Táto útla knižka nás zavedie nielen na Tahiti či do centra Diany Fosseyovej pre výskum goríl v Rwande, ale - najmä - do zákutí ľudského vedomia. Z čoho vlastne usudzujeme, že všetci ľudia majú vedomie? Veď nemáme röntgenové oči, aby sme do nich videli. Máme však niečo iné - schopnosť vhľadu, empatiu, ktorá vyrastá z toho, že... Z čoho vlastne? To je základná otázka knihy, a autor ju podáva tak dramaticky, ako ju sám riešil. Sympatické pritom je, že mu nejde o nejakú suchopárnu "vedeckú" pravdu, ale o nájdenie riešenia, ktoré "dáva zmysel". A tak sa nevyhýba ani analýze snov, ktorá však v jeho podaní má ďaleko do výkladu v štýle "vidieť hada - mať nepríjemnosti". Humphrey vníma sny ako jednu z možností zistiť, aké je to byť niekým iným (okrem snov nám túto možnosť poskytuje aj hra).
Nuž a aké je to byť trebárs šimpanzom? "V snoch, v ktorých unikám pred nebezpečenstvom, vždy zistím, že utekám ako šimpanz s hánkami po zemi... Preto teraz viem, aké je to chodiť po štvornožky." Toto je moto k 7. kapitole Kniha pred spaním? Lenže - od "chodiť po štvornožky" k "byť šimpanzom" je ešte ďaleko. Absolvovať túto krkolomnú cestu s Humphreyho knihou je jednoducho vzrušujúce. Veď autor bol prvým vedcom, ktorý zdôvodnil význam inteligencie založenej na empatii. Až potom prišli knihy oveľa známejších autorov, ako je Daniel Goleman či Howard Gardner. Výskum mysle má skutočne svoje zákruty a tmavé miesta, ktoré ešte treba osvetliť. Vďaka za túto knihu, ktorá sa o to poctivo a čitateľsky príťažlivo snaží. Jej živosť zrejme tak trochu vyplýva aj z jej rodokmeňa, lebo je prepracovanou verziou súboru televíznych prednášok o evolúcii sociálnej inteligencie pre Channel 4 BBC. (ač)
