Poslední neandertálci žili v najjužnejšom cípe Európy

Medzinárodný tím datoval dosiaľ najmladšie známe nálezy, súvisiace s človekom neandertálskym. Podľa nich žil v Gibraltáre azda ešte pred 24-tisíc rokmi. V online vydaní Nature to oznámil Clive Finlayson z Gibraltárskeho múzea s 25 kolegami z Gibraltáru, .

Vstup do Gorhamovej jaskyne v Gibraltári. FOTO - THE GIBRALTAR MUSEUM

Medzinárodný tím datoval dosiaľ najmladšie známe nálezy, súvisiace s človekom neandertálskym. Podľa nich žil v Gibraltáre azda ešte pred 24-tisíc rokmi. V online vydaní Nature to oznámil Clive Finlayson z Gibraltárskeho múzea s 25 kolegami z Gibraltáru, Španielska, Veľkej Británie a Japonska. Odbornú váhu príspevku zvyšuje spoluautorstvo popredného svetového odborníka na evolúciu človeka Chrisa Stringera z Múzea prírodnej histórie v Londýne.

Datovanie vzišlo z nových vykopávok v Gorhamovej jaskyni, ktoré prebiehajú od roku 1995. (Je to jedno z ôsmich miest, kde na

6 kilometrov dlhej a 426-metrov vysokej gibraltárskej skale žili neandertálci.) V Gibraltáre sa roku 1848 vo Forbesovom kameňolome našla vlastne vôbec prvá neandertálska lebka, no dlho unikala pozornosti odborníkov (takže neandertálci sa volajú podľa nálezu v Neanderovom údolí neďaleko Düsseldorfu v roku 1856). Prítomnosť týchto praľudí v Gorhamovej jaskyni odhalili na základe tzv. mousteriánskych kamenných nástrojov až vykopávky v rokoch 1948-1954.

Pri nových vykopávkach po roku 1997 vedci postúpili do vnútra jaskyne. Práve tam Finlaysonov tím v rokoch 1999 až 2005 našiel a analyzoval zmes kamenných nástrojov, uhlíkov z ohnísk a zvieracích kostí so stopami ulovenia a rozporcovania ľuďmi. Fakt, že sa našli vo vnútri jaskyne, zabezpečuje vyššiu vierohodnosť datovaní kusov drevného uhlia s pomocou urýchľovačovej hmotnostnej spektroskopie. Hlboko do jaskyne preniká slnečné svetlo a má tiež vysoký strop, takže dym z ohnísk sa ľahko rozptyľuje a priestor dobre vetrá. To ju v praveku robilo lákavým sídlom.

V súhrne Finlaysonov tím po zohľadnení možných nepresností dospel k nečakanému záveru. Neandertálci, nositelia mousteriánskej technológie výroby kamenných nástrojov, jaskyňu naposledy obývali pred 28-tisíc rokmi, ba možno ešte pred 24-tisíc rokmi. Geochemické analýzy potvrdili, že datovanú vrstvu zhora nekontaminoval mladší materiál.

Najprv sa zdalo, že neandertálci a anatomicky moderní ľudia Homo sapiens (my) koexistovali v Európe vyše 10-tisíc rokov. Nedávne prehodnotenie rádiouhlíkového datovania (je citlivé na klimatické kolísania v druhej polovici doby ľadovej, ktoré ovplyvnili chémiu ovzdušia) viacerých kľúčových lokalít čas spolunažívania znížilo na 2-tisíc rokov. Nové datovanie z Gibraltáru vec vracia do pôvodného stavu.

Ako v komentári pre Nature napísali Eric Delson z Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku a Katerina Harvatiová z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku, znamená to "návrat posledných neandertálcov". Vtedajšie okolie Gibraltáru im očividne poskytovalo dosť obživy aj počas vrcholiacej doby ľadovej. Takže shakespearovská otázka opäť znie: Ak sme vedľa neandertálcov v Európe žili tak dlho, hoci veľmi rozptýlene, prečo napokon oni zmizli zo scény a my sme na nej zostali? (urb)

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 131
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 555
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 328
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 097
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 092
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 216
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 083
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 895
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 070
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 984

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop