sa dostavilo už pri intre. Úchylnosť Mortal Kombatu by som v tomto smere prirovnal k tancujúcemu dievčatku zo Silent Hillu, na ktoré padajú kvapky krvi z roztrhaného tela nad ňou. Fatality sú svojim spôsobom brutálne i vtipné zároveň. Niekomu sa pri odtrhnutí hlavy a striekajúcich gejzíroch krvi môže spraviť zle, treba však pozerať na túto morbídnu zábavu odľahčeným pohľadom. Brutalita tak nebude vyznievať samoúčelne a stane sa akousi charakteristikou celého hrania. Po chvíli si na ňu zvyknete a budete ako ja výskať nad podareným kombom, po ktorom protivník stratil krv na niekoľko súbojov vopred a na červeno sfarbená podlaha nebude pôsobiť tak nechutne. Je to ako so zombie-horormi – buď ich máte radi a roztrhané torzá tiel a podrobné skúmanie mozgovej hmoty vo vás bude vyvolávať úsmev alebo evokovať znechutenie a odvrátite tvár nad pokleslým žánrom. Vaša chyba.
Čo sa týka samotnej hrateľnosti, pripravte sa na minimum zmien oproti predchodcom, prípadne iným, často kvalitnejším titulom. Lenže práve v jednoduchosti tkvie zábavné poslanie plné brutality. Arkádové súboje pomaly vymierajú a všetko sa orientuje na prepracované a takticky zvládnuteľné ťahy, bez ktorých nemáte napríklad v Tekkene či Soul Calibure šancu. Mortal Kombat vsádza na inú kartu – primitívne mlátenie sa. Je úplne jedno či bojujete v aréne alebo odolávate obrovským vlnám protivníkov v príbehu. Obrovský počet nepriateľov vyvoláva silné spomienky na takmer zabudnuté počiatky hrania, no svojou atmosférou ich zároveň oživujú. Práve pre Mortal Kombat fans je Armageddon určený a nesnaží sa hrať na nič iné. Nik nebráni hráčovi zahrať si na pár minút turnaj a po čľapkaní sa v kalužiach krvi ísť pozerať večerný film v televízií. Dlhodobejšie pripútanie k obrazovke však nehrozí – opakujúce sa postupy začnú hrať na struny monotónnosti a človek zistí, že princíp hry, ktorý bol zábavný pred rokmi, už dnes na dlhšiu zábavu nestačí. Lenže o to sa tvorcovia ani nesnažili, tak nemusíme hneď odsudzovať.
MULTIPLAYER 8 / 10
Čo by to bolo za bojovku bez podpory multiplayeru? Správne, nebola by to bojovka. Armageddon ponúka internetové súboje i vzájomné laškovanie s prísediacim. Druhá možnosť nestratila za svoje roky nič zo svojej atraktivity, no to je prípad každej akcie. Nie je však nič lepšie, než si dať zopár matchov, ktoré rozhodnú o tom, ktože to dnes pôjde vyniesť smeti či umyje riad. V prípade zväzku manželského nie je lepšieho sudcu.
ZVUKY 6 / 10
Dabing v kampani je mierne nadpriemerný, hlasy postáv sa snažia pôsobiť neskutočne drsne, v konečnom dôsledku to však vyznieva úsmevne. Vzdychy a výkriky pri súbojoch nepobrali srdcorevúce oduševnenie, avšak plne dostačujú. Tak ako z kompromitujúcej situácie von? Zvuky sú dostačujúce, orgazmus síce nespôsobia, avšak vypínať ich nemusíte.
HUDBA 5 / 10
Hudobná vložka je značne subjektívne zvolená. Primitívne melódie akoby z ucha vypadli predchodcom, takže svojou syntetickou (ne)kvalitou dostanú do kolien hlavne pamätníkov. Ostatní budú spočiatku zdesení zastaralosťou, no treba uznať, že automatový štýl k jednotlivým arénam vzbudzuje adekvátne pocity. Rýchle metalové skladby sa striedajú s gotickými, všetko je zabalené do nostalgického „vohozu“. Niekomu to padne vhod, iný zostane v šoku, ja som niekde medzi nimi, takže preto priemer.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Kampaň vám vydrží na približne 6-7 hodiniek, pozícia sa ukladá priebežne na vopred zvolených checkpointoch, ktoré sa nenachádzajú nezmyselne ďaleko od zákysových miest. Umelá inteligencia záleží od zvolenej úrovne obtiažnosti, čiže spočiatku sú protivníci neškodní a neskôr so bez zachytávania smrtiacich úderov ani neškrtnete. Ujo Lenin mal so svojim výrokom pravdu, čo pri bojovkách platí dvojnásobne a obtiažnosť záleží hlavne na vašej úrovni. Preteky sú trápne jednoduché, niekedy však dokážu závodníci nepríjemne zavariť tesne pred cieľovou rovinkou, no ich strojový pohyb sa dá ľahko odhadnúť.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,0 / 10
Záverečná! Mortal Kombat: Armageddon kráča po stopách svojich predchodcov a ponúka jednoduchú a krvavú zábavu zároveň. Musíte mať podobný žáner radi, v opačnom prípade bude zaobstaranie si Armageddonu krokom do záhuby. Nie je to nič extra, bez čoho by ste sa nezaobišli, ale ako návrat k starým princípom nemôžem odporučiť nič lepšie. Vyvrhnutým vnútornostiam zdar.