FOTO |
Vedci sa už z princípu ku každému návykovému nápoju stavajú skôr kriticky, alebo aspoň skepticky (čo však mnohým z nich nijako nebráni v jeho konzumácii). Dlho to tak bolo aj s kávou, obľúbeným mokom tých, ktorí sa snažia zo svojich neurónov vydolovať maximum. Nie náhodou čierny mok v Európe najviac spropagovali v 18. storočí francúzski racionalisti, ktorí si nadovšetko cenili ostrosť a logickosť myslenia.
Napriek nižšiemu dopytu po logickom myslení (a myslení vôbec) obľuba kávy na začiatku nového milénia neklesá, ba stúpa. Množia sa aj výskumy, ktoré búrajú jeden mýtus o káve za druhým. Nie tak dávno napríklad vedci zistili, že nespôsobuje ani artritídu, ani cukrovku. Ba dokonca môže poskytovať pred cukrovkou určitú ochranu. Podľa dvoch nezávislých štúdií urobených v Dánsku a USA šesť šálok kávy denne znižuje riziko cukrovky na polovicu (lenže, uznajte, to už je naozaj trochu priveľa silnej kávy).
Teraz vhodili do kávového ringu ďalšiu bombu vedci z tímu, ktorý vedie Arthur L. Klatsky. Tento americký medik už desiatky rokov študuje účinky alkoholu na ľudský organizmus a publikuje v prestížnych časopisoch. Tím pod jeho vedením si dal tú prácu a vyhodnotil dlhodobé zdravotné záznamy viac ako 125 tisíc ľudí. Úmorná štatistika však nakoniec ukázala, že každá vypitá šálka denne znižuje riziko vzniku cirhózy pečene o 22 percent. Ochranný vplyv bol najvyšší vtedy, ak cirhóza vznikla ako následok častého požívania alkoholu. A alkohol v tomto smere naozaj neslobodno podceňovať.
Pokiaľ ide o jeho škodlivosť na zdravie ľudí, posledný oficiálny britský výskum ho zaradil na piate miesto, dokonca pred takých strašiakov, ako je tabak či LSD. A ak je káva zdatný protivník, klobúk dole. Koniec-koncov obsahuje veľké množstvo zložiek, ktoré vedci ešte iba analyzujú a odhaľujú mechanizmy ich možného pôsobenia na ľudský organizmus.
Na druhej strane, všetko je relatívne, a to platí aj o často zázračných účinkoch kávy, ktorá tiež môže mať nežiaduce vedľajšie účinky. Iný nedávny výskum ukázal, že ak nemáme istú genetickú výbavu, ktorá umožňuje rýchlo odbúravať kofeín z organizmu, mali by sme sa mu radšej vyhýbať. Polovica európskej populácie ten správny "kávový" gén nevlastní, a v tomto prípade každá druhá a nasledujúca šálka čierneho moku zdravie neupevňuje, ale ohrozuje (najmä srdcovo-cievny systém).
Zdá sa, že väčšina ľudí, ktorí kávu nepijú, lebo im jednoducho nerobí dobre, o svojom kávovom hendikepe vedia aj bez analýzy genómu. Asi je najlepšie popri čítaní vedeckých publikácií aj počúvať signály vlastného vnútra. (ač)
