SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Indonézski "hobbiti" sú opäť na scéne

Po objave "hobbitov" na indonézskom ostrove Flores, opísanom v roku 2004, sa rozhoreli spory. Jedna skupina vedcov ho považuje za zástupcu dávno vyhynutého pračloveka druhu Homo erectus, iná, menšia, za zdeformovaného jedinca nášho druhu, teda Homo ...

Jacobov tím argumentuje najmä mimoriadne vysokou asymetriou jedinej dosiaľ nájdenej hobbitej lebky. Vľavo je jej skutočná podoba, v strede zrkadlovo spojené pravé polovice a vpravo dve zrkadlovo spojené ľavé polovice.

Po objave "hobbitov" na indonézskom ostrove Flores, opísanom v roku 2004, sa rozhoreli spory. Jedna skupina vedcov ho považuje za zástupcu dávno vyhynutého pračloveka druhu Homo erectus, iná, menšia, za zdeformovaného jedinca nášho druhu, teda Homo sapiens. Zástancovia druhej hypotézy napokon predložili svoje argumenty v ucelenej podobe. Spochybnili názor, že záhadné kosti z jaskyne Liang Bua východne od Jávy patria zakrpatenému Homo erectus, ktorý dostal meno Homo floresiensis.

Zhmotnená predstava J. R. R. Tolkiena

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to urobil Teuku Jacob z Univerzity Gadjah Mada v Jogjakarte (Indonézia) s ôsmimi kolegami z vlastnej krajiny, Číny, USA a Austrálie. Lebku a takmer úplný zvyšok kostry opísal na jeseň 2004 v časopise Nature takisto medzinárodný tím objaviteľov na čele s Petrom Brownom a Michaelom Morwoodom z Novoanglickej univerzity v Armidale (Austrália).

Tvor, ktorému patrili, meral iba čosi vyše metra. Veľkosť jeho lebky zodpovedala grapefruitu a mozgová kapacita nedosahovala ani 400 kubických centimetrov. Malou postavou - pre ktorú dostal tolkienovskú prezývku hobbit - a mozgom sa podobal šimpanzovi či skorším ľudským predkom, australopitekom. Na Florese žil pred zhruba 95-tisíc až 13-tisíc rokmi. Neskôr sa našli ďalšie kosti, pochádzajúce minimálne z ôsmich jedincov. Stavbou mozgu však hobbit pripomínal Homo erectus.

Prevládlo netradičné, ale prijateľné vysvetlenie, že ide o ľudskú (v rámci ľudského rodu Homo) ukážku ekologického javu, ktorý vedci volajú ostrovné zakrpatievanie. Živočích, ktorý sa ocitol v izolácii na malom či strednom ostrove, sa pri ňom postupne zmenšuje. Doložené je to na mnohých tvoroch, od dinosaurov až po vcelku moderné cicavce. Aj na Florese sa našli kosti trpasličích slonov, azda koristi hobbitov. Tí mali zakrpatieť z praľudí Homo erectus, ktorí na Florese žili od čias pred 840-tisíc rokmi.

Predkovia dnešných pygmejov z okolia?

Jacob sa dostal k výskumu originálnych kostí neveľmi bežným spôsobom. Jednoducho uplatnil povolenie šéfa Národného archeologického výskumného strediska v Jakarte Radiena Soejona - a objaviteľom ich zobral. Podľa Brownovho tímu sa pri tom dokonca poškodili. Objavitelia navyše ešte neskončili vlastné skúmanie. Na druhej strane Jacob nie je iba doyenom indonézskych antropológov a archeológov. Je to medzinárodne uznávaný odborník na ázijskú formu Homo erectus (žil aj v Afrike a považuje sa za evolučné východisko - cez isté medzičlánky - aj anatomicky moderného človeka).

Jacob od začiatku tvrdil, že kosti hobbita nepatria novému druhu, ale chorobne zdeformovanému jedincovi trpasličej formy Homo sapiens. Podporili ho aj ďalší odborníci. Ich názory však zostávali nepublikované, aspoň nie v recenzovaných vedeckých médiách (s posudzovaním kvality príspevkov). Objavili sa v nich iba články venované jedinej nájdenej hobbitej lebke. Útok na názor, že ide o nový druh odvodený z Homo erectus, však objavitelia hobbitov a ich spolupracovníci vyvrátili či aspoň spochybnili.

Článok Jacobovho tímu teraz musia brať veľmi vážne. Jeho členovia lebku analyzovali naozaj dôkladne a podľa 140 znakov dospeli k záveru, že s uvážením možnej chorobnosti spadá do prípustného rozpätia jedincov Homo sapiens. Vyslovili názor, že hobbiti boli predkovia australomelanézskych domorodcov, konkrétne pygmejov z kmeňa Rampasana, ktorého príslušníci dodnes žijú neďaleko Liang Bua. Lebka a pôvodná kostra patrila chorému jedincovi, kosti iných zdravým. Navyše podľa nich trpasličie slony migrovali na Flores viackrát, hobbiti by sa tam sotva vyvíjali v úplnej izolácii. Ostrov bol tak či onak primalý na to, aby sa na ňom uživila populácia lovcov-zberačov a udržala si genetickú premenlivosť potrebnú pre dlhodobé prežitie.

Do problematiky hobbitov medzitým prehovorili i ďalšie tímy. Niektoré články sú už v tlači, pričom zväčša podporujú pôvodné vysvetlenie nálezov ako nového druhu. Analýza Jacobovho tímu však má oveľa väčšiu váhu ako ich predbežné tvrdenia. Ak pred ňou bol pomer 5:1 či 4:1 v prospech nového druhu, teraz už iba 3:1 či dokonca 2:1. Spor očividne rozhodnú iba nálezy ďalších kostí, zvlášť lebiek. V jednej veci však v poslednom čase objavitelia ustúpili. Hobbitov viac neberú ako ukážku ostrovného zakrpatievania. Na ostrov Flores zrejme prišli už s malými postavami a mozgami.

 

Príslušník pygmejského kmeňa Rampasanov z Floresu. Rampasanovia sú dnes v priemere vysokí 1,46 metra a väčšine, ako tomuto mužovi, chýba brada, čo sa považuje za praveký znak.

FOTO - E. INDRIATI

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.
Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.