SME

Zlé klimatické správy z Grónska, dobré z Antarktídy? Ani nie

V ére vcelku rýchlej zmeny klímy je vítaný každý náznak klimatickej stálosti. Nadobudnutý lepší pocit však vzápätí podkopáva uvedomenie si celej komplexnosti javu, ktorý sa v prvej chvíli javil inak. Ak k tomu prirátame ešte nedobré správy z opačného ...

Ľadovec pri pobreží Antarktického polostrova na západe kontinentu. FOTO - BRITISH ANTARCTIC SURVEY

V ére vcelku rýchlej zmeny klímy je vítaný každý náznak klimatickej stálosti. Nadobudnutý lepší pocit však vzápätí podkopáva uvedomenie si celej komplexnosti javu, ktorý sa v prvej chvíli javil inak. Ak k tomu prirátame ešte nedobré správy z opačného konca zemegule, opäť je k aspoň čiastkovému optimizmu veľmi ďaleko. Nie nadarmo jeden z Murphyho zákonov hovorí: Ak máte pocit, že je všetko v poriadku, určite ste si niečo nevšimli.

Andrew Monaghan z Ohijskej štátnej univerzity (USA) s pätnástimi kolegami z vlastnej krajiny, Ruska, Talianska, Austrálie, Nórska, Nemecka a Číny sa pokúsil nájsť odpoveď na veľmi dôležitú otázku: Aký bol režim sneženia v Antarktíde od Medzinárodného geofyzikálneho roku v roku 1957?

Výsledky uverejnili v časopise Science. K tomuto výskumu ich motivovala väčšina uznávaných počítačových modelov klímy. Podľa nich by totiž s nárastom teploty ovzdušia mali stúpnuť aj zrážky nad juhopolárnym kontinentom.

Antarktické ľadovce sa nepochybne miestne topia (ak by sa roztopili, znamenalo by to takmer sedemdesiatmetrový vzostup morskej hladiny.) Na druhej strane niektoré satelitné merania naznačujú, že rast sneženia tento úbytok kompenzuje. Presné merania z terénu v šestnástich oblastiach kontinentu však ukázali, že to je inak. Výskum zahrnul Západoantarktický ľadový štít, rozložený najmä na hladine mora i oveľa hrubší, prevažne suchozemský, Východoantarktický ľadový štít.

Na rôznych miestach snežilo v rôznych rokoch rôzne. No úbytok ľadu topením v Antarktíde a tým spôsobené stúpanie morskej hladiny tamojšie sneženie nekompenzuje, práve preto, že v posledných 50 rokoch bolo v úhrne stále. Vrátane posledných, globálne najteplejších. Takže ohľadne Antarktídy si niet prečo vydýchnuť.

Žiaľ, rovnako je to v Grónsku. Jeho ľadový štít predstavuje zvyšnú desatinu potenciálneho stúpania morských hladín. Jianli Chen z Texaskej univerzity (USA) s kolegami v Science Express potvrdil zrýchľujúce sa topenie grónskeho ľadového štítu. Od roku 2002 do roku 2005 bolo trikrát rýchlejšie ako v predošlých piatich rokoch. Toto zistenie je založené na meraní gravitačných zmien na povrchu Grónska zo satelitu GRACE. Pre celé Grónsko vychádza strata 239 kilometrov kubických ľadu ročne, najviac z východnej časti ostrova. Topenie sa zrýchľuje zvlášť od roku 2004 na juhovýchode. Zistené ubúdanie ľadu sa zhoduje so satelitnými radarovými meraniami (224 kubických kilometrov ročne).

Tieto výsledky, pravdaže, treba ďalej overovať. A podľa toho stále viac zvyšovať realistickosť klimatických modelov. (urb)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu