George Weinstock z Baylorovho lekárskeho kolégia (USA) s kolegami sekvenoval genóm morského ježka druhu Strongylcentrotus purpuratus. Tvorí ho 814 miliónov "písmen" DNA s 23 300 génmi. Mnohé sa dosiaľ považovali za výlučné pre stavovce. (Zdroj: Science)
Tím Todda Henrya z Georgijskej štátnej univerzity (USA) objavil v okolí Slnka 20 dosiaľ neznámych hviezd. Všetko sú to chladní červení trpaslíci, oveľa menej svietiví a hmotní ako samo Slnko. Vrátane dvojhviezdy SCR 0630-7643 AB (na maľbe), ktorej zložky sú od seba vzdialené ako Saturn od Slnka. A 23. i 24. najbližšej hviezdy k Slnku. Červenými trpaslíkmi je 239 z 348, čiže 69 percent hviezd do vzdialenosti 33 svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km) od Slnka. Podobné je to asi v celej Mliečnej ceste.
(Zdroj: NOAO)
Tímy Svanta Pääboa z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu (Nemecko) a Edwarda Rubina z Lawrenceovho berkeleyského národného laboratória (USA) sekvenovali dosiaľ najdlhšie úseky DNA neandertálca, 38-tisícročného jedinca z chorvátskej jaskyne Vindija (na obrázku). Výsledky porovnali s genómami Homo sapiens a šimpanza. Potvrdili, že sapientná a neandertálska línia mali posledných spoločných predkov pred vyše pol miliónom rokov a definitívne sa oddelili najneskôr pred 370-tisíc rokmi, ešte pred vznikom Homo sapiens. Ich neskoršie kríženie bolo minimálne. (Zdroje: Nature, Science)
l Catherine Rougeotová z Pasteurovho ústavu (Francúzsko) s kolegami identifikovala v ľudských slinách prirodzenú látku - peptid, ktorá tlmí bolesť. Nazvali ju opiorphin. Pri pokusoch s potkanmi bola niekoľkokrát účinnejšia ako morfium. (Zdroj: PNAS)
Tím Petra Pauflera z Technickej univerzity v Drážďanoch (Nemecko) zrejme odhalil stratené tajomstvo damascénskej ocele. Zbrane z nej používali napríklad moslimovia proti križiakom. Vynikali pevnosťou, pružnosťou a ostrosťou. Ukázalo sa, že prísady pri jej kovaní viedli k prvému zaznamenanému využitiu nanodrôtov z karbidu železa zapuzdrených v uhlíkových nanotrubiciach. To vysvetľuje i príznačné obrazce na čepeliach (na obrázku). Umenie výroby damascénskej ocele zaniklo v 18. storočí. (Zdroj: Nature)
