Gears of War - info + dojmy z prezentácie v Prahe

TEORETICKÁ ČASŤ
V duchu zabehaných pravidiel sa skutočné hity pre novú generáciu konzol objavia až s druhou vlnou vydávaných hier. Tá launchová totiž zodpovedá miernemu uponáhľaniu, nie príliš inovatívnym prvkom, menšiemu prepracovaniu. Nevyhlo sa tomu Sony, nevyhol sa tomu Microsoft a nevyhne sa tomu zrejme ani nikto iný. Práve strieľačka z pohľadu tretej osoby, Gears of War, predstavuje hlavného iniciátora druhej záplavy, po ktorej budú fanúšikovia Xboxu 360 bez súdnosti jačať nadšením a ostatní... ostatní budú závidieť. Poďme však k samotnej hre. V prvom rade musím upozorniť na dôležitý fakt – Gears of War je striktne označkovaný titul len pre dospelých. Mravná náuka bokom, nie je to pre srandu králikov, to však po prvých šplechoch krvi na obrazovke pochopí každý.

Nástup vcelku vydarený, zdôraznený hlavne depresívnou atmosférou celého prostredia. Mestá sú totiž úplne zdemolované, zmizla akákoľvek príroda, všetko sa utápa v ruinách. Je to aj následok chemických zbraní a iných zábaviek hromadného ničenia. Ani táto alternatíva však nevyhladila Locustov a my sa tak môžeme ponoriť do zaujímavého prostredia. Príjemne pôsobí možnosť občasnej voľby nasledujúceho pochodu a zmeny dejovej línie. Už zo samotných obrázkov je jasné, že nás čakajú grafické hody. Samozrejme nevravím o pripojení k obyčajne TV, ale o tom neskôr. Prostredia sa budú meniť, nemal by hroziť charakter nudy, ktorý často klope na dvere mnohých podobných titulov. Jednak je to spôsobené apokalyptickou víziou, ktorá sa na rozdiel od povedzme Druhej svetovej predsa len môže odvíjať od fantázie tvorcov a nie striktne daných známych bitiek. A jednak tým, že tvorcovia fantáziu aj majú. Deň vyvrhnutia, známy pod názvom emergence day, totiž nemá v hrách obdoby. Podmanivé lokácie neobsahujú nič živé, sála z nich len skôr či neskôr blížiaca sa smrť.

Protivníkov môžeme zaradiť do dvoch skupín. Jednu tvoria menej inteligentní parchanti, ktorí využívajú boj nablízko čiže k vám musia najprv prísť, ale v tom momente ohromia svojou obrovskou silou. Druhá zložka je zložená zo strieľajúcich monštier a nechýbajú ani extrémne tuhí bossovia. Na ich zničenie nestačí tradičná zbraň – nutnosť využívať podporu špeciálnych zbraní len v určitých momentoch dáva hraniu taktický rozmer. Masovo deštruktívna zbraň Hammer of Dawn napríklad funguje len v exteriéroch a povedzme, že natrafíte na inak neprekonateľného protivníka v útrobách niektorej z budov. Nasleduje zúfalý únik na „čerstvý“ vzduch, kde konečne môžete po adrenalínovom behu protivníka doraziť. Zbrane sa nevybrali na žiadnu futuristickú cestu, nečakajte žiadnu plazmu ani farebné flusance. Surovosť na tradičnej báze založených palných zbraní ešte podtrhuje atmosféru boja proti mimozemskej presile.

Myslím, že nateraz ste získali aspoň nejaký pohľad na túto strieľačku, ktorá prinútila mnohých inak pokľudných recenzentov vytasiť vysoké hodnotenia. Áno, na papieri všetko vyzerá úchvatne, prezentácia niektoré veci splnila na výbornú, v iných však tak trochu zaostávala. Lenže prečo zbytočne rýpať do konceptu hry, ktorý je už dlhé roky, až na malé výnimky, nemenný? Veď práve na tom si zakladá štúdio Epic – vzalo hojne a s úspechom využívanú myšlienku, okorenilo ju niektorými novinkami, pridali trochu opojného spracovania a vyrazilo do úspešného boja. Dosť rečí, študenti, ideme sa venovať praktickej časti!

PRAKTICKÁ ČASŤ
V prvom rade by som chcel poďakovať slečnám z PR agentúry, že boli príjemnou spoločnosťou. Cesta do Prahy ubehla rýchlo, spoločne sme sa pobavili nad konkurenčným hodnotením Arma: Armed Assault, rýchle občerstvenie v KFC padlo vhod (thnx to Peter Budaj zo Sectoru) a nasledovala prezentácia s možnosťou zahrania si samotného titulu. Krátke predstavenie Gears of War zástupcami Microsoftu, dojmy hráča, ktorý hru dostal exkluzívne, aby nám mohol zveriť svoje pocity a ovládače už čakali na svojich partnerov. Musím si však krátko zafrflať. Launch party bola podarená, ale nechápem, prečo Microsoft nedokázal zabezpečiť rozšírenú edíciu Xboxov 360. Modrí, prípadne aby som bol štýlový, tak vo farbách next-genu zelení, už vedia, čo to znamená. Pripájajúce káble boli obyčajné, ktoré strčíte do obyčajných televíznych prijímačov. HD podpora? Kdeže... Podľa slov hráča, ktorý doma Gears of War testoval, sme tak prišli o obrovský zážitok, pretože hra vyzerá vskutku ohromne, ale výsledok na predstavení titulu predstavoval len zlomok z úchvatného diela. Atmosféra tak mierne pokrivkávala, takže žiaľ musíte oželieť orgastické vzdychy nad dych berúcou grafikou, čím výrazne utrpela aj atmosféra. Nevadí, sprostredkovaná grafika síce nebola podmanivá, ale pre predstavu si stačí pozrieť screenshoty. Oveľa viac by sme sa chceli venovať celkovej hrateľnosti a samotným bojom, ktoré tvoria jadro Gears of War.

Marcus Fenix nebude nikdy na bojisku sám. Výrazná podpora kooperácie sa podpísala pod výsledný dojem. Rozdiel medzi hraním s ľudským bojovníkom po boku a obyčajným singlom síce nebol priepastný, no kooperatívne prechádzanie príbehom malo rozhodne väčšie grády ako samostatné likvidovanie krvilačných monštier, živiacich sa mäsom. Ľudským. Spolubojovníci patria síce medzi inteligentnejších, nerobia výrazné kiksy, snažia sa postupovať takticky, samostatne sa kryť, skrývať za prekážky, podporovať paľbou naslepo, ale občas je vidieť ich nemohúcnosť a na zlikvidovanie protivníka potrebujú čas. Samozrejme, že to bez vyskúšania podpory viac hráčov nemá žiaden vplyv na podmanivý zážitok, ale tie správne grády Gears of War získa až s kamarátom po boku. Hrať sa dá aj na jednom Xboxe práve formou kooperácie, kropiť protivníkov však môžete aj cez službu Xbox Live, kde bojuje až osmička hráčov. My sme mali možnosť vyskúšať si len split-screen, no i tak to bol zážitok na úrovni a bez zbytočných slov treba uznať, že so skúseným spolubojovníkom sa vojna o prežitie stala adrenalínovou zábavou s dusnou atmosférou.

Zopakujem úvodnú vetu predošlého odseku, aby sme mali jasno. Marcus Fenix nebude nikdy na bojisku sám. Skupinové orgie vyzerajú po stránke hrateľnosti výborne. Strieľanie sa nezvrhne v rambo štýl, čiže postup vpred bez mihnutia oka s mŕtvolami za chrbtom. Dôležitou súčasťou hry je totiž neustála potreba krytia. Hneď na začiatku sme si vyskúšali postaviť sa priamo pred Locustov a v berserku ich vymydliť. Prásk, prásk, prááá... a už ležíme v kaluži krvi, ktorá postupne opúšťa chladnúce telo. V tomto momente sa prejaví novinka od Epicu – ľudský parťák vás môže do určitého času oživiť. Stačí, ak k vám pribehne, stlačí príslušný gombík a geroj je znovu zdravý a živý na nohách. Lenže v čase neaktívnosti môže protivník využiť situáciu, prísť k vám a definitívne vás zabiť rozdrvením lebky. Nechutné (Keď som dnes ráno otvoril jogurt v záruke, s podivnou hmotou navrchu, to bolo nechutné!)? Alebo takticky počkať, kým vás nepríde uzdraviť spoluhráč a potom má na muške hneď dve muchy. Výrazný taktický model tak núti najprv vyčistiť prostredie a až potom sa venovať chradnúcemu kamarátovi, lenže ten má len určitý čas, kým nestratí všetku krv a zomrie. K tomu si pripočítajte výrazné oslabenie v tíme, pretože väčšinou budete pôsobiť v menších jednotkách, čítajúcich len pár vojakov. Zomierať sa teda nevypláca. To je však zrejme zbytočné pripomínať.

Klasický ukazovateľ zdravia nikde na obrazovke nenájdete, po vzore napríklad Call of Duty 2 pár zásahov zvládnete, no s krvavými fľakmi na obrazovke je nutné uvedomiť si, že práve teraz nastal najvyšší čas na oddýchnutie si od paľby a ukrytie sa niekam do zálohy. Prečkáte zopár sekúnd, nutných na regeneráciu a hor sa znovu do boja. Arkádový systém môže odradiť realisticky zameraných hráčov, no na realitu sa Gears of War rozhodne nehrá, takže všetko v „porádku, jak zemáky v rádku“. Odbehli sme však od prvého, dostatočne netaktického postupu. Po potupnom oživení našou konkurenciou prišla na rad úplne odlišná taktika hrania. Skrývanie sa za každé možné miesto – a že ich na obrazovke je mnoho – streľba naslepo spoza nich, mierne vyklonenie sa a zamierenie s presnejšou streľbou. Všetko išlo omnoho lepšie. Podobnú taktiku využívajú jednak naši parťáci, ale aj protivník, takže v mnohých momentoch pripomínajú súboje na otvorených i v uzavretých priestranstvách voľbu pre dokonalé tímové zohranie sa.

Keďže sa Gears of War venuje skupinovému se... eee... boju, nestačí len prísť k vopred určenému miestu, po ktorého aktivácii sa vynoria protivníci a v úkryte ich ostreľovať. Boj by sa tak výrazne predĺžil a nemusel by nutne skončiť vašim hurónskym pokrikom víťazstva. Dôvodom je strategické presúvanie sa na výhodnejšie miesta. Robí to protivník, musíte aj vy, inak ste zo svojich pozícií vytlačovaní, obkľúčení a potupne zlikvidovaní. Smutný to príbeh nepremýšľajúceho hráča. Avšak stačí skutočne zopár minút a na kooperáciu je radosť pozerať. Ten pôjde zľava, ten ho bude zatiaľ kryť a všetko je nádherne okorenené neustálou streľbou. Animácie pri preskočení z prekážky za prekážku, kotúľoch alebo preskokoch, sú výborné a strely v tých momentoch skutočne lietajú okolo vašich uší, preto je krycia paľba – aby som to zdôraznil – eN Uú Té eN Oó eS Ťé (???) Oó Uú. Pri pochode vo formácií husí, ste jednoducho na očiach a pohromade, čím automaticky získava prevahu súper. Ono krytie sa je dotiahnuté do dokonalosti mnohými možnosťami, cestami, ktorými sa môžete vybrať, podporovať toho druhého a s iskrou v oku rozumom prekabátiť Locustov. Práve toto sú tie nádherné momenty, počas ktorých sa recenzenti váľajú v bazénoch orgazmov a my len smutne dodáme. Áno, majú pravdu, tímová spolupráca v spojení s krytím nemá chybu.

Zopár slov si povieme aj k zbraniam, ktoré som schválne vynechal v informačnom popise. Dôvody boli dva. Motorová píla a systém nabíjania. A teraz sme všetko prezradili hneď na začiatku a chudák odsek tak stráca význam. Nevadí, poďme si to vysvetliť. Motorová píla sa vracia. Nie, to je zle. Motorová píla SA VRACIA! Povedzme, že ostatní spolubojovníci neustále zavaľujú paľbou dômyselne ukrytého protivníka, ku ktorému sa vy poza chrbát zakrádate pod rúškom prekážok. Už mu stojíte za chrbtom, on sa otáča, zacítite smradľavý mimozemský dych a v tom momente. Vruum-vruuuuum-vruuuuuuuuuum. Motorová píla spúšťa svoju lahodnú melódiu, emzácke telo sa trhá na kusy, obrazovka je doslova zaliata krvou. Úžasné, krvavé, nechutné, podmaňujúce, drsne naturalistické. Avšak nečakajte, že motorovku využijete často – po snahách dobehnúť k protivníkom, ktorí sa kryjú, je to nemožné. Zlikvidujú vás skôr, než si stihnete spomenúť, kdeže sa tá mašina štartuje. Druhá novinka ohľadom nabíjania je čisto dobrovoľná. Zásobníky môžete meniť tradičným spôsobom, keď jednoducho po minutí munície prebijete a čakáte, kým bude zbraň pripravená. Možnosť číslo dva je omnoho rýchlejšia: pri nabíjaní sa spustí ukazovateľ, ktorý pri správnom zastavení (opätovné stlačenie nabíjania) prihodí cennú muníciu behom okamihu. Ak to nestihnete, zbraň sa na pár sekúnd zasekne, čo je okorenené nadávkami herného charakteru.

Výrazným problémom tohto žánru býva konzolové ovládanie. Je pravdou, že PC hráči nedajú na kombináciu klávesnice a hlodavca dopustiť. Ak však už máte za sebou akúkoľvek konzolovú strieľačku za sebou, pôjde len silu zvyku. Poteší absencia automatického zameriavania najbližšieho nepriateľa, takže je nutné kurzorom manuálne „chytiť“ protivníka, pričom pri aktívnom zásahu zmení kurzor na tradičnú červenú farbu. Nechýba ani možnosť presného mierenia, skokov. Všetko klape, len je nutné si na to zvyknúť. A je to o chcení a nie neustálom nadávaní, že PC to má spracované kvalitnejšie.

Treba však podotknúť, že čo sa týka konceptu, žiadne výrazné zmeny Gears of War neprináša. Samozrejme, má vskutku podmanivú atmosféru, výborný dizajn, skvelú grafiku (ehm, ehm, viď vyššie) a viac možností postupu vpred (napríklad hneď na začiatku si môžete vybrať, či cesta z väzenia povedie okľukou vo forme tutorialu alebo sa rovno vrhnete do nepriateľského náručia), avšak stále je to len strieľačka. Občas zblbne umelá inteligencia, občas toho začnete mať plné zuby, adrenalín tak klesne, ale stále je to len strieľačka. Bolo by však hlúpe len pre konceptovú otrepanosť kričať hanlivé slová. Singleplayer trochu zaostáva za orgiami so živými spoluhráčmi, to je prípad každého podobného titulu. Na výsledné hodnotenie tak nestačí pár desiatok minút hrania a na konečný verdikt si budete musieť počkať do recenzie. Už teraz je však jasné, že Gears of War je sakra kvalitná hra. Stavia na starých základoch, pridáva štipku noviniek, ale je to kvalitka. Ak by som mal vyriecť hodnotenie, ocitlo by sa niekde medzi 8,5 až 9 bodmi z 10, ale to pre druhú next-gen vlnu titulov bohato stačí. Navyše bude istotne platiť známe pravidlo – kto má Xbox 360, musí mať aj Gears of War. Epic Games to jednoducho vedia a so svojim projektom, postaveným na Unreal 3 engine, sa vytiahli. Je len trochu škoda, že PC verzia sa určite neobjaví tak skoro, je otázne či vôbec. Holt, exkluzivita musí priniesť svoje obete, ale snáď nenastane rovnaká situácia ako v prípade Halo, respektíve jeho pokračovania. Gears of War zapôsobilo kladne, palec smerom nahor.

Nasledovala cesta domov, Moja Grécka Tučná Svadba (viete, z akého slova pochádza Gears of War ?) a následné vylodenie na železničnej stanici a večerná káva s Michalom Gardianom. Akcia sa podarila, dojmy skrz-naskrz kladné. Gears of War vychádza oficiálne zajtra, 17. novembra, takže ak sa doma pýšite Xboxom 360 a stále čakáte na kvalitnú strieľačku, práve sa začína blýskať na lepšie časy.