Call of Juarez - poľský western

Jeden druh hier sa akosi nepodáva ruku s veľkými spoločnosťami, pričom sa vôbec nedá povedať, že by práve westernové hry neboli obľúbené. A predsa ich je ako šafránu a na každú sa vždy tešíme, aby sme skonštatovali, že je to síce fajn, no niečo tomu chýba

Vždy istú dobu trvá, kým sa objaví nejaké to westernové dobrodružstvo, ktoré by pohladilo ego hráčov, obľubujúcich tento žáner. Je úplne jedno či vás zlákala filmová alebo knižná podoba, prípadnú hru by si istotne nenechal nikto pretiecť pomedzi prsty ako piesok z prérie. Pre niekoho ide o slaboduché príbehy, plné nereálnych prestreliek, zbytočného romantizmu a striktného delenia na kladné a záporné postavy, avšak možno práve to hrá v podobných zápletkách hlavné husle – ničím nedotknutý jednoduchý koncept, ktorý má vopred odhaliteľnú postupnosť, avšak popcornovým štýlom sledovania sa skaziť nič nedá. Dosť však slov o žánri spaghetti westernov, poďme sa radšej ponoriť do virtuálnych svetov, v ktorom pribudol jeden poľský počin. Rozhodne by ste ho nemali minúť, hoc sa nejedná o výraznú pecku, kvalitným hrateľným situáciám sa po určitom čase nevyhnete. A to sa ráta.

Ak nebudem rátať westernové Commandos, vystupujúce pod pseudonymom Desperados, ktoré sa dočkalo dokonca už aj druhého pokračovania, žáner kovbojek v rámci akcií je plytký a vo svojej podstate úzky ako práve vyvierajúci potôčik, kdesi medzi skalami hlboko v horách. Čelo môjho osobného rebríčku je pateticky nemenné, tróni tam Outlaws – strieľačka z vlastného pohľadu od Lucas Arts, z časov, keď ešte boli považovaní za herných bohov. Keď ich adventúrne série očakávali zástupy slintajúcich hráčov. Tá doba dávno pominula, ale Outlaws sa u mňa nezmazateľne zapísal ako hardcore strieľačka s jednoduchým príbehom (záchrana detí z rúk lotrov, ktorí mu zabili ženu, pretože nechcel predať pozemok), okatejšou grafikou (starý Dark Force engine predsa len mal v 96-om omnoho silnejšiu konkurenciu), avšak s geniálnou a podmanivou atmosférou, solídnymi prestrelkami a často delirickou obtiažnosťou. Druhá priečka patrí osamelému hrdinovi z Gun, akcia, ktorá ma minulý rok prekvapujúco dostala, hoci zrejme patrím medzi výraznú menšinu, ale i tak nedám na tento titul dopustiť. Tretie miesto donedávna okupovalo len mierne nadpriemerné strieľanie Dead Man´s Hand, o ktorom dnes už nikto nič nevie a je to len dobre. Gun Warrior? Smiech prejde.

Teraz si predstavte, že do tohto skromného publika príde ďalší hosť. Síce s menším meškaním, za čo patrí vrelé ďakujem Slovenskej Pošte za ich kvalitné služby a moje oba prostredníčky, pretože balíky s hrami sa bežne strácajú. Bežne by som dokázal niektorým ľuďom za ich ignorovanie a nadradenosť narvať do niektorých otvorov stovku rúru, ale to sem nepatrí. Preto to oneskorenie, verte, že sme v ňom nevinne, ale stratené zásielky za niekoľko tisícok vás nemusia trápiť. Dôležitý je výsledok – Call of Juarez po zdĺhavom snorení „znovu“ dorazil do redakcie, žalúzie sa zatiahli, vonná tyčinka, navodzujúca indiánsku atmosféru kadí a inštalácia prebieha. Pripomínam, že sme mali k dispozícii českú verziu, ktorá sa nečakane podarila na výbornú, nenašiel som žiadnu výraznú chybičku, ktorá by stála za spomenutie. Dobrá práca, Cenega. Lež tajomná postava sedí a netypicky sa predvádza hneď dvomi pármi rúk. Call of Juarez má totiž dve hlavné postavy, za ktoré odohrávate jednotlivé epizódy, vzájomne si idete po krku, vaše kroky sa preplietajú, aby sa všetko rozuzlilo v otrepanom, avšak tak typicky westernovo zvrate, že to hre odpustíme.

Príbeh nám predstaví už na prvý pohľad rozdielnu dvojicu. Billy Sviečka je mladík so zmiešanou krvou. Rasové predsudky boli denným chlebom mnohých už v tých dobách, preto Billy neustále uteká, nepostaví sa osudu čelom a nepriazeň ho odohnala aj od jeho milej Molly. Väčšinu času sa s ním budete zakrádať, nie vždy má za opaskom kolt, jeho verným priateľom je bič, ktorý je po vzore Indiana Jonesa multifunkčným zariadením, určeným jednak na zabíjanie a jednak na manipuláciu. Nie je problémom švihnúť bičom po vetve stromu, pritiahnuť sa, prehupnúť cez priepasť. Zakrádanie sa za chrbtami nepriateľov prebieha v absolútnej tichosti v štýle geniálneho Thiefa, takže zatajený dych pri pomalých postupoch zaručujem.

Billy však nie je vyslovene kladná osoba, jeho minulosť, vlastne i prítomnosť ho vsádza do úlohy zlodeja. Druhou osobou je reverend Ray. Kazateľ s ohromným hlasom, citujúc z biblie v jednej ruke a s pištoľou v druhej ruke strieľajúc do odbehnutých ovečiek nepripomína žiadneho kladného hrdinu. Zo začiatku sympatický rozhodne nebude, jeho drsný zjav a tajomná minulosť, ktorá sa samozrejme postupne odkrýva, sa transformuje do nezastaviteľného uragánu, nechávajúceho za sebou len krvavú spúšť. Musí dosiahnuť svoj cieľ, pretože práve on je pravou rukou Boha. Len on môže naprávať krivdy, on vynáša posledný rozsudok a dáva diablovým prisluhovačom posledné pomazanie. Zaujímavá dvojica, všakže. Majú mnoho spoločného a idú si navzájom po krku, čo je tak trochu odklon od tradičného príbehu osamelého hrdinu, ktorý musí zachrániť svet/slečnu/rodinu. V príbehu Call of Juarez síce nechýba tradiční hľadanie pokladu, ale to je spočiatku utlačené do ústrania a k slovu sa dostáva až v záverečnej tretine. O bájnom poklade Juarez už mnohí rozprávajú rôzne povesti. V starých povedačkách je považovaný za prekliaty, ale bohatstvo vždy priťahovalo a vždy priťahovať bude. Úvod sa však rozohráva na úplne inej prérii – Billy sa vracia domov po neúspešnom hľadaní spomínaného bohatstva, no po príchode na farmu nájde svoju matku a nevlastného otca mŕtvych. V tom momente ho zbadá Ray, brat Billovho nevlastného otca, ktorý si omylom myslí, že za ich smrťou stojí mladík, ktorý sa dal na útek. Na večný útek. Reverend hnaný nenávisťou a pomstou prestáva v tom okamihu pripomínať kážuceho kňaza, jeho cesta je čisto akčná. Vyhráva rýchlejší a presnejší, čoho dôkazom sú aj súboje so záverečnými bossmi, ktoré sa dejú v hrdinskom štýle – čas sa odpočítava, po zaznení signálu treba rýchlo tasiť, namieriť, prípadne sa uhnúť, no pohnúť z miesta sa nedá a vydržať na nohách dlhšie, než protivník. Len škoda, že súbojov je tak málo.

V ostatných aspektoch Call of Juarez nevybočuje zo zabehaných koľají, pridáva klasiku vo forme westernového vlaku, jazdy na koni, fariem, salónu alebo sídla vrchného banditu či kostolíku, zaviateho pieskom. Zbrane sú až na bibliu, respektíve bič pre obe postavy zhodné. Do každej ruky jeden kolt, na plece puška / brokovnica a Billy si skúsi aj luk. Zbrane nie sú až tak rôznorodé, čo však v priebehu hry nijakým spôsobom nepocítite, škoda len absencie nejakých raritných kúskov od bossov. Opisnú časť máme za sebou, teraz sa poďme pozrieť na umiestnenie nováčika v žánri.

GRAFIKA 8 / 10
Grafické spracovanie poháňa nový Chrome engine, ktorý sa poľským vývojárom rozhodne vydaril, čo dokumentujú aj priložené obrázky. Detailné prostredie nepozostáva len z jednoduchých textúr, ale vzájomné spojenie viacerých prvkov vytvára nádherný dojem. V lese pri prechádzkach v hustej tráve som si s príjemným pocitom na srdci prezeral oblohu, v mestečku sa zakrádal za mnohými z predmetov. Klady sú zdokumentované, vyzerajú vskutku famózne, až sa mi veriť nechce, že niečo také vzniklo u našich severných susedov, ktorí sa doposiaľ výrazne neprerazili na hernom trhu.

Všetky predmety pozostávajú z precízne navrhnutých textúr, čo sa týka aj postavičiek. Zloduchovia vyzerajú ako skutoční ľudia, nechýba ani odstrelenie klobúku z hlavy. Spoločne s pomerne prepracovaným tieňovaním, nádhernou a pestrou paletou farieb, zvýrazňujúcich nádherný krvavý deň, oko zaplače i pri vodných plochách. Samotná grafika by však bola bez precízneho level designu úplne zbytočná, čo rozhodne nie je prípad Call of Juarez. Mnoho lokácií sa strieda v pomerne rýchlom tempe, len je škoda, že niektoré úrovne si prejdete na dvakrát vďaka dvom hlavným postavám. Spočiatku som grafiku v hre považoval za príliš umelú, ale keď sa necháte unášať celým okolím, povšimnete si detailov typu lietajúci hmyz alebo vlniaca sa tráva. Stačí sa zastaviť a vychutnávať si ten pocit. Mestské prostredie strieda voľný pohyb po krajine, už spomínaná farma s obrovským domom, nádherné miestečko, kde sa Billy ocitne v spoločnosti starého indiána Kľudnej Vody, má ten správny romantický šmrnc. Podzemné jaskyne, skrývajúce poklad, slnkom vyprahnuté púšte, ktoré svojou oranžovou farbou so zapadajúcim slnkom v pozadí nútia spomaliť a vychutnať si to. Chýbať nemôže ani záverečná kolosálna vila hlavného zloducha, ani scéna s vlakom, i keď stojacim.

Napriek kladným dojmom má technické spracovanie dve hlavné chyby. Hardvérová náročnosť je predsa len dosť vysoká, čo je daň za detailné vykreslenie do určitej vzdialenosti od hráča – spomínané trsy tráv sú husto rozsadené a framerate klesá hlavne pri prechodoch týmito oblasťami. Druhý problém je možno príliš subjektívny – to, že v arkádových pretekoch Need for Speed sa všetko leskne, ešte pochopím a beriem to ako klad, avšak pri štveraní sa na vysokú horu po obrovských skalách som mal skôr pocit, že sa šplhám na vrchol organickej vesmírnej lode. Tváre ľudí sú pri bližšom priblížení akoby z vosku, čím môže hlavne zo začiatku vznikať akýsi dojem umelosti. Všetko síce vyzerá nádherne, ale s niektorými efektmi to jednoducho tvorcovia prehnali. Niekto môže šomrať na mierne rozpixelovanie pri prechodoch zbrane a určitého prostredia (napríklad luk a voda) alebo slnečné lúče prenikajúce aj cez husté koruny stromov. Áno, sú to chybičky krásy, ale úplne irelevantné, na ktoré sa neoplatí dávať zbytočný dôraz. Animácie sú vytvorené v engine hry, keďže sa jedná o silný nástroj, sekvencie vyzerajú až na spomínanú umelosť celkom živo. Pohyby postáv sa podarili až na niektoré strnulé ukončenia animácie, avšak fyzikálny model všetko vráti na pravú mieru. Manipulovať sa dá z mnohými objektmi, takže nie je problém rozstrieľať drevený plot, za ktorým sa ukrýva protivník (samozrejme dosku po doske). Niekedy treba preniesť bedňu na správne miesto, aby bol priechod voľný a všetko to nádherne žije. V rámci grafického spracovania musím ešte upozorniť na krvavosť – červené fľaky na nepriateľoch sa zobrazujú v miestach, kam ste ich skutočne strelili a ak sa vám náhodou podaril zásah priamo do hlavy, na stene za nebožtíkom sa rozprskne riadna dávka krvi. Spracovanie je však kvalitné, už len to je dôvod, prečo sa teším na ďalší projekt Techlandu. Pretože ak sa dokážu pohrať s architektúrou úrovní a ich dizajnom, máme sa na čo tešiť.

INTERFACE 7 / 10
Ovládanie je identické ako v každej inej strieľačke z vlastného pohľadu. Pri možnosti použitia sa na danom predmete objaví ikona ruky, takže s danou vecou možno manipulovať, v prípade dverí ich otvoriť, prípadne vykopnúť. Príjemné je, že ľavé a pravé tlačidlo myšky je nadefinované na obe horné končatiny. Týmto spôsobom tak môžete uchopiť do jednej ruky klasický kolt, do druhej brokovnicu alebo winchestrovku. Ak chcete do každej ruky kolt, nech sa páči. Len škoda niektorých nie vcelku dobre dotiahnutých vecí typu aktivácie spomaleného času (o tom neskôr) len pri zasunutých koltoch, zoom navolený na klávesnicu alebo šprint na koňovi taktiež nemá s užívateľsky príjemným interface-om nič spoločné. Na tieto neduhy sa však dá zvyknúť, hoc sú prstolomné. Zabolí príliš malé zobrazované aktívne miesto pre použitie biča na konáre stromov. Chcete sa dostať cez priepasť, musíte podísť až na samotný okraj a potom hľadať to správne miesto. Vždy sa to síce podarí, ale nepríjemný pocit z hľadania stále ostáva. Musím však upozorniť, že sa nejedná o žiadnu extra nepríjemnosť, kvôli ktorej by musel hráč hádzať myš o stenu, len zohľadňujem, prečo sa hodnotenie dostalo „len“ na sedmičku.

Ukazovatele na obrazovke sú zrozumiteľné, vhodne zvolené, navyše prítomnosť radaru a bodu na ňom, kam majú viesť vaše kroky, výrazne uľahčuje hranie a zadupáva do zeme blúdenie po rozľahlých končinách. Nechýba ani farebné zobrazenie sily zásahu a odkiaľ prišiel, čo príde samozrejme vhod, pretože nepriateľ sa v hustej tráve skrývať vie.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Musím sa vám priznať. Prvá polovica hry sa neskutočne vlečie. Zapísané poznámky z tejto túry rozhodne neboli príliš kladné a v niektorých prípadoch bolo napríklad nutné ísť v úlohe reverenda Raya priamo po stopách Billyho. Je síce pravdou, že štýl hrania sa výrazne zmenil, stále to však bolo totožné prostredie. Zlom však nastal v momente, kedy sa obaja hrdinovia stretli na farme, respektíve reverendov príchod na ňu. Od tohto momentu začne atmosféra stúpať a cítiť vplyv pozvaného scenáristu Harisa Otkinsena. Zvraty síce neprekvapia, všetky myšlienky už boli neraz prezentované a je úplne jedno či si spomeniete na Poklad na Striebornom Jazere alebo iný western, všetko to do seba zapadá ako puzzle a hoci ide o klišé ako hrom, držal som sa klávesnice a myšky ako kliešť. Je však obrovskou škodou, že atmosféra začne hustnúť až po niekoľkých hodinách, kedy môže byť pre niektoré duše príliš neskoro. Čert ich však vezmi, pri Call of Juarez sa oplatí vydržať až do konca, aj keď gradujúce finále viete vopred odhaliť, rovnako i záverečné... nie, neprezradím.

Trochu zväzujúce sa zdá byť striedanie oboch postáv. Istotne sa jedná o dobrý nápad, ktorý napomôže k rozprávaniu príbehu a po vzore Fahrenheita sa dá posudzovať, že pri správnom mixe sa dá dosiahnuť bravúrny výsledok. Absolútne iný štýl hrania za postavy by nemal navodiť nikdy nudu. Billyho tiché našľapovanie býva v niektorých prípadoch možno frustrujúce, no stačí prísť na ten správny spôsob a napríklad pri prechode táborom banditov mi tuhla krv v žilách, keď sa pár centimetrov odo mňa zastavil protivník a pozoroval okolie. Uznávam, ide o otrepanú myšlienku, ale má niečo do seba. Rozhorúčené hlavne reverendových koltov vám naopak dajú pocítiť krehkosť života, pretože sa nestačí len postaviť a páliť. Nepomôže ani špeciálny efekt spomalenia času, keď sa zľava i sprava pohybujú kurzory smerom do stredu, pričom nepriatelia stoja zamrznutí až do momentu, kedy sa kurzory spoja. Treba myslieť aspoň trochu takticky, skrývať sa za prekážky. Znie to výborne, no v prvej polovici to ako si nedrží pokope a hranie predstavuje len mierne nadpriemernú zábavu, kvôli ktorej som dokonca ani nemal pocit, že sa Call of Juarez odohráva na Divokom západe. Možno to bolo spôsobené zúfalým naskriptovaním, ktoré mi nedovoľovalo nechať chvíľu príbeh príbehom. Stále sa musí ísť vpred, niet inej možnosti, než uháňať, neobzerať sa, stále len utekať. Všetko sa zmení precitnutím Billyho u starého indiána. Jeho myšlienky majú punc starešinu, ale práve on vám zadá dvojicu úloh, ktoré sú vo svojej podstate primitívne (zastreliť tri zajace a doniesť pierko orla), avšak po prvýkrát som bol voľný. Išiel som kam ma nohy zaviedli a lov, respektíve šplh na najvyššiu skalu v šírom okolí, som si neskutočne užil. Od tohto momentu začne aj príbeh získavať pútavú atmosféru, postavy sa začnú dokonca aspoň minimálne vyvíjať, hráč je vyprovokovaný k ďalšiemu hraniu, pretože napokon začne sympatizovať s oboma hrdinami.

Vtedy dostane western jasné kontúry a vtiahne každého bez rozdielu veku. Lenže zúfalé obmedzenie hlavnou dejovou líniou je príliš zväzujúce. Čo by som len dal za voľnosť, možnosť túlať sa lesmi, dolinami, spoznávať šíre okolie? Dal by som za to minimálne o bod viac, no takto sa tá pravá jazda začína príliš neskoro a navyše je lineárna. Už spomínaný Gun potvrdil, že voľnejším hraním a sekundárnymi úlohami sa dá zaujať. Možno ma budete považovať za čudáka, ale práve sloboda ma dostala v Just Cause a keby tak bola prítomná i v Call of Juarez, zrejme by ste túto recenziu čítali ešte neskôr, pretože by som nádherný svet nedokázal opustiť. Navyše si myslím, že každá postava mohla mať vlastnú kampaň, takto zostáva potenciál oboch nie stopercentne využitý, čo pri ich vyhranených charakteroch obzvlášť zamrzí, pretože niektoré „vnútorné“ zmeny sú odbité zopár vetami.

MULTIPLAYER X / 10
Žiaľ, nebol testovaný. Obsahuje tradičnú ponuku módov, pochybujem však, že dokáže zaujať masy hráčov, skôr sa hodí na LAN party pre rovnaké krvné skupiny. Zahrať si môžete bitku, predstavujúcu klasický team deathmatch, V lúpeži je vašou úlohou ukradnúť druhému tímu zlato a priniesť ho na dané miesto, pričom druhá skupina musí lúpeži zabrániť. Zlatá horúčka núti hráčov vziať čo najviac zlata, rozmiestneného po mape – každý balík je bodovaný, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa najviac najcennejšieho kovu. Obyčajný deathmatch nesmie taktiež chýbať.

ZVUKY 8 / 10
Okrem tradičného ozvučenia streľby, smrteľných výkrikov, zvukov pri kráčaní po rôznych povrchoch, vydáva aj okolie svoj charakteristický šum. Výrazným vplyvom sa však pod okolie podpísalo nadabovanie oboch hrdinov. Billyho hlas je tak správne ustráchaný, zmätený, mladícky nerozvážny. Správne načasovanie rýchlosti rozprávania nemá chybu – tak dokonalé spojenie prestávok medzi vetami či samotnými slovami som už dlho nezažil. Oh, až mi srdce poskočí a spomienky sa vrátia na gymnázium, keď sme počúvali platne diel slovenských umelcov. Kvalitatívne slovenskú literárnu minulosť hodnotiť nechcem, považujem ju totiž za biednu, zaujímavý bol prednes. A keď sa k slovu dostane reverend Ray, začalo mi byť v hlave na poplach. Úžasný hlas, skvelé zafarbenie a hlavne výborne napísané vety, citujúce bibliu. Mne sa už dlho nestalo, že by som sledoval dabing i titulky zároveň. Nestalo by sa, že by som si hrozivý a chladný hlas vychutnával a zamrazilo ma pri niektorých vetách, hoci sú svojim spôsobom jednoduché. Dabing je úžasný, navyše bibliu môže Ray použiť ako zbraň. Vezme ju do pravej ruky, cituje z nej, čím naháňa protivníkom strach a v ľavačke s koltom v ruke dáva posledné pomazania. Keď reverend zahučí „Ja som najvyššia spravodlivosť, spravodlivosť Božia. Som jeho pravá ruka a mám právo súdiť!“, dostane atmosféra úplne iná náboj. Len by mohli postavy prednášať viac monológov. Za Rayov chrapľavý hlas však musí byť minimálne osmička.

HUDBA 7 / 10

Z hudby bude po niekoľko prvých minút nadšený každý. Tematicky rozdielne skladby výborne zapadajú do prostredia, no uchvátenie postupne vystrieda šedosť. Skladby sú síce výborné, majú skvelé motívy a menia sa adekvátne vzhľadom na situáciu, prebiehajúcu na obrazovke, ale... ale je ich príšerne málo, začnú sa opakovať, čím strácajú svojskú atmosféru.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Rovnako ako v prípade Outlaws i Call of Juarez vsádza na trochu vyššiu náročnosť. Voliť najľahšiu obtiažnosť sa možno v niektorých prípadoch oplatí, avšak hra potom stráca ten správny náboj výzvy. Pozícia sa dá ukladať pozícia hocikedy, quicksave má až štyri sloty, takže v najhoršom prípade sa dá ukladať na každom druhom kroku. Náročnosť je však o stupienok vyššia. Billyho nesmú banditi odhaliť, Ray proti obrovskej presile veľa nezmôže, musí hrať takticky, dokonca je do streľby zahrnutý aj efekt prehriatia zbrane, čiže páliť o sto-dvesto nie je taktiež najúčinnejšia taktika, pretože kolt sa po zahriati jednoducho zadrhne a stáva sa nepoužiteľným. Presná muška je dôležitým faktorom, pretože či dáte dotieravého protivníka dole jednou presnou ranou do gebule alebo do neho napálite celý zásobník, je rozdiel. Nielen v počte vystrelených nábojov – tých je dostatok, každý mŕtvy protivník zanecháva po sebe svoje vybavenie, dôležité je, že nepriateľ sa dokáže trafiť. Vyčkávate na skrytého a úlisného banditu. Rýchlo sa vystrčí, bum-bum, zdravie klesne, rýchlo beží skryť sa ďalej, vy ho nestíhate sledovať, bum a znovu sa schová. Polovica zdravia v kýbli a bandita sa hurónsky smeje. Pre niekoho frustrácia, pre iného výzva. Billy sa snaží o pravý opak – ak už zanechá za sebou mŕtve telo, snaží sa o to tak, aby o tom čine nik nevedel. Bič je jeho pomocníkom pri spomínanom lození zo skaly na skalu hranie za mladíka pripomína skôr spojenie Tomb Raidera a Thiefa.

Čo sa týka dĺžky hrania, presnú odpoveď v hodinách vám nedám, no približne 15 hodín so všetkými problémami budú adekvátne rovnakému počtu epizód. Niekedy sa vyskytne i trochu premýšľania, ale nejedná sa o žiadnu extra námahu a väčšinou ide len o to, ako sa dostať na normálne neprístupné miesto. Niekedy budete danú sekvenciu príkazov opakovať dookola, kým si s tresnutím do čela nepoviete, že sa to predsa dalo aj ľahšie. Stráže sliedia po vopred navrhnutých trasách, v tomto prípade ja zas potrebné správne načasovanie a prikrčený pohyb. Dosť ma však mrzí slabá výdrž pri skokoch z väčších výšok. Hrdina nemusí zvládnuť padať 20 metrov a po oprášení sa si povie, akýže pekný deň to dnes máme. To rozhodne nie, ale niekoľko metrov by Billy zvládnuť mohol, hoc aj za úbytku zdravia. Takto sa hranie v niektorých prípadoch skutočne zvrháva v hľadanie tvorcami navrhnutej trasy.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,1 / 10
Koniec dobrý, všetko dobré. Napokon som sa bavil a vskutku neľutujem dobu strávenú za monitorom. Ťažko sa hľadá vysvetlenie, ale keď ma hra k sebe priklincuje v sobotu večer, čo je čas, ktorý väčšinou trávim relaxom ďaleko od monitoru a akejkoľvek techniky, je to jasný dôkaz o jej sile. Call of Juarez sa smelo zaradí do trojky najlepších westernov, na vrchol však nedosiahne. Podobných hier je príliš málo na to, aby sa recenzia zvrhla v primitívne poukazovanie na málokomu vadiace problémy. Ja som ich spomenul, ale neprikladám im veľkú váhu, pretože kto vydrží do polovice, zabudne na ne. Je to síce trochu na oštaru, keď sa k tomu kvalitnému musíte prehrýzť, ale Divoký západ si žiada drsných chlapov, tak si Call of Juarez nenechajte odklusať. Za pomerne priaznivú cenu ide o istú kúpu pre priaznivcov westernu. Odporúčam, aj keď isté nedostatky tu sú. Vývojári sa však zlepšujú a verím, že ak začnú pracovať na pokračovaní, dotiahnu to omnoho ďalej.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

KOMENTÁRE

Nemému Dankovi ani vlastná hovorkyňa nerozumie

Problém je v samotnej SNS a v jej softvéri.

Neprehliadnite tiež

Prví ľudia prišli do Austrálie oveľa skôr. Mení to dejiny človeka

Vedci posunuli začiatok osídlenia kontinentu protinožcov na hranicu 65 000 rokov.

Ako legálne pozerať Hru o tróny bez káblovky cez web

Predplatné stojí necelých 10 eur za mesiac a dostanete prístup k ďalším seriálom a filmom.

OBJEKTÍV

Vlezie medzi sutiny aj do tela. Nový robot sa pohybuje ako vinič

Mäkký robot pomôže pri záchranárskych prácach či v medicíne.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  2. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  5. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  9. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  1. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  5. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  6. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  8. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  9. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  10. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 869
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 690
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 126
  4. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 330
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 058
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 039
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 560
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 556
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 074
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 655