Nedávno som sa zúčastnil na ekofyziologickej konferencii v Olomouci. Prednášal na nej aj známy profesor Paul Jarvis z Edinburskej univerzity vo Veľkej Británii. Hovoril o potrebe obhospodarovať les tak, aby zbytočne neuvoľňoval do ovzdušia oxid uhličitý. Zdôraznil, že úlohou lesa je maximalizovať práve schopnosť viazať tento skleníkový plyn. Jarvis sa však nezmienil o prebiehajúcej klimatickej zmene, ktorá môže mať na uhlíkovú bilanciu lesov výrazný vplyv.
Už teraz myslieť na budúcnosť?
Na otázku, či by sa pri vysádzaní lesov už teraz nemalo myslieť na klimatické podmienky pri budúcom využívaní lesa, som nedostal jednoznačnú odpoveď. Ak sa však naplnia predpovede o klimatickej zmene, nároky na adaptačné schopnosti rastlín, ale aj živočíchov budú oveľa väčšie ako v minulosti. Pretože však nevieme, akú klímu môžeme očakávať o päťdesiat rokov, je veľmi ťažké vysádzať vhodné rastliny v takom veľkom predstihu. Ako však ukazuje nasledujúci článok z prestížneho britského týždenníka, mali by sme sa o to prinajmenšom pokúsiť, pretože čas sa kráti.
Vyhlásenie Gran Canaria Group
Ako informuje New Scientist, nedávno vydala varovné vyhlásenie medzinárodná skupina botanikov. Ide o Gran Canaria Group, zahrňujúcu členov hlavných združení na ochranu biodiverzity. Podľa nej je štvrtina zo 40-tisíc rastlinných druhov na Zemi v ohrození. Prostredie sa mení rýchlejšie, ako sa rastliny dokážu prispôsobovať. Hrozí, že v Európe vyhynie v priebehu nasledujúcich 80 rokov až polovica rastlinných druhov. Podľa botanikov je nevyhnutné rýchlo vytvoriť celosvetový plán na odvrátenie "hroziacej katastrofy".
Konvencia OSN pre biodiverzitu (UN Convention on Biological Diverzity) z roku 2002 sa riadila práve odporúčaniami tejto skupiny. Podľa Suzanne Sharrockovej z Botanickej záhrady v britskom Richmonde sú však už teraz tieto údaje staré, pretože klimatické modely pokročili ďalej: "Môžeme predpovedať to, čo sme pred pár rokmi ešte nedokázali," tvrdí.
Nemajú kam ujsť
Nová stratégia pod názvom Gran Canaria Declaration II požaduje vyčerpávajúce a detailné preskúmanie ohrozených druhov spolu s vývojom presnejších modelov, ktoré by pomohli identifikovať najviac ohrozené druhy v otepľujúcom sa svete. Podľa nového modelu by mohla štvrtina všetkých druhov zemiakov, arašidov a niektorých druhov fazule vymiznúť do roku 2055 spolu s miznutím pôdy vhodnej na ich pestovanie. Nie je ťažké si predstaviť, ako by to ovplyvnilo život ľudí.
Ohrozené sú však aj horské druhy, keďže nemajú kam ujsť. Zvyšujúce sa teploty donútia rastliny ako Lobelia bambuseti (endemit na sopke Mount Kenya) migrovať na vrchol, až nakoniec stratia pôdu úplne.
Deklarácia zdôrazňuje aj význam prirodzenej vegetácie pri ochranárskych snahách, akými sú vodný manažment a minimalizovanie strát uhlíka. Podľa Paula Smitha z Kráľovskej botanickej záhrady v Kew v Londýne deklarácia oslovuje aj botanické záhrady celého sveta. Tie sú nezastupiteľné pri zachovávaní semien rastlín a pri výchove mladých ľudí.
Autor: Alexander Ač(autor pracuje ako doktorand v Ústave systémovej biológie a ekológie Akadémie vied ČR v Brne)