SME
Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky
PODĽA AMERICKÝCH VEDCOV MOZOG OBETOVAL NIEKTORÉ FUNKCIE, ABY MOHOL POSILNIŤ INÉ, ČÍM ZVÝŠIL ŠANCE NA PREŽITIE V NEBEZPEČNÝCH SITUÁCIÁCH

Ako sa menil mozog vojakom v Iraku?

Jeden z Murphyho zákonov znie: Najhoršie možné usporiadanie okolností nastane skôr či neskôr. Preto každý systém treba navrhnúť tak, aby ho prežil.

Chvíle po boji, mozog však zostáva v strehu. Na snímke Paul Ray Smith, ktorý sa domov už nevrátil. Ako prvý americký vojak dostal posmrtne najvyššie americké vojenské vyznamenanie. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP

Jeden z Murphyho zákonov znie: Najhoršie možné usporiadanie okolností nastane skôr či neskôr. Preto každý systém treba navrhnúť tak, aby ho prežil. Takmer to vyzerá, že podobným spôsobom ako Murphy postupovala aj evolúcia, keď "navrhovala" ľudský mozog. Sotva si predsa možno predstaviť horšie usporiadanie okolností, než je vojna. Aspoň pre normálneho človeka.

Ako si s vojnou mozog poradil? Povedané krátko, obetoval niektoré svoje kvality, aby mohol posilniť iné, zvyšujúce šance na prežitie.

Reakcia namiesto pamäte

Neuveriteľné? Možno. Prispôsobivosť ľudského mozgu vo vyhrotených podmienkach je však naozaj nezvyčajná. Potvrdil ju rozsiahly výskum duševných schopností vojakov, nedávnych navrátilcov z Iraku. Ešte aj po dvoch mesiacoch mali určité problémy s pamäťou a nevedeli sa plne sústrediť, zato ukázali oveľa rýchlejšie reakcie. To znamená, že ich mozog sa v piesočných pustatinách Iraku prispôsobil na situáciu, v ktorej mohla rýchlejšia reakcia znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. A dosiahol to podľa všetkého na úkor niektorých iných schopností, ktoré vtedy neboli až tak dôležité.

Napísal o tom Benedict Carey v New York Times.

Štúdia, ktorú prináša Journal of the American Medical Association, je prvým pokusom podrobne preskúmať zmeny v duševnom zdraví aktívnych vojakov v porovnaní s tými, ktorí zostali v tyle. Vedci už skúšali merať podobné zmeny u veteránov z vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Mnohí z nich sa sťažovali na chronické problémy s koncentráciou, trpeli depresiami či posttraumatickým šokom. Jedným z podozrivých faktorov boli jedovaté chemikálie, používané v Zálive. Pretože výskumníci v tom období mali veľmi málo informácií o stave vojakov pred vojnou, nemohli zmysluplne porovnať zmeny v ich mozgu, ktoré nastali po jej ukončení.

K lekárovi netreba?

Teraz vedci zistili, že v prípade irackých vyslúžilcov nenastali zmeny, ktoré by donútili človeka hneď bežať k lekárovi. Buď si určitého oslabenia pamäte či sústredenia ani nevšimli, alebo sa im problémy nezdajú významné, veď pamäť zlyháva aj zdravým ľuďom. Ako povedala vedúca výskumu Jennifer J. Vasterlingová z Centra starostlivosti o veteránov v juhovýchodnej Louisiane a z Tulaneovej univerzity, ľudia si možno niečo uvedomia až vtedy, keď potrebujú vynaložiť viac duševného úsilia vo vyhrotenej situácii. Môže ňou byť napríklad snaha uspieť v náročnom civilnom povolaní.

Preto je štúdia tímu J. Vasterlingovej nesmierne cenná. Andy Morgan, psychiater z Yale, povedal, že by vedci mali vo výskumoch pokračovať. Nové testy totiž lekárom signalizujú, kto z veteránov sa prispôsobí na život v civile a koho očakávajú pretrvávajúce problémy. "Údaje tohto druhu nám pomôžu predvídať nastávajúce zmeny v dostatočnom predstihu a my dokážeme pomôcť tým, čo smerujú k abnormalite," povedal Morgan.

Viac ako dvadsať testov

Tím J. Vasterlingovej pripravil viac ako 20 testov duševných schopností. Predložil ich 654 mužom a ženám, ktorí slúžili v Iraku v rôznych obdobiach od apríla 2003 do mája 2005. Testy robili pred ich odchodom a po návrate. Bol medzi nimi napríklad takýto: museli pozorne sledovať počítačovú obrazovku, na ktorej sa rýchlo zjavovali písmená, a mali zaznamenať každé F. V druhom teste si mali zapamätať jednoduché diagramy a vyvolať si ich z pamäte po pol hodine.

307 vojakov, ktorí v Iraku neboli, porovnávali s vojnovými veteránmi. Aktívni vojaci obstáli oveľa horšie v testoch, skúmajúcich priestorovú a slovnú pamäť a tiež schopnosť sústrediť sa. V ďalších testoch však vojnoví veteráni zaznamenávali podobné výsledky ako tyloví. A v jednom boli dokonca oveľa lepší. Ten skúmal rýchlosť reakcie, ktorá sa pohybovala v stotinách sekundy. Práve tento moment ukazuje, ako sa mozog vyrovnáva s nebezpečnými situáciami, v ktorých rozhodujú okamihy. Ostatné zmeny považujú odborníci skôr za normálne signály psychologického prispôsobenia, keď si mozog počína rovnako ako zvyšok tela. Princíp niečo za niečo funguje v celom organizme. Aj v tele sa postupne rozvíjajú svaly, ktoré potrebujeme najviac, na úkor tých, čo nepoužívame. Mozog však nemá toľko času a musí rýchlo presmerovať tok elektrochemických a neurochemických pochodov. A ako jedna z prvých padne za obeť krátkodobá pamäť. Ak rozhoduje rýchlosť reakcie, načo zaťažovať neuróny a ich spojenia zapamätaním si posledných slov kamaráta pred bitkou? Tie sa môžu vybaviť neskôr.

Mozgové funkcie ovplyvňuje aj dlhodobý vplyv adrenalínu v stresových situáciách. Andy Morgan a tím ďalších výskumníkov zistili, že elitní vojaci v podmienkach intenzívneho psychického tlaku dosiahli v testoch priestorovej pamäte rovnaké výsledky ako deti, ktoré ešte nemali 13 rokov. Ich schopnosti sa obnovili po tom, čo tlak ustal.

"Predpokladáme, že časť mozgu zapojenú v strategickom rozhodovaní a kompletnej priestorovej pamäti dočasne vyradia z činnosti vysoké hladiny adrenalínu," povedal A. Morgan.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Na fotografii (zľava) sú bývalý zamestnanec Bonulu Peter Brath; profesionálny zápasník Attila Végh; Matúš Mečár, ktorý bol odsúdený za vydieranie; nitriansky podnikateľ Norbert Bödör; podnikateľ a manažér zápasníkov Eduard Gerek a zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Milan Mihálik.
Dobré ráno

Dobré ráno: Ruskovi za objednávku vraždy spoločníčky hrozí doživotie

Pojednávanie je odročené na február.

Vizualizácia projektu Pod Vinicou.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako Ficovi pes zožral domácu úlohu

Súčasťou pôvabu dobrej výhovorky je, že jej očividná lož skôr pobaví, ako urazí.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.