SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Astronómovia objavili nové svety s najkratším rokom

Medzinárodný bádateľský tím našiel v hlbinách Mliečnej cesty päť zrejme planetárnych telies, ktoré absolvujú obeh okolo materskej hviezdy za menej ako jeden pozemský deň. V Nature to oznámil Kailash Sahu z Ústavu pre vedu s kozmickým ďalekohľadom v ...

Pohľad na skúmanú plôšku oblohy pri strede Mliečnej cesty. V nej najjasnejšia hviezda SWEEPS-04 (v krúžku) patrí ku kandidátom s planetárnym systémom. FOTO - NASA, ESA, K. SAHU/STScI

Medzinárodný bádateľský tím našiel v hlbinách Mliečnej cesty päť zrejme planetárnych telies, ktoré absolvujú obeh okolo materskej hviezdy za menej ako jeden pozemský deň. V Nature to oznámil Kailash Sahu z Ústavu pre vedu s kozmickým ďalekohľadom v Baltimore (USA) s pätnástimi kolegami. Pôsobia aj v Chile, Švédsku a Taliansku.

Pätica rekordérov

Astronómovia zachytili supercitlivým Hubblovým ďalekohľadom na orbite okolo Zeme pohyby kandidátov na mimoslnečné planéty. Obiehajú hviezdy v guľovitom nahromadení okolo stredu Mliečnej cesty, ktoré sa označuje ako galaktická výduť. Z nášho pohľadu sa premietajú do súhvezdia Strelca.

Hubblov ďalekohľad tam na vybranej malej, husto "zahviezdnenej" ploche oblohy monitoroval opakované zmeny jasnosti. Také, ktoré možno najlepšie vysvetliť prechodom menšieho telesa pred kotúčikom hviezdy pri obežnom pohybe (čiže tranzitom). Uspeli šestnásťkrát. Ako keby vesmír chcel každému členovi tímu dopriať vlastného planetárneho kandidáta.

Päť telies navyše obieha materské hviezdy za necelý jeden pozemský deň! Tvoria novú triedu planét, ktorým sa hovorí ultrakrátkoperiodické. Najkratšia zaznamenaná dĺžka obehu - teda roka - je 0,42 dňa. Všetky doteraz známe svety s najkratším rokom totiž obiehajú svoje hviezdy za viac ako 1,2 dňa. Ide o takzvané horúce Jupitery čiže planéty s parametrami zhruba na úrovni nášho Jupitera. Na rozdiel od neho však obiehajú tak blízko, že ich hviezdna žiara silne zohrieva.

Neznesiteľná blízkosť bytia

Materské hviezdy všetkých telies s najkratším obehom sú prinajmenšom o 12 percent menej hmotné ako naše Slnko. A tiež oveľa menej svietivé. To je podľa všetkého základná podmienka, aby sme takéto telesá mohli v Mliečnej ceste pozorovať. Pri hmotnejších hviezdach s mohutnejším žiarivým výkonom by totiž nemohli dlhodobo existovať. Čoskoro by sa vyparili.

Zatiaľ nie je definitívne doložené, či všetky novoobjavené obiehajúce telesá sú planéty. Nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch ide o málo svietivé hviezdy-zložky dvojhviezd, alebo o takzvaných hnedých trpaslíkov. (Ide o hybridné telesá medzi planétami a hviezdami. Síce oveľa hmotnejšie ako obrie planéty typu Jupitera, ale stále primálo hmotné na to, aby vo svojich stredoch dlhodobo produkovali žiarivú energiu termonukleárnymi reakciami a splnili tak základnú definíciu hviezdy.)

No najpravdepodobnejšie je, že Sahu a jeho kolegovia predsa len zachytili mimoslnečné planéty. Ba v dvoch prípadoch to doložili skúmaním rozloženého svetla materských hviezd (čiže spektra) jedným zo štyroch ďalekohľadov s priemermi objektívov 8 metrov z európskeho systému VLT v Chile. Obeh menších telies vyvoláva v spektrách príznačné zmeny. Nuž a z nich Sahuovmu tímu vyšli planetárne parametre predmetných telies. Pri takomto objave sa priam núka titulok "Svety, kde (tamojší) rok je kratší ako (náš) deň". Lenže to by nebolo nič nové. Veď aj na Venuši trvá rok 225 dní a deň 244 dní.

Zatiaľ poznáme vyše dvesto mimoslnečných planét, takmer výlučne na úrovni Jupitera a väčších. Mnohé z nich obiehajú nečakane blízko materských hviezd. Teoretikov to donútilo doplniť koncepcie vzniku a vývoja planetárnych sústav. Najmä o migráciu "Jupiterov" bližšie k materskej hviezde po tom, ako sa zrodili ďaleko od nej. Určite predstavujú iba špičku ľadovca. Na odhalenie prítomnosti menších planét typu Zeme pri väčšine skúmaných hviezd však zatiaľ naše ďalekohľady nestačia. (urb)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Vďaka akému princípu lietajú lietadlá?

Ako vyzerá fyzika lietania.

Na Mesiaci má byť 4G sieť. Vybuduje ju Nokia

Zariadenie vynesú koncom roka 2022.

Vizualizácia práce astronautov na Mesiaci. NASA a telekomunikačný výrobca Nokia sa spojili, aby na našej družici poskytli prvú bezdrôtovú sieť 4G.
Koľko známych vesmírnych objektov na fotke nájdete? Fotka Tomáša Slovinského sa už tretíkrát za posledný rok stala Astronomickou snímkou dňa NASA.