Článok pokračuje pod video reklamou
;) |
Nestáva sa príliš často, aby sme na vaše požiadanie napísali dojmy z hrania, ale keďže sme ako jedna veľká rodina, prečo nie? Navyše Just Cause považujem ja osobne za najočakávanejšiu hru tohto roku, na ktorú som žiadostivo pokukoval už pri jej ohlásení a sympatie nepoľavovali, čoho dôsledkom je uverejnenie rozsiahleho preview pár mesiacov dozadu. Bolo by zbytočné opakovať znovu rovnaké frázy, tentoraz sa sústredím len popis dojmov z hrateľnej ukážky, ktorá len potvrdila, že neveľmi očakávané projekty hernou verejnosťou sa napokon môžu stať čiernym koňom. Je totiž možné, aby po neustálom hraní dema vyniesol autor článku prehlásenie, že Just Cause výrazne zamieša karty v rebríčku najlepších hier tohto roku?
Možné to je a neskrývam to. Akčná strieľačka z pohľadu tretej osoby, ktorá kladie dôraz na arkádové prvky a zvysoka kašle na simuláciu reality, ma úplne dostala. Porovnávanie s podobným projektom Total Overdose nie je až tak od veci, avšak Just Cause ide ešte o niečo ďalej. Fakty, vyskytujúce sa plnej verzii máte k dispozícii v spomínanom preview, tentoraz bude lepšie sústrediť sa na misiu, vytvorenú špeciálne pre demoverziu. V hlavnej úlohe sa ocitá Rico, špeciálny agent konajúci dobro – zlý, zlý ujo diktátor sa snaží v mene svojho božského ja, podmaniť si nielen zbedačenú krajinu, ale i celý svet. Otrepanú zápletku si nemusíme všímať, dôležitejší je totiž obsah, čiže v našom prípade štvorica úloh, ktoré je nutné k úspešnému ukončeniu splniť. Skutočne musím ešte raz upozorniť všetkých hráčov – Just Cause je akcia ako hrom, v ktorej sofistikovaný model reality nenájdete ani pod tým najposlednejším polygónom, nevykukne na vás ani pri inštalácii. Či je to dobre alebo nie, záleží len na vašej povahe, podobným spôsobom treba pristupovať i k hre.
;) | ;) | ;) |
Na začiatku sa Rico ocitá nad ostrovom. Niekoľko stovák metrov nad zemou. Keby niet padáku, určite by sa jeho adrenalínová púť skončila po pár sekundách, ale stlačením akčného tlačidla nad postavou, odetou do efektnej čiernej, rozvinie záchrana v rovnakej farbe. Plachtenie nad krajinou je úžasné a nenabažil som sa jej ani po mnohých reštartoch misie, pretože som nesledoval časovo obmedzený príbeh, zúfalo nútiaci ma k prenasledovaniu vozidla s jedným z gangstrov. Znie to neuveriteľne, ale sledovanie bujnej vegetácie krajiny pôsobí ukľudňujúcim dojmom a ani pastelové farby v pozadí, nádherne zobrazujúce obzor s gýčovitým (ale tak úžasne podmaňujúcim) západom slnka. Nádhera. Lenže Just Cause nie je simulátorom zoskoku s padákom, a tak po romantických preletoch konečne zoskakujem na kapotu najbližšieho auta a vydávam sa za záporňákom v snahe zvýšenia obsahu olova v jeho krvi. Jednoduchý model ovládania vozidla sa prejaví v prvej stotine sekundy od okamihu, kedy nasadnete do vozidla, ktoré si môžete požičať od akéhokoľvek „dobrovoľníka“, idúceho okolo. Rôznorodý vozový park, ktorý sa vám odhalí na začiatku síce neprináša stovky druhov automobilov, ale každé z nich je typovo iné, má iné parametre
;) |
Prvý boss leží v kaluži krvi a na rad prichádza opis súbojov. Na prepracovanú umelú inteligenciu protivníkov zabudnite, toto je arkáda a protivníci sa tak i správajú a kvalitu vynahrádzajú kvantitou. Nepriatelia nielenže jazdia ako blázni, vyskakujú zo svojich vehiklov, ale ich samovražedné sklony vám veľmi jasne naznačia, že správna taktika s prstom na spúšti je výborným riešením. Zopár rán do postavy označenej červeným kurzorom a krv strieka prúdom (nič pre detičky), nepriatelia padajú po desiatkach. Niektorí z nich sa dokonca odhodlali preniknúť poza chrbát na nenápadne, prípadne kryté miesto, avšak ich statický postoj ich veľmi rýchlo prezradí. Boje sa tak dajú zvládnuť s prstom v obľúbenom otvore, no pri obrovskej presile nie je dobré zaspať na vavrínoch. Poznáte to, viac hláv – viac rozumu, v našom prípade viac idiotov = veľa striel, letiacich priamo na hráča a výrazne ukrajujúcich zo zdravia. Úvod je skromný a Rico má k dispozícii len dvojicu tradičných pištoliek s nevyčerpateľnou zásobou munície, no ja by som túto základnú zbraň nezatracoval z jednoduchého dôvodu – aj keď je nábojov dostatok, po každom mŕtvom ostáva na zemi zbraň, John Woo rulez. Každý ďalší komentár by bol nosením arkádových prvkov do Just Cause, hoc bullet-time by nebol zlou voľbou, ktorá je však v dnešných, krušných časoch značne otrepaná. Po prvom mŕtvom nepriateľovi príde na rad prvý automat, brokovnica a s nimi jednoduchý fakt – výborný vyváženosť arzenálu zbraní. Nielenže má každý kúsok iné využitie, s ktorým treba aspoň s minimálnou štipkou taktiky rátať, ono sa dá s nimi aj výborne zabaviť. Brokovnica, stará láska každého Doom maniaka, elegantne odhadzuje vzad každú postavičku, ale treba brať ohľad na obmedzujúci dostrel a rozptyl. Jediným problémom sa tak stáva nepríjemný nedostatok – po minutí munície hra automaticky nezmení zbraň na inú, čo som neraz v zmesi výbuchov, výkrikov a akčnej nirvány prehliadol. Podobné jatky som nezažil už dlhú dobu a ani Total Overdose sa nechytá.
;) |
Teraz sa nenápadne presuniem ďalej a po splnení druhej úlohy, ktorá pozostávala zo zlikvidovania brániacich koridorov (granáty robia riadne buuum) a ďalšieho z bossov v jeho súkromnej vile blízko pri pláži. Netreba zaháľať a presunom o 2 kilometre sa mi do rúk konečne dostáva vrtuľník s nekonečným počtom riadených striel. Ovládanie vo vzduchu je jednoduché, okrem zmeny smeru meníte ešte výšku a streľbu. Čo viac chcieť? Zrejme zničiť nepriateľa v unikajúcom poletuchu skôr, než sa vyparí z mapy. Nie je problém vyskočiť z kabíny, jednou rukou sa frajersky zachytiť na konci vrtuľníku a len tak si plachtiť. Šialené? Možno, ale zároveň zábavné. Keď kolegovia zo Sme Online pozerali na kúsky, ktoré som stváral, spočiatku sa tvárili zhrozene, ale napokon i u nich prevládlo nadšenie, čo je dobrou známkou kvality. Navyše podobné parádičky môžete vykonávať i s vozidlami. Hup na strechu, vytiahnuť zbraň a v Rambo štýle strieľať po blížiacom sa protivníkovi. Všetko sa to navyše deje v rýchlom tempe, ktoré nedovolí vydýchnuť ani na okamih, a hlavne, krivka zábavnosti neustále stúpa. Posledná výzva sa skrýva na vode. Keď som prvýkrát preskočil mólo s moderným člnom, spadla mi sánka a znovu som hodil za hlavu časovo obmedzenú misiu (prenasledovanie iných lodí) a skúšal psie kusy na vode, naháňal sa s nepriateľmi. Jednoducho sa bavil. Bez akéhokoľvek donútenia som odhaľoval okolie, čo dokumentuje aj more priložených videí priamo z hrania. Aby som nezabudol, v galérii nájdete aj kopec obrázkov, takže ak vás nepresvedčia screenshoty a ani videá, potom na Just Cause zabudnite a pokojne sa ďalej venujte sofistikovanej ťahovej stratégii alebo poslednej verzii šachu.
;) | ;) | ;) |
Pár slov by sa hodilo povedať i o technickom spracovaní. Hudba v uvoľňujúcich rytmoch spestruje brázdenie prašných a asfaltových ciest, pri súbojoch búcha všetko možné i nemožné a grafika je úchvatná. Pôvodne som si myslel, že práve vizuálna stránka hry bude patriť k najslabším, avšak po zapnutí najvyššieho rozlíšenia (1600x1200) a všetkých detailov na maximum, nebolo po strachu ani vidu. Žiadne obmedzujúce doskakovanie textúr, objekty s malým rozlíšením textúr. Trochu úsmevne pôsobí animácia pohybu postáv, to je však zanedbateľný prvok, občas nastane kolízia textúr, ale za ten úchvatný západ slnka, nádhernú vodu, odrážajúcu posledné lúče slnka, bohatú faunu, rozmazanie okrajov obrazovky pri rýchlej jazde a striekajúce potoky krvi, to rozhodne stojí. Fyzikálny model nepatrí k najlepším, pri nárazoch sa voz zastaví o drevený plot, čo je po skúsenosti s druhým Flatoutom tak trochu škoda. Nemôžem však chcieť všetko. Možno by to potom ani nebolo ono. Teraz už netrpezlivo čakám na 22.septembra, kedy sa Just Cause objaví. A nepustím ho z rúk, zavriem sa do izby, nachystám zásoby jediva a pitiva... Po dlhom, predlhom čase ma chytila hra na PC. Ale úplne, bez akéhokoľvek zaváhania. Just Cause je ako droga. Nerozmýšľate nad stiahnutím dema? Ani po tomto texte? Ani po videách? Vykašlite sa na to a vypnite radšej pri Just Cause. Jednoznačne minimálne deviatka!
DOWNLOAD ALL HRY.SME.SK DEMO VIDEOS (290 MB)
DOWNLOAD VIDEOS 13-16 (38,1 MB)
