Warpath - ozveny v tme

Nie. Tým je povedané úplne všetko, bez zbytočných rečí okolo sa môžem pokojne uškŕňať a potvrdiť to pre istú skupinu ľudí ešte raz. Nie. Nemusíte sa afektovane usmievať, tretíkrát vás to hádam odradí. Nie.

Záhadnú odpoveď máme za sebou, v neznámej prázdnote, ďaleko od všetkého besnenia v podobe neustáleho zhonu však ostáva vo vzduchu visieť otázka. Otázka tak zúfalo nepotrebná, až to človeka zabolí a po jej spoznaní sa trieska do čela (najlepšie tupým predmetom), že na to neprišiel sám. A navyše si za trest našprtá každý štvrtý odsek v každej recenzii, aby sme ho mohli skúšať, pretože my to máme tak radi. Ešte stále chcete riskovať poznanie záhadnej otázky? Ale no tak, kľudne sa priznajte a pripravte si niečo do ruky, nech vás bolesť naučí. Naučila aj mňa. Filozofickou otázkou totiž bolo, či je zástupca šéfredaktora tak bezcitný, ako sa o ňom povráva – aj to len v noci, v temných uličkách, za splnu mesiaca a s odistenou striekacou pištoľkou po boku.

Teda, nie je to zaručená informácia, ale mali by ste vidieť jeho pohľad, keď sa smutne pozerá a pýta sa na nejaké zrecenzovateľné gamesky. V očiach slzy, unavená tvár, to veru nie sú najlepšie príznaky, ale jemu sa človek nezavďačí. Toť, behá si za nežnými dvojnohými tvormi (ááá, tak to nám pán šéfredaktor závidí, preto toľko kydá... nuž, prizvávam, je čo závidieť, no dovolím si mierne ho poopraviť – ten nežný tvor je len jeden – pozn. Slavatar) (nezávidí, maximálne tak pracovnú vyťaženosť za posledné dni - kordi), a potom sa čuduje, že do jeho packy dám maximálne stovku so slovami: „Obed, drobné si nechaj.“ Sklopí zrak a poslušne odcupitá splniť si svoju povinnosť. Lenže ťažko sa pozerať na tak nežného, neoholeného mladíka a dobráčisko od kosti (čiže ja) sa mu snaží odvďačiť čímkoľvek. Nech sa chlapec trochu pobaví. Už mu po jeho návrate kývam pod nosom s novým úlovkom. Šťastne vrtí chvostom, cerí zúbky a ohníčky mu svietia nielen v očiach. Začne skákať a točiť sa dokola, až sa zastaví a spýta sa, čože to pre neho mám. Warpath. Všetka radosť zo života sa z neho sťa šibnutím čarovného prútika vytratila, až človeka zamrazí nielen v kostiach, ale i... v... zamrazí ho v kostiach. Tak mu srdečne rozprávam, že to je také pif-paf, čo urobili ujovia z Digital Extremes. Oni spravili taktiež Pariah, ktorý bol síce tak n-e-s-k–u-t-o-č-n-e priemernou FPSkou, až to pekné nie je, ale to nevadí. No čo už, ono to je také vesmírno-scifoidné pif-paf, zamerané na multiplayer, takže to musí byť zábava. Žmurkám na neho, no zdesenie v jeho tvári mi nahovára, že to nebol dobrý nápad. Inu, nemá to v názve Oblivion, nie je to adventúra, ani poctivé RPG, tak urazene odvrkne, nech si to nechám a napíšem niečo na to sám. Aj to robím – nabudúce si snáď vezme ponaučenie, že Janíkovi sa odvrávať nemá a treba brať, čo zo svojej štedrosti ponúka. A tá otázka? - Oplatí sa Warpath kúpiť?

Dlhý a nudný úvod? Budiš, ono o Warpath sa píše zle. Stačí povedať, že Pariah sa pretransformoval do MP titulu a máme vymaľované. Krvavo červenou farbou. Šesť zbraní, tri módy, 28 máp, UT engine, systém zdravia z Pariah, dve vozidlá, a to je tak všetko. Aby som nezabudol, na internete si užijete maximálne tak pozeranie hanbatých obrázkov, pretože sa nenájde takmer nik, komu by sme mohli ukázať, akí sme tu my na Slovensku junáci (rozumej – nikto to nechce po nete hrať). Lež mávnem rukou – možno sa niekto objaví o týždeň – a vrhnem sa na single player časť. Má dokonca aj príbeh. Tri frakcie, bojujúce proti sebe o nadvládu na planéte. Toť vsjo, druhý Sever proti Juhu, všakže? Nemuselo to byť až tak trápne, tvorcovia sa mohli znížiť k podradným krvavým orgiám, obetovaniam panien, prípadne vytrhávaniam nechtov. Takto som po tretej vete čítal text už len jedným okom a i to vypovedalo automaticky službu.

Lenže príbeh predsa nie je v MP režbe alfou a omegou, to by mali byť súboje. Arény. Zbrane. Variabilita. Mapy sa odohrávajú v rôznych prostrediach, takže tu máme zimnú krajinku, púštnu krajinku, radovánky na vesmírnej lodi, čo sa však všetko zlieva v jeden sci-fi štýl, ktorým sa nepodarí nič prilákať. Šesť zbraní je už samo o sebe malé číslo, navyše žiadnu bambitku na mape nenájdete, leda tak bedničky s muníciou, z ktorých môžete čerpať do skonania vekov alebo do ukončenia mapy. Na začiatku vás čaká výber klanu – v modrom skafandri je človek, v žltom nejaké alienovská príšerka s minimálnymi prvkami ľudskosti, vsádzajúca skôr na genetické úpravy, v sivom (značne objemnom) sa núkajú stroje. Rozdiely medzi nimi nehľadajte, jednotlivé strany sa od seba ničím neodlišujú. Dobre, zabudol som. Odlišujú sa farbou a počiatočným arzenálom zbraní. Prečo počiatočným? Pri spustení SP vám totiž do ruky vložia len dve zbrane. Ostatné si musíte odomknúť, hoc to nie je v niektorých prípadoch nutné. Chabý výber picačiek je navyše umocnený minimálnym využitým niektorých z nich.

Ľudská rasa na začiatku dostane do vienka rýchly automat a raketomet. Každá strana disponuje podobnou kombináciou – niečo rýchle a niečo pomalé. Lenže raketomet je príliš pomalý a viac sa mi osvedčila brokovnica, na menšie vzdialenosti smrtiaca. Princíp kampane mal zrejme vzbudiť v hráčovi strategické cítenie, lež skutočnosť je niekde inde. Pole zložené zo šesťuholníkov predstavuje základnú hraciu plochu. Každý zo symbolov prezentuje jednu mapu/jeden mód, pričom sú obsadené trojicou frakcií. Prvý na ťahu si zvolí miesto, susediace so svojim „úľom“ a nastáva boj. Kto vyhrá, získa dané územie. Potom je na ťahu ďalší hráč a situácia sa opakuje. Niektoré šesťuholníky obsahujú bonus v podobe získanie nepriateľskej zbrane, ale v konečnom dôsledku sa jedná o nútené hranie niekoľkých máp bez voľného výberu. Máme tu aj možnosť naučiť sa hranie mapy do absolútnej dokonalosti, len sa skrýva pod voľbou multiplayeru. Ak som spomenul aj vozidlá (a ja si veľmi dobre pamätám, že áno), pokojne na ne môžete zabudnúť. Na niektorých mapách sa síce vyskytujú, ich využitie je však minimálne.

GRAFIKA 6 / 10
Hra beží na Unreal engine a porovnávanie s posledným UTčkom je na mieste, hoc jeho posledný ročník už má niekoľko rôčkov na krku. Krása Unreal Tournamentu však netkvie v grafických efektoch, ale ani tie nie sú na zahodenie. Primárne sa v podobných hrách treba zamerať na dizajn úrovní, strategické rozloženie každého objektu, každý kopec musí mať svoj zmysel. Warpath sa príliš často spolieha na jednu schému: budova - vonkajšie spojenie - budova. Je síce pekné, že mapy pre mód CTF sú zrkadlovo totožné, no ich jednoduchosť je postupom času jednosmerným lístkom do priemernosti. Rozľahlých priestranstiev sa vôbec nedočkáte, každá mapa je príliš uzatvorená, bez možnosti hry viacerých hráčov. Úplne stačí, ak sa na každej strane objaví štvorica akcie chtivých hráčov a mapa je plná. Výzor textúr netreba komentovať, všetko je vidno na screenshotoch, ktoré obklopujú tento text. Krvavý konflikt, odohrávajúci sa na pozadí niektorých máp, má vzbudiť dojem obrovského masakru, avšak úzke koridory chodieb zvýrazňujú skôr utopistické sny tvorcov o zábave. Keby sa jednalo o epickú strieľačku s výrazne rozvinutým príbehom (Advent Rising), dalo by sa o niečom rozmýšľať, lenže podobné (biedne stvárnené) krásy okolo nemajú v hre čo robiť. Keď sa mi medzi úvodnými logami tvorcov objavil aj známy nápis Havok, dúfal som aspoň v dokonalý fyzikálny model. Zbytočne. Nedokážem si vysvetliť, kde sa Havok dočkal svojho využitia. Protivníci po zásahu raketou lietajú ako hnilé marhule, čo síce vyzerá na prvý pohľad pekne, ale handrové bábiky sú už dávno minulosťou a nikoho nerealistické lety vzduchom nenadchnú. Deštrukcia prostredia si vybrala dovolenku a tak ma napadá, že Digital Extremes sa snažili zrejme len spraviť reklamu na Havok, hoci sa v hre nenachádza.

INTERFACE 7/ 10
Známe ovládacie prvky z iných first-person shooterov sú zachované i vo Warpath. Nemotorne pôsobiace skoky však mierne degradujú ducha akčnej hry. Ja osobne nemám príliš v láske rocket-jumpy a iné plachtenia vzduchom, no občas poskočiť si nie je nikdy na škodu veci – myslím v hre, nie znenazdajky na ulici... výnimku tvorí situácia, keď zazriete zelený trabant. Vtedy si treba trikrát poskočiť, potom budete mať šťastie. Ehm, áno, už som dospelý. Ukazovatele zdravia a munície sú uložené nečakane v hornej časti obrazu, takže spočiatku sa tvária nenápadne. Niekomu to vadiť nebude, ale predsa len by neuškodil tradičný systém, a hlavne, zreteľnejšie prezentovanie položiek. Chýbal mi aj výpočet úmrtí pri štatistickej tabuľke, kde sa nachádza len momentálne skóre, čas a počet fragov. Klinčekom do rakvičky je výskyt vozidiel. Už v Pariah som nadával ako chorá vrana, keď bolo mierenie i zatáčanie vozidla spojené – tým pádom môžete strieľať len tam, kadiaľ idete. Obmedzujúce, nepraktické, nevyužiteľné. Ale vozidlá aj tak nebudete používať, mapy pre ne nie sú vôbec navrhnuté, zrejme sa tu vyskytujú len pre ďalší nápis na krabici.

HRATEĽNOSŤ 5/ 10
Strieľanie na oddelených mapách nie je pre každého hráča. Nejeden pohrdne akčným pobehovaním a fragovaním a Warpath vsádza len na to. Tri módy sú otrepané. Deathmatch a Team Deathmatch môžem spojiť do jedného (osamotené/tímové zabíjanie, končiace po zhromaždení určitého počtu vašich/tímových fragov), Capture the Flag (získanie súperovej vlajky a jej prinesenie na vlastnú základňu, pričom tím musí ustrážiť vlastnú vlajku na mieste) a Front Line Assault (musíte istý čas držať po kontrolou významné body na mape, pričom ich získavate v danom poradí a na záver je nutné zničiť súperov reaktor v časovom limite). Hranie samotné je vcelku zábavné a keby nebolo konkurencie, istotne by sa hodnotenie hrateľnosti vyšplhalo omnoho vyššie.

Takto sa do celkového dojmu jednoznačne zapíše malý počet a slabá variabilita zbraní. Nevyváženosť je daná ohromnou silou brokovnice, pričom raketomet využijete maximálne pri troch nižších obtiažnostiach, inak sa kľučkujúcim botom nepodarí narvať raketu do... do úsmevu. Mapy sú taktiež nemastné neslané a hoci som sa vcelku bavil, hrateľnosť badateľne upadala postupujúcim časom a vtedy som si uvedomil, že oveľa viac radosti mi spraví UT 2004. Chýba tomu profesionálna ruka, zaručujúca súdržnosť jednotlivých prvkov. Takto je zábava príliš rozkúskovaná – podobné kúzlo ohromenia sa totiž dá zažiť takmer pri každej strieľačke s podporou multiplayeru s priemerne navrhnutými mapami. Jedinou novinkou je okopírovaný systém zdravia z Pariah. Pri respawne predstavujú 100% štyri časti, ktoré sa pri zásahu ničia ako klasické healt-bary, prípadne číslom zobrazené zdravie. Ako náhle však zmiznete protivníkovi z dohľadu a hodnota zdravia sa vám ustáli, po pár sekundách sa životy automaticky doplnia, ale len časti, ktorá ešte obsahuje nejakú energiu. Prínos? Zanedbateľný, taktiku to v ničom nezvyšuje, všetky súboje sú totiž až neskutočne rýchle.

MULTIPLAYER 4/ 10
Warpath je akcia, zameraná na multiplayer. Lenže ťažko sa testuje pri minimálnom počte fungujúcich serverov a pri takmer žiadnom počte hráčov. Ak sa totiž nepripojí dostatočne veľa živých protivníkov, ostatní členovia tímu sú doplnení botmi. Väčšiu šancu má titul po LANke, avšak prečo by si niekto zaobstarával Warpath na multiplayerové bitky, keď si všetci užívajú slastné chvíle s Unreal Tournamentom 2004? Vo svojej podstate je samotné hranie zábavné, lenže tým by sa tvorcovia chváliť nemuseli, ide o zábavnosť módov, nie hry. Warpath má príliš slabú podporu od hráčov (a dokonca aj od samotných tvorcov) a spoliehanie sa na neskorší rozvoj pôsobí okatým dojmom.

Humbuk okolo Pariah

Herná verejnosť vzhliadala k Pariah ako k novodobému mesiášovi, ktorý mal priniesť čerstvú krv do vyprahnutého srdca strieľačiek z vlastného pohľadu. Lenže z reklamných prehlásení ostalo len ticho a dnes po Pariah ani pes neštekne. Epický príbeh? Nebláznite, výprava bola nudná a dej sa rozvíjal nemotorne. Ovládanie prinieslo nové prvky, ktoré spustili gejzír neslušných slov zo strany hráčov na ovládanie vozidiel (viď. dnešná recenzia). Novinka v podobe postupne dopĺňajúceho sa zdravia nebola žiadnou novinkou. Dokonalé a podmanivé prostredie s obrovskou slobodou bol nádherný reklamný trik. Keď som v recenzii ohodnotil Pariah ako mierny nadpriemer, bol som rozčarovaný a zmätený – niektoré médiá totiž vyzdvihovali Pariah do nebies, no čas ukázal, že napokon sa jednalo o úplne obyčajnú, dnes už prachom zapadnutú nudu. Digital Extremes sú skrátka nepoučiteľní.

ZVUKY 6 / 10
Celá zvuková masa je vlastne len mixom výbuchov, streľby a ešte raz výbuchov a streľby. Občasné ticho býva prerušené výbuchmi a streľbou. Výkriky postavičiek sú minimalistické, väčšinu času totiž znejú výbuchy a streľba. Alebo plechový zvuk, oznamujúci dôležité situácie. A potom výbuchy a streľba. Privítal by som zvýraznené kroky postáv, ale tie zanikajú vo výb...

HUDBA 5 / 10
Rýchla elektronická hudba, občasne zmiešaná s podivnou odrodou orchestru, obsahujúca 15 skladieb, nezaujala ničím. Nevýrazné skladby znejú počas celého hrania, pričom sa snažia zdôrazniť epickosť bitky, tá je však zrážaná na kolená svojou minimalizáciou a zvukové slučky sa navyše príliš často opakujú. V hlave mi neutkvel žiadny motív, ktorý by som si pri úspešnom killovaní pospevoval.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Máp nie je mnoho. So súčasnou konkurenciou sa nemôže Warpath porovnávať, takže doba hrania, objavovania nového, nie je príliš dlhá. Lenže najdôležitejšou položkou je umelá inteligencia botov. Oveľa slabší stupeň AI oproti mnohým FPSkám nesvedčí o kvalite a hodnotenie to podtrhuje. Na výber je celkovo 5 obtiažností, pričom prvé tri sú určené len na tréning, na strednej sa mi nepodarilo ani raz prehrať zápas (ak nerátam posledný súboj s bossom, ktorý zabíjal jediným výstrelom, pričom na jeho zničenie som musel minúť takmer celú zásobu streliva)! Som síce krásny, milý, inteligentný, šikovný, rozvážny (redakčne krátené – pozn. red), ale za až tak skúseného bohatiera sa rozhodne nepovažujem. Zvyšovaním obtiažnosti sa však nemení taktické myslenie, stratégia bojovania v skupine, prípadne vnímanie okolia a využívanie niektorých prekážok ako úkrytu, ale len účinok zbrane na vás. Teda skôr zhebnete, ale to je tak všetko. Bot okolo vás bez problémov prebehne, ani si vás nevšimne a môžete do neho strieľať – na najvyššej obtiažnosti sa po zopár brokoch v zadku (pretože ho naháňate) otočí a jednou ranou z gumypušky vám vystrelí mozog z hlavy. Spolupráca viacerých kremíkových kamarátov sa zvrháva v „spoločné bránenie vlajky“, čo predstavuje dve učupené postavy, pozerajúce do blba – a vôbec nie do miest, odkiaľ môže prísť protivník. To isté platí aj pre vašich kumpánov a kým im nekryjete chrbát, pokojne s úsmevom na tvári umierajú. Väčšinou sa presúvajú v skupinkách a nie je nič krajšie, ako pripojiť sa k nim a jedného po druhom s brokovnicou poslať do virtuálneho nebíčka, plného jednotiek a núl. A taktika? V Capture the Flag poznajú jedinú – jeden ostane pri vlajke, ostatní hor sa na súpera, hlava nehlava. Bránenie spoluhráča, nesúceho cennú trofej neprichádza do úvahy. V deathmatchi nonstop behajú po vyznačenej trase, často nelogicky pospájanej, takže sa boti príjemne míňajú (nielen tí v tíme, ale aj súperi) sťa ťažkí biznismeni a biznismenky na pravé poludnie na hlavnej ulici.. Vyzeralo by to pekne v nejakej paródii, avšak keď si to povšimnete v hre, skôr zaplačete. Neberú ohľad na priebeh výsledku – protivník vyhráva 2:1 v Assaulte a nie, že by sa vrhol na bránenie, on stále dotiera, hoci do konca zostávajú dve minúty. Vyrovnať stav je len otázkou vášho umu. Príkladov by sa dalo nájsť mnoho, premnoho, ale vopred je jasné, že umelá inteligencia dopadla biedne. Na najvyššej obtiažnosti sú až svinky presný, dokážu trafiť pixel na vzdialenosť desiatok metrov so zaviazanými očami iba za vnímania pachov okolia. Sú to mazáci.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 4,8 / 10
Warpath odporúčam len tomu, kto musí nutne skúsiť novú FPS, primárne zameranú na multiplayer. I to je však otázne, pretože nik ju nehrá, čo je zásadný problém, ktorého riešenie je v nedohľadne. Navyše, porovnajte si cenu s Unreal Tournamentom 2004, ktorý zoženiete za 5 stovák, zatiaľ čo Warpath sa z budgetovej záhradky (kam patrí) presunul do vôd nad tisícku. Navyše UTčko obsahuje mnoho módov, máp, modifikácii... Warpath je zbytočnou hrou, rovnako ako bol vo svojom čase Pariah. Digital Extremes sa snažia, no nedokážu myšlienku dotiahnuť do konca. Snáď sa to nestane ich prekliatím.

Stiahnite si videá z hrania:

DOWNLOAD REVIEW VIDEOS (26,8 MB)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

KOMENTÁRE

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

ŠPORT

Liga dostala nový formát, podľa kouča Trnavy bude vyhovovať Slovanu

Prečo sa oplatí sledovať Fortuna ligu?

TECH

S partnerom nezdieľate iba posteľ, máte rovnaké baktérie

Mikroflóra z vnútra stehien odhalí vaše pohlavie.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Vlezie medzi sutiny aj do tela. Nový robot sa pohybuje ako vinič

Mäkký robot pomôže pri záchranárskych prácach či v medicíne.

Vedci opravili fyziku, protón je v skutočnosti ešte ľahší

Meranie je trikrát presnejšie ako doterajšie výsledky.

Z New Yorku do Washingtonu hyperloopom? Musk má vraj ústny súhlas

Bola by to gigantická stavba, najväčšia v USA.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 7 267
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 6 505
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 767
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 543
  5. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 075
  6. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 043
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 1 890
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 605
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 157
  10. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 734