PODĽA AMERICKÝCH VEDCOV MOZOG OBETOVAL NIEKTORÉ FUNKCIE, ABY MOHOL POSILNIŤ INÉ, ČÍM ZVÝŠIL ŠANCE NA PREŽITIE V NEBEZPEČNÝCH SITUÁCIÁCH

Ako sa menil mozog vojakom v Iraku?

Jeden z Murphyho zákonov znie: Najhoršie možné usporiadanie okolností nastane skôr či neskôr. Preto každý systém treba navrhnúť tak, aby ho prežil.

Chvíle po boji, mozog však zostáva v strehu. Na snímke Paul Ray Smith, ktorý sa domov už nevrátil. Ako prvý americký vojak dostal posmrtne najvyššie americké vojenské vyznamenanie. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP

Jeden z Murphyho zákonov znie: Najhoršie možné usporiadanie okolností nastane skôr či neskôr. Preto každý systém treba navrhnúť tak, aby ho prežil. Takmer to vyzerá, že podobným spôsobom ako Murphy postupovala aj evolúcia, keď "navrhovala" ľudský mozog. Sotva si predsa možno predstaviť horšie usporiadanie okolností, než je vojna. Aspoň pre normálneho človeka.

Ako si s vojnou mozog poradil? Povedané krátko, obetoval niektoré svoje kvality, aby mohol posilniť iné, zvyšujúce šance na prežitie.

Reakcia namiesto pamäte

Neuveriteľné? Možno. Prispôsobivosť ľudského mozgu vo vyhrotených podmienkach je však naozaj nezvyčajná. Potvrdil ju rozsiahly výskum duševných schopností vojakov, nedávnych navrátilcov z Iraku. Ešte aj po dvoch mesiacoch mali určité problémy s pamäťou a nevedeli sa plne sústrediť, zato ukázali oveľa rýchlejšie reakcie. To znamená, že ich mozog sa v piesočných pustatinách Iraku prispôsobil na situáciu, v ktorej mohla rýchlejšia reakcia znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. A dosiahol to podľa všetkého na úkor niektorých iných schopností, ktoré vtedy neboli až tak dôležité.

Napísal o tom Benedict Carey v New York Times.

Štúdia, ktorú prináša Journal of the American Medical Association, je prvým pokusom podrobne preskúmať zmeny v duševnom zdraví aktívnych vojakov v porovnaní s tými, ktorí zostali v tyle. Vedci už skúšali merať podobné zmeny u veteránov z vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Mnohí z nich sa sťažovali na chronické problémy s koncentráciou, trpeli depresiami či posttraumatickým šokom. Jedným z podozrivých faktorov boli jedovaté chemikálie, používané v Zálive. Pretože výskumníci v tom období mali veľmi málo informácií o stave vojakov pred vojnou, nemohli zmysluplne porovnať zmeny v ich mozgu, ktoré nastali po jej ukončení.

K lekárovi netreba?

Teraz vedci zistili, že v prípade irackých vyslúžilcov nenastali zmeny, ktoré by donútili človeka hneď bežať k lekárovi. Buď si určitého oslabenia pamäte či sústredenia ani nevšimli, alebo sa im problémy nezdajú významné, veď pamäť zlyháva aj zdravým ľuďom. Ako povedala vedúca výskumu Jennifer J. Vasterlingová z Centra starostlivosti o veteránov v juhovýchodnej Louisiane a z Tulaneovej univerzity, ľudia si možno niečo uvedomia až vtedy, keď potrebujú vynaložiť viac duševného úsilia vo vyhrotenej situácii. Môže ňou byť napríklad snaha uspieť v náročnom civilnom povolaní.

Preto je štúdia tímu J. Vasterlingovej nesmierne cenná. Andy Morgan, psychiater z Yale, povedal, že by vedci mali vo výskumoch pokračovať. Nové testy totiž lekárom signalizujú, kto z veteránov sa prispôsobí na život v civile a koho očakávajú pretrvávajúce problémy. "Údaje tohto druhu nám pomôžu predvídať nastávajúce zmeny v dostatočnom predstihu a my dokážeme pomôcť tým, čo smerujú k abnormalite," povedal Morgan.

Viac ako dvadsať testov

Tím J. Vasterlingovej pripravil viac ako 20 testov duševných schopností. Predložil ich 654 mužom a ženám, ktorí slúžili v Iraku v rôznych obdobiach od apríla 2003 do mája 2005. Testy robili pred ich odchodom a po návrate. Bol medzi nimi napríklad takýto: museli pozorne sledovať počítačovú obrazovku, na ktorej sa rýchlo zjavovali písmená, a mali zaznamenať každé F. V druhom teste si mali zapamätať jednoduché diagramy a vyvolať si ich z pamäte po pol hodine.

307 vojakov, ktorí v Iraku neboli, porovnávali s vojnovými veteránmi. Aktívni vojaci obstáli oveľa horšie v testoch, skúmajúcich priestorovú a slovnú pamäť a tiež schopnosť sústrediť sa. V ďalších testoch však vojnoví veteráni zaznamenávali podobné výsledky ako tyloví. A v jednom boli dokonca oveľa lepší. Ten skúmal rýchlosť reakcie, ktorá sa pohybovala v stotinách sekundy. Práve tento moment ukazuje, ako sa mozog vyrovnáva s nebezpečnými situáciami, v ktorých rozhodujú okamihy. Ostatné zmeny považujú odborníci skôr za normálne signály psychologického prispôsobenia, keď si mozog počína rovnako ako zvyšok tela. Princíp niečo za niečo funguje v celom organizme. Aj v tele sa postupne rozvíjajú svaly, ktoré potrebujeme najviac, na úkor tých, čo nepoužívame. Mozog však nemá toľko času a musí rýchlo presmerovať tok elektrochemických a neurochemických pochodov. A ako jedna z prvých padne za obeť krátkodobá pamäť. Ak rozhoduje rýchlosť reakcie, načo zaťažovať neuróny a ich spojenia zapamätaním si posledných slov kamaráta pred bitkou? Tie sa môžu vybaviť neskôr.

Mozgové funkcie ovplyvňuje aj dlhodobý vplyv adrenalínu v stresových situáciách. Andy Morgan a tím ďalších výskumníkov zistili, že elitní vojaci v podmienkach intenzívneho psychického tlaku dosiahli v testoch priestorovej pamäte rovnaké výsledky ako deti, ktoré ešte nemali 13 rokov. Ich schopnosti sa obnovili po tom, čo tlak ustal.

"Predpokladáme, že časť mozgu zapojenú v strategickom rozhodovaní a kompletnej priestorovej pamäti dočasne vyradia z činnosti vysoké hladiny adrenalínu," povedal A. Morgan.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 765
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 619
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 875
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 097
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 828
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 349
  7. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 865
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 858
  9. Jarné prázdniny pri mori? 3 769
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 417

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Nie pre každého budú MS len o futbale.

KOMENTÁRE

Sulík sa vyfarbil, ruské noviny ho vytočili

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

Neprehliadnite tiež

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.

Biológovia objavili v mexickej jaskyni mikróby staré 50-tisíc rokov

Podľa vedkyne sú dané mikróby ako stroje času.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop