SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Tajomstvo pravekého génu myší

Americkí vedci zrekonštruovali myší gén. Nebolo by na tom nič také zvláštne, ak by tento gén nebol funkčný pred celou pol miliardou rokov. V časopise Developmental Cell to oznámili Petr Tvrdik a Mario Capecchi z Utažskej univerzity.

Vľavo sú dve myši bez génu Hox1b, hore s bežným Hoxa1, dole s doplneným. Keď sa na prvú (vpravo hore) fúklo, nedokázala reagovať mimikou tváre. Keď sa fúklo na druhú (vpravo dole), na fúknutie riadne reagovala privretím očí a ohnutím fúzov a uší. FOTO - PETR TVRDIK, UNIVERSITY OF UTAH

Američania skombinovali kľúčové časti dvoch moderných myších génov, ktoré sa vyvinuli z jedného pravekého. Podľa analýz fungoval pred vyše 530 miliónmi rokov.

Vedci tak lepšie osvetlili priebeh evolúcie, pričom prakticky obrátili jej priebeh. Nejde však iba o teoretický evolučno-genetický pokrok. Ich počin azda pomôže vyvinúť nový typ génovej liečby. Ukázali, že normálnu funkciu génu možno obnoviť vložením časti príbuzného génu do zmutovaného, ktorý spôsobuje chorobu.

Skoré živočíchy pred 530 až 480 miliónmi rokov mali trinásť Hox génov. Tie sú nesmierne dôležité, lebo riadia činnosť iných génov počas vývoja embrya. Pri čeľustnatých rybách sa každý rozštiepil na štyri, takže ich bolo 52. Niektoré potom zanikli. Dnešné cicavce vrátane človeka ich majú 39.

Tvrdik a Capecchi skúmali Hoxa1, riadiaci vývoj mozgového kmeňa, a Hoxb1, určujúci vývoj neurónov, ktoré ovládajú výraz tváre. Myš s nefunkčným Hoxb1 nedokáže hýbať očnými viečkami, fúzami a ušami. Bádatelia oba gény skombinovali. Zistili, že pri ich rozštiepení vlastne nezmutovali základné sekvencie, kódujúce bielkoviny, ale regulačné sekvencie DNA (môžu byť až stokrát rozsiahlejšie ako základné, preto pravdepodobnejšie mutujú).

Tvrdik a Capecchi vybrali malú časť regulačnej sekvencie Hoxb1 a vložili ju do Hoxa1, zvyšok Hoxb1 v myšiach vyradili. Myši bez Hoxb1 a s nedoplneným Hoxa1 mali paralýzu tváre. Keď sa na ne fúklo, nereagovali viečkami, fúzami ani ušami. No tie s doplneným Hoxa1 zvládali všetko. Jeden gén pracoval za dva. Vedci tak obrátili evolúciu. Hybridný gén však ešte nie je celý praveký Hox1. Chýbajú v ňom kľúčové sekvencie Hoxc1 a Hoxd1. No prvý sa evolúciou znefunkčnil, lebo zdvojoval existujúce funkcie, druhý dnes hrá iba malú úlohu. (urb)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Ondreja Podstupku

Vláda nezvláda slová a môže to stáť životy

Stručný návod na lepšie hospodárenie s dôverou.

Premiér Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie ku kompenzačných schémam.

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 2 785 prípadov a 16 úmrtí (minúta po minúte)

Celkovo sa koronavírusom na Slovensku nakazilo 51 728. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 200 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.

Útočník v Nice zabil troch ľudí, viacerí sú zranení

Vo Francúzsku platí vysoká výstraha pred teroristickým útokmi.

Dnes píše Elena Eleková

Nie, nečaká nás sloboda s dvoma negatívnymi testami vo vrecku

To je vec, ktorú robí vláda zle: nehovorí otvorene ľuďom, čo ich čaká.

Elena Eleková

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Týždenný prehľad noviniek z vedy.

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.