SME

Vesmírny Jonáš a dvojplanéta bez hviezdy

Astronómovia dosiahli dva unikátne výsledky. Pozorovali teleso, ktoré prežilo pohltenie susednou hviezdou, a prvú dvojicu planetárnych telies, ktoré nemajú vlastnú hviezdu.

Umelecká vízia Jonáša (vľavo), ktorý prežil pohltenie dnes podobne malou susednou hviezdou (vpravo), keď bývala červeným obrom.

Žiaruvzdorný Jonáš

Pierre Maxted z Keelskej univerzity (Veľká Británia) s tromi kolegami oznámil v časopise Nature objav naozaj pozoruhodnej dvojhviezdy. Prvou zložkou je veľmi hustý a horúci biely trpaslík. Hviezdy tejto kategórie mávajú až takmer pol druha hmotnosti Slnka zhruba v objeme Zeme. Tento biely trpaslík má síce iba asi 0,4 hmotnosti Slnka, no spomenutý objem platí, takže je stále poriadne hustý. Známy je už dlhšie pod názvom WD0137-349. Leží približne 330 svetelných rokov od Zeme (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov).

Ďalekohľady Európskeho južného observatória (ESO) v Chile teraz ukázali, že približne raz za dve hodiny obieha okolo spoločného ťažiska s podobne malým, avšak chladným telesom. Delia ich iba zhruba dve tretiny polomeru Slnka. Chladné teleso vyzerá ako hnedý trpaslík. To je čosi medzi planétou typu nášho Jupitera a hviezdou, ktorá má primalú hmotnosť na to, aby sa v nej rozhoreli dlhodobé termojadrové reakcie. Po svojej obežnej dráhe sa pohybuje rýchlosťou 800-tisíc kilometrov za hodinu (!) a má zhruba 55 hmotností Jupitera.

Najzaujímavejšie je však na ňom niečo iné. Kým sa totiž jeho partnerská hviezda stala bielym trpaslíkom, bývala bežnou hviezdou. Na konci hlavnej fázy vývoja sa výrazne rozopla. A jej na povrchu stále asi tritisícstupňové a vo vnútri oveľa horúcejšie vonkajšie vrstvy pohltili susedné teleso. Keby malo hmotnosť pod 20 Jupiterov, vyparilo by sa. Takto pobyt v horúcich útrobách hviezdnej partnerky prežilo. Ba možno sa naň z nej ešte aj nabalil plyn.

To isté by sa o 6 miliárd rokov malo stať aj Zemi. Rozpínajúce sa Slnko, ktoré sa zmení na červeného obra, ju pohltí. Pomerne málo hmotná Zem to však sotva prežije, podľa všetkého ju pri tom slnečný plyn spáli na škvarku. No tento vesmírny Jonáš takpovediac iba dostal odklad. Pohyb oboch telies je taký, že asi o 1,4 miliardy rokov sa k sebe priblížia natoľko, že ich obeh okolo ťažiska bude trvať iba hodinu. Biely trpaslík potom z hnedého vysaje plyn. Ten, ktorý mu odovzdal, keď bol červeným obrom, a následne väčšinu zvyšku. A ešte neskôr to azda skončí katastrofickou zrážkou oboch telies.

Prvé dvojplanemo

Astronómia oplýva skratkami. Jedným z najnovších prírastkov je planemo. Pochádza z výrazu "planetary mass object" čiže "teleso s hmotnosťou planéty". Neobieha však okolo nijakej hviezdy. Ray Jayawardhana z Torontskej univerzity (Kanada) a Valentin Ivanov z ESO v Chile objavili približne 400 svetelných rokov od Zeme prvé známe dvojplanemo. Oznámili to online v časopise Science Express. Objav uskutočnili rovnakými ďalekohľadmi ESO, ktoré si pripísali na konto objav vesmírneho Jonáša. Sústavu nazvanú Oph1622 tvoria planemá Oph1622A a Oph1622B s hmotnosťami 14 a 7 Jupiterov. Vzdialené sú od seba približne šesťkrát viac ako Pluto od Slnka. Dvojplanemo má iba asi jeden milión rokov.

Pri pozorovaných vlastnostiach je zatiaľ pre astronomických teoretikov záhadou, ako vôbec mohlo vzniknúť. Planéty vznikajú v diskoch okolo utvárajúcich sa hviezd. Toto planemo však zrejme vzniklo nezávisle ako hviezda zo zmršťujúceho sa oblaku vesmírneho plynu a prachu, ktorý sa v skorej fáze rozdelil na dve časti.

Jaywardhana a Ivanov sa preto vyhýbajú označeniu dvojplanéta - dvojplanemo je podľa nich vhodnejšie. Oph1622 tiež odporuje bežnej teoretickej predstave, že hnedí trpaslíci a planemá boli zárodkami hviezd, ktoré čosi vyvrhlo z oblastí utvárania hviezd. Oph1622A a Oph1622B sú totiž k sebe gravitačne viazané tak slabo, že by ich čosi také oddelilo.

To, že vo vonkajšom vesmíre bude veľa planét a planétovitých telies, očakávali prakticky všetci vedci. Nové objavy mimoslnečných planét, hnedých trpaslíkov i planém však ukazujú, že tento svet je oveľa pestrejší, ako naznačovali teoretické úvahy. Vesmír je naozaj plný najrozmanitejších svetov. Otázkou zostáva, či je podobne pestrý aj materiál na ich povrchoch. Najmä taký, ktorý u nás voláme život. A zvlášť jeho "inteligentná zložka".

Takto si umelec predstavuje prvé objavené dvojplanemo. Okolo každého je disk zvyškového materiálu. ILUSTRÁCIE - ESO

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vpredu v strede), švédsky premiér Ulf Kristersson (vpredu vpravo) a švédska korunná princezná Viktória (vpredu vľavo) pózujú pri príležitosti pristúpenia Švédska do NATO.

Uplynulo 20 rokov od vstupu Slovenska do NATO.


a 1 ďalší
Medveď hnedý.

Stratené dokumenty zásahového tímu hovorili o zastrelení mladej medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Gunnar diváka zaujíma aj vtedy, keď navonok nič významné nerobí.

V kinách je islandský film Samota.


Juraj Slafkovský oslavuje gól.

Zaznamenal svoj 41. bod v sezóne.


TASR a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu