adnej univerzity v Evanstone (obe inštitúcie štát Illinois, USA) s kolegami.
Búrka pri Aljaške vyvolala vzdutie oceánu. Postupne sa rozšírilo až k južnému pólu, na vzdialenosť približne 13,5 tisíca kilometrov. Seizmologické merania na a okolo ľadovca B15A (asi 100x30 kilometrov) pri pobreží Antarktídy v oblasti Rossovho ľadového šelfu ukázali, že pred rozpadom 27. októbra 2005 na šesť kusov sa pohol hore-dole o vyše centimeter a do strán o 10 centimetrov. (B15A tvoril približne polovicu ľadovca B15, ktorý sa marci 2000 po odtrhnutí od Rossovho ľadového šelfu stal najväčším ľadovcom sveta.) Počasie v jeho oblasti bolo úplne pokojné, no ľadovec sa podľa všetkého ocitol v pozícii, v ktorej bol najzraniteľnejší "ťuknutím" zvonku.
Najlepším kandidátom je práve spomenutá aljašská búrka. Ľadovec rozbila ako silný sopránový spev pohár na víno z tenkého skla. Spomenutá búrka, ktorá trvala poldruha dňa, pri Aljaške zvírila vyše desaťmetrové vlny. Keď po dvoch dňoch míňali Havajské ostrovy, merali 4,5-metra. O tri dni neskôr zachytili prechod vzdutia prístroje na ostrove Pitcairn v južnom Tichomorí. Seizmometre registrovali pohyby v kusoch ľadovca ešte tri dni po rozpade. Vedci diaľkové šírenie oceánskych vzdutí poznajú od 60. rokov minulého storočia. No dosiaľ sa predpokladalo, že ich maximálny "akčný rádius" je len asi polovica obvodu zemegule. (urb)
