Výskum prebiehal na reprezentatívnej vzorke dospelých v strednom veku, ktorí v priemere strávili v noci v posteli 7,5 hodiny denne. No naozaj spali iba 6,1 hodiny. (Aj táto i všetky nasledujúce čiastkové hodnoty sú priemerné.) Závisí to však od pohlavia, etnika a sociálneho postavenia. Najdlhšie spali biele ženy, 6,7 hodiny. Bieli muži na úrovni spomenutého priemeru. Čierne ženy 5,9 hodín. Najkratšie čierni muži 5,1 hodín. Vo všetkých skupinách vyšší príjem znamenal dlhší skutočný spánok.
Okolo roku 1900 ľudia v priemyselne rozvinutých krajinách spávali 9 hodín. Od 70-tych rokov minulého storočia výskumy udávajú 7 hodín spánku. V skutočnosti sa očividne spí ešte menej. Hoci sa ľudia všeobecne sťažujú na nedostatok spánku, trpia tým vážnejšie, ako si myslia. Spánkový deficit je vážny rizikový faktor. V mnohých dôležitých profesiách znižuje úroveň pozornosti, schopnosť sústrediť sa a učiť sa. Spôsobuje početné nehody. Jeho chronická podoba prispieva napríklad k obezite, cukrovke, vysokému tlaku a podľa všetkého aj k srdcovým ochoreniam.
Spojitosť lepšieho spánku s vyšším príjmom zrejme vyplýva z faktu, že bohatší ľudia majú menej "zožierajúcich" starostí. Výskum preukazuje, že spánok tvorí jeden z prvkov v USA zistenej priamej úmernosti medzi socioekonomickým postavením (a etnickou príslušnosťou) a chorobnosťou.
(urb)