Raketoplány pred záverečnou skúškou

Discovery sa stal hviezdou prvej veľkosti na titulných stránkach novín. Práve teraz sa rozhoduje, či budú lety raketoplánov pokračovať, alebo či skončia navždy.

Discovery na štartovacej rampe krátko predtým, ako NASA 1. júla zrušila jeho prvý plánovaný štart kvôli hroziacej búrke.

Ak by sa ukázalo, že vonkajší tepelný ochranný plášť Discovery bude po úspešnom utorkovom štarte opäť kriticky poškodený ako pri lete pred rokom, NASA je pripravená na radikálne kroky. Astronauti by ohrození byť nemali, pretože Medzinárodná kozmická stanica (ISS) ich v prípade nevyhnutnosti núdzovo prichýli. Kyslík vystačí na 81 dní pobytu všetkých deviatich astronautov; prípadný záchranný let raketoplánu Atlantis k ISS je pripravený na 17. augusta. Pre Discovery by však už záchrana nebola možná. Kozmická legenda by skončila v Tichom oceáne a spolu s ňou zrejme aj posledné nádeje na oživenie programu raketoplánov a dobudovanie ISS.

Zázrak, alebo lietajúca rakva?

Program raketoplánov bol a zostáva kontroverzným. V názoroch na jeho funkčnosť sa nezhodli ani bývalý šéf NASA Sean O'Keefe, ktorý ich zastavil, a terajší, Michael Griffin, ktorý ich obnovil. Raz raketoplány nazývali zázrakom techniky, inokedy lietajúcimi rakvami. Pravda je však zrejme niekde uprostred. Tieto originálne stroje svoje poslanie kyvadlovej dopravy medzi Zemou a obežnou dráhou plnili úspešne. Až na dve tragédie, ktorými bola havária Challengeru (1986) a Columbie (2003).

Všetko sa začalo pred viac ako tridsiatimi rokmi. Američania vyvíjali raketoplán, spájajúci vlastnosti kozmických rakiet s vysokou nosnosťou a lietadiel, schopných vrátiť sa z kozmu na pristávaciu plochu. Inšpirovali Sovietov, ktorí začali projektovať vlastný raketoplán, Buran. Zostal však v podobe testovacieho stroja a na obežnú dráhu Zeme sa nikdy nedostal, podobne ako prvý americký skúšobný raketoplán.

Z Constitution urobili Enterprise

Raketoplán, ktorý vznikol na rysovacích doskách amerických inženierov ako prvý, sa pôvodne mal volať Constitution na počesť 200. výročia americkej ústavy. Američania však v tom čase sedeli pri televíznych obrazovkách a pozerali Star Trek, a tak začali bombardovať Biely dom listami s prosbami, aby NASA pomenovala raketoplán podľa seriálovej lode Jamesa T. Kirka. Stalo sa.

Enterprise od roku 1977 skúšali na leteckej základni v Mohavskej púšti, vo výskumnom stredisku NASA Dryden, a napokon aj v Kennedyho vesmírnom centre na Myse Canaveral. Vznášal sa na chrbte Boeingu 747, elegantne zvládol let v atmosfére aj pristátie; na štartovacej rampe ho nevyviedli z miery ani silné vibrácie. Enterprise svoju testovaciu úlohu splnil na jednotku s hviezdičkou. Ako sa na legendu patrí, skončil v Národnom múzeu letectva a vesmíru vo Washingtone.

Prvá na orbite bola Columbia

Najstarším raketoplánom vo flotile NASA bola do februára 2003 Columbia. 12. apríla 1981, presne 20 rokov po Jurijovi Gagarinovi, dosiahla ako prvý raketoplán obežnú dráhu Zeme a obkrúžila ju 36-krát. Na palube bola iba dvojčlenná posádka - veliteľ John Young a pilot Robert Crippen.

Columbia pripomína meno Kryštofa Kolumba, najmä však slávnu loď kapitána Roberta Graya. Ten s ňou v máji 1792 preplával nebezpečnými piesčinami rieky, ktorú neskôr pomenovali po jeho lodi. Potom Gray so svojou Columbiou ako prvý Američan oboplával svet.

Veľký krok pre ženy

Columbia bola v kozme 28-krát. Do histórie sa zapísala vedeckými experimentmi a misiami, pri ktorých zachraňovala poškodené družice alebo vynášala na orbitu astronomické či fyzikálne laboratóriá (napríklad európsky Spacelab s 38 zariadeniami pre viac než 70 vedeckých experimentov). Bola prvým raketoplánom, ktorému šéfovala žena, Eileen Collinsová. Hillary Clintonová vyhlásila, že je to "Veľký krok pre ženy a obrovský skok pre ľudstvo," čím parafrázovala známe slová Neila Armstronga pri prvom kroku na Mesiaci ("Malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo").

Posádka Columbie v marci 2002 na orbite opravila Hubblov vesmírny ďalekohľad, čo NASA označila za najriskantnejšiu a najnáročnejšiu misiu v histórii raketoplánov. Potom však prišla tragédia. Pri vstupe do atmosféry 1. februára 2003 nevydržala poškodená tepelná izolácia lode vyše 1600-stupňovú žiaru. Columbia pred očami televíznych divákov zhorela. NASA reagovala zastavením letov raketoplánov na neurčito.

Napriek tragickosti návratu Columbie mala jej katastrofa jeden pozoruhodný efekt. Na palube prebiehali aj mnohé biologické experimenty. Ukázalo sa,  že katastrofu prežili miniatúrne červíky Caenorhabditis elegans, obľúbený výskumný objekt genetikov. Malí kozmickí cestovatelia, ktorých chránili iba akési kovové termosky, prežili voľný pád na Zem. Znamená to určitú podporu hypotéze, že život sa na Zem mohol rozšíriť z kozmu.

Zlé tesnenie na Challengeri

Challenger rozšíril letku NASA v júli 1982. Pomenovali ho po britskej námornej lodi, ktorá plávala po Atlantiku a Pacifiku v 19. storočí. Podnikol deväť úspešných misií, pri ktorých obletel takmer tisíckrát Zem; v kozme strávil 69 dní. Jeho desiata výprava v januári 1986 bola osudná. Pri štarte nevydržalo tesnenie, konštruované na vyššie teploty, než ktoré v ten deň na Floride vládli.

Ronald Reagan vymenoval vyšetrovaciu komisiu. Jej členom bol nositeľ Nobelovej ceny fyzik Richard Feynman. Verejné funkcie neznášal, tentoraz sa však nechal prehovoriť. Pred televíznymi kamerami ukázal, ako sa krúžok gumy za 900 dolárov pokazil. Nalial naň pohár ľadovej vody, guma stratila elasticitu a prestala tesniť. Plameň horiacej náplne z motora cez ňu vnikol do hlavnej palivovej nádrže rakety. Feynman spísal azda najpoctivejšiu, najkomplexnejšiu a najslávnejšiu vedeckú správu o tragickej nehode v modernej histórii. Nebyť originálneho fyzika, ktorý nikdy netrpel na zbytočnú úctu k autoritám, asi by sme dnes vedeli o havárii Challengera oveľa menej.

Vďaka Discovery je na orbite Hubblov teleskop

Raketoplán Discovery (vyrobený v roku 1983) vykonal husársky kúsok: vyniesol na obežnú dráhu Zeme Hubblov kozmický ďalekohľad. V apríli 1990 sa tak začala nová etapa výskumu vesmíru. A bol to opäť Discovery, ktorý vlani v lete ako prvý po prestávke, spôsobenej haváriou Columbie, odletel do kozmu; opäť mal problémy s izoláciou, pretože pri štarte sa odlomila doštička, z ktorých je tepelný plášť zložený. Po sedemhodinovej oprave na obežnej dráhe, ktorú v priamom prenose sledoval celý svet, sa úspešne vrátil. Nasledoval opäť zákaz letov. A nedávno opäť jeho zrušenie. Hlavnou úlohou terajšej posádky je doplniť zásoby na ISS a najmä otestovať, či sú urobené úpravy technického stavu raketoplánu dostačujúce.

V zálohe sú dva stroje. Atlantis, zostrojený v roku 1983, a Endeavour, ktorý v roku 1991 zaplnil medzeru po Challengeri. Atlantis do augusta 2005 podnikol 25 misií, pri ktorých sa spojil s ISS, s ruskou orbitálnou stanicou Mir, a vyniesol do vesmíru napríklad sondu Galileo, ktorá roky skúmala Jupiter a jeho mesiace. Aj v uplynulom roku bol pripravený vyletieť na pomoc Discovery, ak by sa nepodarila oprava izolácie.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 468
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 3 870
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 088
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 780
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 485
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 531
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 518
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 364
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 345
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 992

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KULTÚRA

Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

Nový slovenský film sa nechce páčiť.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.