FOTO |
Americkí vedci objavili v jantári z Barmy nový druh druhohornej včely. Hoci bola miniatúrna, nesie mnohé znaky moderných včiel. V časopise Science to oznámili George Poinar z Oregonskej štátnej univerzity v Corvallise a Bryan Danforth z Cornellovej univerzity v Ithake (obe inštitúcie USA).
Samec včely Melittosphex burmensis sa našiel v jantári z bane v údolí Hukawng v severnej Barme. Na dĺžku mal iba 2,95 milimetra. Nepredstavuje iba nový druh, ale aj prvého známeho zástupcu nového rodu, ba čeľade. Žil v závere prvej polovice kriedy, pred približne 100 miliónmi rokov. Melittosphex burmensis je tak prinajmenšom o 35 až 45 miliónov rokov staršia ako dosiaľ najstaršia známa včela.
Čeľaď Melittosphecidae ešte kombinovala vlastnosti včiel a ôs. Viac je však včelia ako osia. Podporuje to názor, že peľom a nektárom sa živiace včely pochádzajú z mäsožravých dravých osích predkov. A pomáha odvodiť, kedy sa tieto dve línie rozišli. Poinar je špecialista na živočíchy zachované v jantári. Z Melittosphex burmensis nechýba prakticky nič. Podľa Poinara je to akoby sa našiel včelí Archaeopteryx, napoly plaz a napoly vták. Zvlášť sugestívne sú anatomické prvky, odrážajúce opeľovaciu funkciu. Išlo o malú včelu, ale malé boli aj súdobé prvé kvety.
Tento druh pravčely už síce dávno vymrel, no potvrdzuje, že včely prispievali k búrlivému rozvoju kvitnúcich rastlín, ktorý prebiehal práve v čase, keď Melittosphex burmensis žila. Včely dodnes patria k najdôležitejším opeľovačom. Ak sa iba prizeráme ich úpadku najmä kvôli zlému životnému prostrediu, koledujeme si o vážne problémy. Prinajmenšom v poľnohospodárstve, kde kvitnúce plodiny dominujú. Ale aj v širšom kontexte ekosystémových služieb (ako čistenie vzduchu a vody), ktoré nám poskytujú kvitnúce rastliny vo voľnej prírode. (urb)
Melittosphex burmensis v severobarmskom jantári.
FOTO - SCIENCE
