SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Dávni obyvatelia Sahary putovali za vlahou

Sahara nebola vždy púšťou. V tisícročiach tesne pred vynálezom písma ju opakovane z veľkej časti tvorili zelené savany s množstvom zveri. Žili tam aj ľudia, ktorí sa sťahovali podľa zrážkového režimu. Keď napokon prišlo veľké sucho, zväčša osídlili ...

Pohľad na Veľké piesočné more v Egypte z plošiny Gilf Kebir. Pred 8-tisíc rokmi to bolo príjemné miesto pre život.

Sahara nebola vždy púšťou. V tisícročiach tesne pred vynálezom písma ju opakovane z veľkej časti tvorili zelené savany s množstvom zveri. Žili tam aj ľudia, ktorí sa sťahovali podľa zrážkového režimu. Keď napokon prišlo veľké sucho, zväčša osídlili údolie Nílu.

Veľká zmena

V Science Express to najnovšie doložili Rudolph Kuper a Stefan Kröpelin z Kolínskej univerzity (Nemecko). Pomocou rádiouhlíkovej metódy presnejšie datovali 150 archeologických lokalít na východe dnes vyprahnutej Sahary. Skúmaná oblasť zahŕňa vyše 2 milióny kilometrov štvorcových. Patrí do nej aj Západná púšť v Egypte a severozápadnom Sudáne, ako aj priľahlé územia Líbye a Čadu. Dokopy to zodpovedá celkovej ploche západnej Európy.

Vedcov tam už dlho zarážalo, prečo uprostred púšte nachádzajú stopy hojného osídlenia. Dnes tam niet ani kvapky vody. Početné skalné maľby však ukazujú pestrú paletu divej zveri i dobytka chovaného na bujnej paši, ba dokonca plávajúcich ľudí.

Od vzniku malieb sa v tejto oblasti očividne prudko zmenila klíma. Pretože mimo nílskeho údolia a oáz, kde sa život udržiava vďaka spodnej vode, ako sú Fajjúmska a Siwská, tam počas posledných tisícročí nejestvovalo trvalejšie osídlenie. Nečudo, je to najväčšia hyperaridná (veľmi suchá) púšť na svete. V jej strede nedosahuje ročný úhrn zrážok ani 2 milimetre, na perifériách nanajvýš 30 milimetrov. Prudké slnko by však odtiaľ ročne odparilo aj vyše 6-tisíc milimetrov.

Dažde prišli a odišli

Tieto okolnosti robia východnú Saharu unikátnym laboratóriom, kde sa vedci môžu pokúsiť zrekonštruovať spojitosti zmien klímy a životného prostredia s ľudským osídlením a schopnosťou adaptácie. Už samotná trvalejšia prítomnosť ľudí totiž svedčí o prinajmenšom znesiteľných klimatických podmienkach. Geologické dôkazy potvrdzujú, že keď už v rokoch 11 900 - 10 800 pred n. l. v severozápadnej Európe nastal záver poslednej doby ľadovej, na východnej Sahare stále vládli rovnaké hyperaridné podmienky ako v maxime poslednej doby ľadovej v roku 20 000 pred n. l.

Okolo roku 8500 pred n. l. sa tam však klíma prudko zmenila: nastúpili monzúnové dažde. Práve to zachytili skalné maľby. Hoci sa pomery miestne líšili a skupiny ľudí sa presúvali, oblasť ako celok sa stala obývateľnou. Až do zoslabnutia a ústupu monzúnov a nástupu jej opätovného vysychania cca v roku 5300 pred n. l.

Štyri fázy osídlenia

Osídlenie malo štyri fázy. V prvej, znovuosídľovacej (ľudia na Sahare bývali aj predtým), tam ľudia prišli prekvapujúco skoro po obnove monzúnov cca v roku 8500 pred n. l. (trvala cca do roku 7000 pred n. l.) Druhá, formatívna, cca do roku 5300 pred n. l. Vcelku náhle sa skončila všade, kde zmizli stále vodné toky a plochy. Pre tretiu, regionalizačnú, bol v rokoch 5300 až 3500 pred n. l. príznačný ústup ľudí do vysočín, kde sa ďalej vyskytovali dažde a dočasné jazerá. Napokon štvrtá fáza, marginalizačná, v rokoch 3500 až 1500 pred n. l., znamenala prerušované ľudské osídlenie izolovaných úsekov egyptskej Sahary, trvalejšie iba v severnom Sudáne.

Podstatné je, že v záverečných dvoch fázach mnohí dávni Saharania prešli do nílskeho údolia, ktoré predtým napriek dostatku vody nebolo významnejšie osídlené. Asi pre nebezpečne močaristý terén. Napokon však ľudia nemali na výber. Tí, čo neodišli na juh, kde dodnes trvá pôvodné pastierstvo, sa presťahovali k rieke a jej brehy postupne prispôsobili na poľnohospodárstvo. Zrodila sa ríša faraónov. Zrejme nebudú celkom náhodné poukazy niektorých vedcov na podobnosť pyramíd a sfíng s typickými prírodnými skalnými útvarmi v Západnej púšti. Ľudia si ich vytvorili v novom domove azda ako spomienku na starý.

Skalné maľby ako táto v púšti juhozápadného Egypta ilustrujú, že tam kedysi ľudia mohli plávať. Na tomto mieste sa nakrúcal oscarovský film Anglický pacient. FOTO - SCIENCE

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Ilustračné foto.
Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.

Ilustračné foto.
Leonardo DiCaprio

Neprehliadnite tiež

Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.

Sonda OSIRIS-REx.