SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Pomôže Titan objasniť vznik života?

Americkí vedci podporili názor, že vzdušný opar organických látok, aký je dnes pri Saturnovom mesiaci Titan, mávala aj skorá Zem. Organické látky vznikali účinkom ultrafialového žiarenia Slnka. Ich dlhodobé ukladanie na zemský povrch azda prispelo k ...

FOTO

Americkí vedci podporili názor, že vzdušný opar organických látok, aký je dnes pri Saturnovom mesiaci Titan, mávala aj skorá Zem. Organické látky vznikali účinkom ultrafialového žiarenia Slnka. Ich dlhodobé ukladanie na zemský povrch azda prispelo k vzniku života.

Stavebné kamene zo vzduchu

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to predbežne on-line oznámil sedemčlenný tím Margaret Tolbertovej z Coloradskej univerzity v Boulderi. Prvou autorkou bola jej doktorandka Melissa Trainerová.

Vedci v laboratóriu vytvorili umelú atmosféru Titanu. Nato ju ožarovali ultrafialovou lampou. Overili, že zo zmesi dusíka a metánu takto vznikajú viaceré dlhoreťazcové uhľovodíky vrátane aromatických (benzén). Výsledky zodpovedajú tomu, čo v atmosfére Titanu nedávno namerala sonda Huygens.

V druhom kroku k metánu pridali oxid uhličitý. Práve tieto dva plyny boli podľa aktuálneho konsenzu odborníkov hojné v atmosfére skorej Zeme.

Najprv iba chceli zmerať chemické vlastnosti vzniknutých aerosolov. Prekvapilo ich však, koľko organických látok možno takto získať doslova "zo vzduchu". Hoci tu išlo o iný súbor dlhoreťazcových uhľovodíkov, napríklad aldehydy a étery. Pre rozsah ich produkcie v ovzduší skorej Zeme im vyšlo vyše sto miliónov ton ročne. A mohla prebiehať veľa miliónov, ba až miliardu rokov.

Životodarný smog

Išlo o stavebné kamene zložitejších organických zlúčenín vrátane tých, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v biológii. Tolbertová s kolegami skúmala aerosolové častice. Z ich rozmerov a tvarov vyplynulo, že museli klesať k povrchu. Dodávali tak materiál pre chemickú evolúciu, ktorá tam prebiehala. Neskôr tiež mohli slúžiť ako potrava pre prvé mikroorganizmy.

Hoci organické zlúčeniny zrejme vznikali aj v rade čisto povrchových či podpovrchových geologických kontextov (trebárs vo vlažnej vode plytkých morí, alebo v horúcej okolo podmorských geotermálnych prameňov), vzdušný prísun organík iste predstavoval dôležitý faktor genézy života. A ešte k tomu pravidelnejší a zaručenejší ako ich doteraz predpokladaný prísun z jadier komét, ktoré tiež obsahujú veľa jednoduchých organických látok. Katastrofické okolnosti dopadov komét totiž mohli významnú časť organík z vesmíru zničiť.

Výhoda vzdušných organických aerosolov bola v tom, že podporovali chemickú evolúciu globálne, nie iba v izolovaných špecifických oázach. A mohli i chrániť novovzniknutý život pred škodlivými účinkami ultrafialového žiarenia Slnka. Teda plniť úlohu neskôr vytvorenej a našťastie dodnes existujúcej ozónovej vrstvy.

Cieľ astrobiológov

Spolu s Neptúnovým mesiacom Tritonom a Jupiterovým Ganymedom Titan patrí medzi najväčšie prirodzené satelity v slnečnej sústave. Je dokonca väčší ako Merkúr. Ako jediný známy mesiac má hustú atmosféru. Prevažne dusíkovú, s prímesou metánu a jednoduchých, fotochemicky (slnečným žiarením) vyprodukovaných uhľovodíkov, ktoré tvoria spomenutý opar. Na jeho povrchu vládne chlad, lebo Slnko je ďaleko. Vedci však nevylučujú, že geotermálne procesy vnútri Titanu poháňajú chemické reakcie zaujímavé aj pre biológiu. V rámci pátrania po mimozemskom živote v slnečnej sústave je dnes Titan cieľom číslo tri: po Marse a Jupiterovom mesiaci Europe. Na rozdiel od prvých dvoch na ňom málokto čaká priamo život, čo len mikroorganizmy. Výskum pomerov na Titane však môže významne osvetliť faktory vzniku života na Zemi aj inde.

Rozmery Titanu dobre ilustruje toto porovnanie s "normálnym" Saturnovým mesiacom Enceladom, ktorý má priemer 504 kilometrov.

Voči Zemi (na obrázku) má však Titan stále dvaapolkrát menší priemer: 5150 kilometrov. ILUSTRÁCIE - NASA (1, 2), PNAS (3)

Prvotná Zem vo farebnom odtieni Titanu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Banzai!

Do plošného testovania ostáva pol dňa a stále je len 60% potrebných zdravotníkov. Vedenie nariadilo neustupovať.

Prezidentka Zuzana Čaputová na stretnutí s náčelníkom generálneho štábu Danielom Zmekom a veliteľom operácie Spoločná zodpovednosť Ivanom Pachom.
Píše Janka Debrecéniová

„Spoločná zodpovednosť“ je ukážkou nezodpovednosti

Uznesenie vlády fakticky porušuje viacero základných práv a slobôd.

Testovanie na nový koronavírus v Bánovciach nad Bebravou.
Prezidentka Zuzana Čaputová.