Umelecká vízia robustných autralopitekov na juhoafrickej savane. |
Z australopitekov, prevažne dvojnohých tvorov so zmesou ľudoopej a ľudskej anatómie, zrejme vzišiel náš rod Homo - presnejšie z ich skupiny označovanej ako gracílna pre jemnejšiu stavbu lebky i kostry. Udialo sa to približne pred 2,7 až 2,5 miliónom rokov, konkrétne z druhu Australopithecus garhi, ktorý žil v Etiópii.
Gracílni australopitekovia zmizli zo scény približne v čase nástupu Homo. Tí robustní z rodu Paranthropus, s mohutnými čeľusťami a molármi, zvyknutí na tvrdú a tuhú vláknitú stravu, až v rozpätí čias pred 1,4 a 1 miliónom rokov. Vysvetľuje sa to tým, že boli odkázaní na jeden typ málo výživnej rastlinnej potravy. A tej s pozvoľným nástupom dlhodobého sucha v ich prirodzenom africkom prostredí, ktoré tvorili prevažne savany, ubudlo. Keďže nepoužívali kamenné a kostené nástroje v takom rozsahu, aby to dokázali nahradiť inou potravou, naďalej už neobstáli v situácii, keď museli spolunažívať s prvými zástupcami Homo.
Lenže Matt Sponheimer z Coloradskej univerzity v Boulderi (USA) s kolegami teraz v časopise Science opísal výskum zubov štyroch jedincov druhu Paranthropus robustus. Žili asi pred 1,8 milióna rokov v juhoafrickej jaskyni Swartkrans, kde sa našli aj kosti skorých Homo. Bádatelia odobrali laserom zo zubnej skloviny mikrovzorky (inak také výskumy vzácne zuby praľudí dosť poškodzujú) a analyzovali ich izotopové zloženie. Z pomerov izotopov uhlík-12 a uhlík-13, ktoré sú rôzne v rôznych typoch rastlinnej potravy, im vyšla pestrá a premenlivá strava robustných australopitekov. V rámci roka i medziročne. Osud robustných australopitekov podľa všetkého spečatila priama konkurencia s množiacimi sa Homo, voči ktorým mohli byť hendikepovaní biologicky, sociálne i kultúrne. (urb)