Článok pokračuje pod video reklamou
V nekonečnej každodennej bitke proti strachu a izolácii v jednom z najnebezpečnejších miest na svete prišli obyvatelia Bagdadu na spôsob, ako v ňom udržať spoločenský život: bavia saprostredníctvom internetu, píše agentúra Reuters.
Namiesto aby si vyrazila na večeru do jednej z rybích reštaurácií na nábreží Tigridu, dvadsaťosemročná žena v domácnosti Dunja Saadová trávi večery za počítačom v obývačke a chatuje s priateľmi.
Väčšina jej príbuzných a priateľov žije na vzdialenej druhej strane Tigridu a vídať sa s nimi je pre ňu skoro nemožné. "Je to smutné, nevídať sa s kamarátmi tak ako za starých dobrých časov," vzdychá smutne. "Ale s on-line chatovaním sa všetko zlepšilo," dodáva.
Od februárového bombového útoku na šíitsku svätyňu v Sámare, ktorý rozpútal vlnu sektárskeho násilia, sa internet premenil z koníčka nadšencov nových technológií na masovú náhradu každodenného života v meste.
Obchody v Bagdade zatvárajú veľmi skoro. Autá nesmú v uliciach jazdiť po 21:00. Veľa mestských štvrtí sa po zotmení úplne vyľudní. Stovky tisícov ľudí bolo nútených presťahovať sa do štvrtí, kde sa vôbec so susedmi nepoznajú.
"Vychádzam jedine v najnutnejších prípadoch, ako je pohreb alebo návšteva lekára," hovorí dvadsaťpäťročná sekretárka Zajnab. So svojimi priateľmi sa osobne nestretla už mesiace. Ale vída sa s nimi vďaka internetovým videokonferenciám. "Väčšinou hovoríme o bezpečnostnej situácii. Koho zabili, uniesli alebo kto nedávno odišiel z krajiny," dodáva.
Dostať Bagdad do virtuálneho sveta internetu vyžaduje veľkú dávku schopnosti improvizovať. Najťažšie je pravdepodobne zaisťovanie dodávky elektrického prúdu. Pred inváziou v marci 2003 mala väčšina obyvateľov Bagdadu elektrinu 12 až 18 hodín denne, teraz len štyri až šesť hodín. Znamená to, že obyčajní ľudia musia rozlišovať ohmy od ampérov a megabity od kilohertzov.
Z väčšiny domácností strednej triedy sa dnes preto plazia káble k najbližšiemu majiteľovi dieselagregátu, ktorý im poskytuje elektrickú energiu za približne desať dolárov za ampér. Šesť až sedem ampérov spravidla stačí na prevádzku počítača, televízie a chladničky. Klimatizácia stojí viac.
Malá internetová kaviareň v okolí svojim pravidelným návštevníkom ponúka predplatné na bezdrôtové Wi-Fi pripojenie prostredníctvom širokopásmového satelitného prenosu. Mesačne bude stáť 40 dolárov.
Väčšina Iračanov prišla s internetom do styku až po páde Saddáma Husajna. Zvrhnutý diktátor oficiálne síce pripojil krajinu na internet, keď jeho vláda v roku 2000 založila Štátnu spoločnosť pre internetové služby, ale súkromné pripojenia boli zakázané. Jediný oficiálny poskytovateľ blokoval prístup k emailovým a chatovým doménam.
Teraz sa v Bagdade vyrojilo množstvo firiem, ktoré využili výhody širokopásmového satelitného pripojenia, ktoré umožňuje vznik poskytovateľa miniinternetového servisu bez akejkoľvek závislosti na centralizovanej infraštruktúre.
Firma Infozone Alího Júsufa prevádzkuje štyroch poskytovateľov internetu v rôznych častiach Bagdadu a predpláca si satelitné spojenie od firiem z Kuvajtu a zo Spojených arabských emirátov.
Jeden z týchto poskytovateľov prístupu na web zaisťuje spojenie s rýchlosťou dva megabity za sekundu, ktoré sa dá prirovnať k rýchlosti širokopásmového pripojenia k internetu vo väčšine západných krajín. Prístup k internetu si u neho zaplatilo 200 odberateľov z troch bagdadských štvrtí, z ktorých má mesačný príjem 8000 dolárov. Satelitné spojenie stojí 7000 dolárov mesačne.
Súkromné generátory s batériami s výkonom až 200 ampérov dodávajú v priebehu dňa prúd hot-spotom (vysielačom) siete Wi-Fi a udržujú ich vo funkcii bez prerušenia po celú noc.
Pre tridsaťročného novinára na voľnej nohe Ammara Alího je internet miestom, kde je možné nájsť lásku. Žije totiž v meste, kde za flirtovanie na ulici so ženou môže byť muž unesený alebo zavraždený. Surfuje po sieti asi rok, ale už má dlhý zoznam priateliek, s ktorými je v skoro každodennom kontakte.
Niektoré bývajú v blízkom okolí, niektoré v iných krajinách. "Nie je to ako v skutočnosti, ale užívam si to. Je to dobrý spôsob, ako uniknúť našej biednej realite. Aspoň do ďalšieho rána," hovorí.
