Company of Heroes - najlepšia stratégia z Druhej Svetovej

Sú výborné hry, na ktorých vývoj dozerajú profesionálni dizajnéri, ktorí vedia, kde sa robia chyby, a vedia sa im vyvarovať. Sú taktiež výborné hry so skvelým nápadom, ktorý ich ženie vpred. No a potom sú geniálne hry, ktoré majú za sebou toto všetko... J

Musím sa priznať, že Relic si ma získal už veľmi, veľmi dávno. Ich prvá hra, teda Homeworld, ma chytila od prvej sekundy a nepustila ma až kým som ju nedohral. Rovnako dobré boli však aj ich ďalšie kúsky ako napríklad Homeworld 2 či Warhammer 40.000. Títo chlapíci proste vedia robiť realtimové stratégie a presne takýchto chlapíkov potrebovalo prostredie Druhej Svetovej vojny, pretože sa na nás každoročne hrnú tony hier zachycujúcich túto hroznú vojnu. Väčšina z nich však bola zaujímavá len tým, že boli zasadené do tohto historického obdobia. No a teraz, z čista jasna, prišlo Company of Heroes, hra z obdobia WW2 s originálnym konceptom, výborným enginon a geniálnym dizajnom levelov. Dámy a páni, toto si nemôžete nechať ujsť!

Company of Heroes je RTS, ktorá je zasadená do herného systému, ktorý Relic využil už vo Warhammer 40.000. Môžete namietať, že teda nejde o až tak originálny koncept, no keďže ho má na svedomí Relic, má právo si ho využívať, koľko len chce. Ak ste náhodou nehrali Warhammera, trochu vám priblížim o čom to tu vlastne píšem. Zatiaľ čo vo všetkých ostatných stratégiách získavate peniaze ťažením nejakých surovín, v Company of Heroes sa vám automaticky generujú podľa toho, koľko strategických bodov ovládate. Tieto strategické body sú rozmiestnené po celej mape, takže musíte čo najrýchlejšie rozmiestniť svoje sily po celom území a čo najviac si ich uchmatnúť (samozrejme ďalšia vec je ich udržať). To má za následok, že sa bojuje úplne všade a hlavne neustále, keďže nepriateľ chce obsadiť vaše body a vy jeho.

V hre sú dostupné tri suroviny, podľa typu strategického bodu, a to ľudské zdroje, munícia a palivo. Ľudské zdroje slúžia na povolávanie jednotiek do boja, či už ide o tanky alebo pechotu. Muníciu využívate na vylepšenie jednotiek (panzershreky pre pechotu, buldozér pre tank atď.) alebo na používanie niektorých špeciálnych zbraní a schopností. Pri tomto bode sa zastavím, pretože je naozaj zaujímavé, že každé hodenie granátu, každé použitie dymovej clony či inej špeciálnej schopnosti stojí suroviny. To má za následok to, že nemôžete na všetko klikať bez rozvahy. Tretí druh suroviny, teda palivo, slúži najmä na kupovanie všeobecných upgradov a samozrejme tankov či iných vozidiel.

Počas hrania narazíte na štandardný počet jednotiek, takže v tomto ohľade sa Company of Heroes od ostatných stratégií nelíši. Každá z nich je však unikátna, veľmi premyslene nadizajnovaná, takže všetky majú svoje využitie. Najzaujímavejšie je, že pri všetkej tej unikátnosti a využiteľnosti sa autorom pomerne dobre podarilo zachovať realitu. Takému tanku žiadne guľomety ani pušky neublížia, takže pechota je proti nemu bezmocná, ak nemá k dispozícii raketomety či prísavné bomby.

Vo väčšine hier býva zvykom, že čím viac sa blížite k realite, tým viac jej uberiete na zábavnosti (teraz nehovorím o zábavnosti vyplývajúcej zo zanietenosti fanúšikov k danej problematike). Relicu sa však podarilo realitu zaobaliť do hrateľnosti. Napríklad ak sa nachádzate pod krížovou paľbou, rozhodne nebojujete s takým istým nasadením, ako keď môžete svojho nepriateľa ostreľovať z početnej presily. Takže ak sa vaši vojaci dostanú pod paľbu presily, dostanú sa do akéhosi žltého stavu ohrozenia, v ktorom sa viac kryjú a už nereagujú na vaše rozkazy tak pružne. Ak sa však dostanú do nereálnej bojovej situácie, zbabelo sa prikrčia k zemi a nereagujú na vôbec žiadne rozkazy, preto nemôžete posielať na opevneného nepriateľa vojakov rad za radom, v nádeji, že postupne ohlodáte jeho obranu až na kosť. Našťastie však svojou nepozornosťou nemusíte o jednotky prísť, môžete im totižto aj v tej najzúfalejšej situácii nariadiť ústup, počas ktorého nad nimi až do doby, kým sa vrátia do základne, strácate kontrolu.

V Company of Heroes musíte taktiež vedieť rozmiestňovať svoje jednotky, pretože tak isto, ako majú tri stupne tlaku, pod ktorým sa nachádzajú, majú aj tri stupne krytia. Drevené prekážky a príroda poskytujú stredné (žlté) krytie, zatiaľ čo betón či železo poskytujú najvyššie (zelené) krytie. Takže pechota v lepšom krytí samozrejme zvíťazí nad pechotou vo voľnom priestranstve. Klamal by som však, keby som tvrdil, že je to také jednoduché. Musíte počítať aj s takými faktormi, ako sú hodnosť jednotky či vylepšenia.

Osobitú kapitolu tvoria tankové bitky. Predný pancier je totižto vždy najpevnejší, takže je veľmi výhodné počas boja manévrovať a nejakou fintou sa dostať k slabšiemu, zadnejšiemu či aspoň bočnému pancieru. Veľkú úlohu však tak isto ako aj v skutočnom svete hrá náhoda, pretože sa vám môže podariť tanku jedným výstrelom zneškodniť/poškodiť motor či odstrániť guľometčíka. Taktiež nie je presne dané, koľko daný zásah tanku uberie. Môže sa stať, že pancier odrazí tri rany za sebou, zatiaľ čo ho naopak tri rany môžu vyradiť z boja.

GRAFIKA 10 / 10
Company of Heroes síce beží na engine Warhammeru, ktorý by dnes veľmi neočaril, no naštastie autori nezaspali na vavrínoch a patrične ho vylepšili. Prejdem teda rovno k veci a poviem vám, že Company of Heroes vyzerá jednoducho geniálne. Efekty výbuchov, dym, prach a para. Plamene a iskry. Textúry, objekty, tanky, stromy a vojaci. Všetko vyzerá takmer bezchybne, krajšiu Druhú Svetovú vojnu ste jednoducho ešte nemohli zažit. Autori preto engine využívajú veľmi často v animáciách, ktoré vyzerajú lepšie ako mnohé FPSky. Určite vás všetkých poteší aj fakt, že do enginu je zabudovaná aj pomerne slušná fyzika. Takže po výbuchu lietajú nacisti na všetky strany podľa Newtonových zákonov a budovy sa rozpadajú podobne, ako sme na to zvyknutí z reálneho sveta. Ach len tá hardwarová náročnost, tá hardwarová náročnosť...

INTERFACE 9 / 10
Opäť sa schýlim k trápnym superlatívom o tom, aké je všetko geniálne. HUD je krásny a prehľadný, hoci ... možno by mohol byť o 10 či 15 percent užší. Ale to len tak, aby sa nepovedalo. Obzvlášť by som vyzdvihol minimapu, ktorá je veľmi prehľadná. Po jej boku stojí špeciálny taktický pohľad na bojisko, v ktorom je všetko reprezentované pomocou prehľadných symbolov. Takže ak náhodou neviete nájsť nejakú svoju jednotku, veľmi rýchlo ju v tomto pohľade lokalizujete. Navyše je tak isto ako aj minimapa robený len v troch farbách. Šedivá pre terén a modrá a červená pre každú stranu, čo je prehľadnejšie viac, než by ste si mohli myslieť.

HRATEĽNOSŤ 10 / 10

Hra sama o sebe by mohla byť síce veľmi zaujímavá, no v konečnom dôsledku nehrateľná, ak by neobsahovala zaujímavú kampaň. To, čo sa však nachádza v Company of Heroes, by som skôr nazval Interaktívnym filmom. Predstavte si geniálne navrhnuté mapy, so zaujímavými a stále originálnymi cieľmi, poprepletané enginovými animáciami, ktoré sa svojou kvalitou podobajú na film. Niektoré scény sú síce evidentne inšpirované filmom Zachráňte vojaka Ryana, no ale na to sme si u hier z Druhej Svetovej vojny tak trochu zvykli.

Vrátim sa však k dizajnu jednotlivých levelov, ktorý nemôže zostať bez podrobnejšieho skúmania. Pri hraní kampane vás okrem animácií budú držať aj zaujímavé briefingy, ktoré sú robené tak, aby ste mali dojem, že vám ich vysvetľuje nejaký armádny generál nad mapkou. Okrem toho máte popri primárnych cieľoch aj sekundárne, a k tomu naviac aj možnosť získať v každej misii medailu za splnenie špeciálnych úloh. Už som úrovne ospevoval dosť, no len tak ľahko ma nezastavíte, pretože som sa ešte nerozbásnil o dizajnoch máp samotných. Tie sú všetky do jednej navrhnuté s obrovskou precíznosťou, takže jednotlivé strategické body nie sú rozmiestnené len tak náhodou. A dobývanie každého jedného z nich má svoje osobité čaro. Company of Heroes je jednoducho stroj času. Hodina pri ňom totižto trvá len 10 minúť...a to veľa hier nedokáže.

Mnoho ľudí sa sťažovalo na fakt, že v hre sú prítomné len dve strany, a to Nemci a Spojenci. Pričom kampaň môžete hrať len za spojencov. Je síce pravda, že je to trochu málo, no aj tak dávam za hrateľnosť plný počet bodov, keďže fakt, že hráte celú kampaň iba za Spojencov, možno kompenzovať jej výnimočnou kvalitou. A navyše nechajme autorom trochu priestoru aj pre prípadný datadisk.

MULTIPLAYER 10 / 10
Systém, ktorý sa osvedčil už vo Warhammerovi, samozrejme výborne funguje aj v Company of Heroes. Hra sa po sieti hrá veľmi dobre, keďže sa neustále bojuje, a to navyše po celej mape. Čo sa týka máp samotných, tak v hre sú k dispozícii pre dvoch až ôsmych hráčov. Trochu smutné je, že Company of Heroes poskytuje len dva herné módy. V Jednom z nich máte za úlohu kompletne zničiť nepriateľa a v tom druhom hráte o body podobne ako v sérii Battlefield. Ak však neviete, o čo ide, nezúfajte, je to jednoduché, na začiatku má každá strana určitý počet bodov a podľa toho, ktorá z nich ovláda väčšiu časť mapy, sa tomu druhému odpočítavajú, až kým neskončia na nule. Len dva módy, no v stratégiách ich však viac nikto väčšinou neskúša a tento nedostatok autori kompenzujú ladder (rebríček najlepších hráčov) systémom pri hraní po internete.

ZVUKY 10 / 10
Nie je to tak často, čo dávam za zvuky maximálne hodnotenie, no v Company of Heroes sa to inak ani nedá. Zvuky jednotlivých zbraní znejú výborne, guľomet veľmi ľahko rozoznáte od samopalu a ten zas od obyčajnej poloautomatickej pušky.

Na rozdiel od ostatných hier je tiež zachovaný reálny pomer hlasitosti, takže takú streľbu z tanku neprehluší nič. Vedľa dokonalých zvukov stojí dokonalý dabing, ktorý má veľký podiel na takmer filmovej atmosfére niektorých animovaných scén.

HUDBA 9 / 10
Hudba sa v podobných hrách rokmi omieľania premenila na klišé. Takže bez toho, aby ste ju počuli, viete si o nej spraviť aký taký obraz. Neviem, či je to tým, že je hra výborná po všetkých stránkach alebo hudbou samotnou, no soundtrack sa mi zdal oproti ostatným WW2 hrám o niečo lepší. A svoje bodíky naviac si zaslúži aj za skvelý výkon v animovaných scénach, ktoré dokázala v niektorých situáciách priam geniálne podfarbiť. Len je trochu škoda, že počas súbojov často takmer žiadnu hudbu nepočujete...popri tom všetkom hluku bojiska si ju totižto ani nemáte čas uvedomiť.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Aj keď aj po tejto stránke je hra na špičkovej úrovni, mám voči niektorým veciam drobné výhrady. Takže sa vyhnem obvyklým úvodným superlatívom a prejdem rovno k veci. Predovšetkým ma dosť často zarážal fakt, že jednotky sa zvyknú zasekávať. Nie je to samozrejme pravidlom, no zaručujem vám, že počas hrania sa vám párkrát pošťastí vidieť, ako sa tank márne snaží niekam dostať, zatiaľ čo mu cestu blokuje pechota, ktorá sa taktiež nevie pohnúť ďalej, pretože im cestu pre zmenu blokuje práve vyššie spomínaný tank. Čo sa však týka inteligencie nepriateľa, nemôžem mať žiadne výhrady, už na stupni medium vám totižto v skirmishi dokáže pekne zavariť a musíte mať prednosti chobotnice, aby ste mu dokázali vzdorovať.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,7 / 10
Nie, nepreháňam. Nie, nikto ma nepodplatil a NIE, nezbláznil som sa. Company of Heroes je jednoducho hit a bodka. Všetko je takmer bez chyby. Od začiatku až po koniec ju zošrotujete misiu po misii, mapu po mape a keď sa to všetko skončí, začnete sa ako rozmaznané decko dožadovať datadisku. Odporúčam každej vekovej skupine, všetkým vierovyznaniam a obom pohlaviam. Táto hra nemôže sklamať nikoho!

P.S. Ja chcem datadisk!