Commandos Strike Force - nacisti znovu útočia

Už v strategických predchodcoch sme museli brať do úvahy individuálne schopnosti jednotlivých panáčikov. Ten vedel to a ten zas tamto (a všichni dohromady udělají moc; a tu je platnéř, kočí, havíř: "Já sfárám dolů do dolu a doluju rudu", a tady rybář, kejklíř, dudák: "Já vám rád každou písničku na dudy zadudu"... ehm, pardon, nechal som sa uniesť - pozn. Slavatar), a hoci sa tento koncept objavil už dávnejšie (pamätáte na Lost Vikings?), stále predstavuje nesmierne zábavný potenciál. Nebudem sa tu rozpisovať o životopise vojakov, každému je jasné, že zelený baret sa spolieha na hrubú silu, že sniper ostreľuje zdiaľky a potichu zabíja hádzaním nožov a že špión sa dokáže potichúčky zakrádať, likvidovať nepriateľov zozadu strunou alebo používať tlmič, či meniť svoj odev za nacistické handry. Tento nenápadný prvok rozdelenia hráčovho ega medzi tri odlišné postavy prináša okrem dvoch možných spôsobov riešenia problému i možnosť vlastnej voľby a výberu štýlu, ktorý vám vyhovuje. Tradičný poklus vpred a kosenie enemákov v zabehanom štýle strielačiek tak môžete vymeniť za pohodlné ostreľovanie veliacich dôstojníkov kdesi v pozadí, posielajúcich neutíchajúce vlny nových terčov. Alebo v osobe špióna sa nemusíte vždy len zakrádať a meniť uniformy – je len na vás, čo si vyberiete. Najväčšou výzvou je práve špión, pretože germánsky šat musíte meniť podľa hodnosti. Vyzlečiete obyčajného vojaka a vyššia šarža vás rospozná, preto je nutné sledovať blízke okolie, inak je hráč po chvíli odhalený. A mŕtvy.

Stačí však toto jediné vylepšenie novému Commandos, keď všetko ostalo pri starom druhu strieľačiek? Máme tu dobové zbrane, máme tu úlohy, kedy stačí niečo ukradnúť, niekoho nájsť, niečo zničiť, niekoho zabiť a podobné kúsky, pričom konkrétne ciele dielčích úloh sa neoplatí prezrádzať, i tak je príbeh dosť obyčajný na to, aby ho nik nevnímal. Výskyt nepriateľov je značne zmenšený, ale aj tak objavíte všetky prvky hry po pár minútach. Je to však aspoň z časti originálny prístup k dobre známemu koseniu nacistov.

GRAFIKA 7 / 10
Po pohľade na obrázky sa vám zle nespraví, rovnako to bude pri samotnom hraní. Začiatok v Normandii síce nepatrí medzi ukážkové úrovne a ničím sa neodlišuje od X-tej variácií stokrát videného, no krutá nórska zima vám dá zabrať a istotne pohľadí aj oko hráčovo. Keď na čerstvo napadaný sneh padajú kvapky krvi a v pozadí sa z malebného, ba priam rozprávkového, domu ozýva romantická streľba stacionárneho guľometu... Áno, vtedy som zistil, že pretrpieť úvodné úrovne sa oplatilo. Záverečné mecheche v Rusku síce nepokračuje v stúpajúcej tendencii, no zachováva si vysoký štandard.

K animácií pohybov nemám žiadne výhrady, vojaci neskáču ako zajace v ruji, prirodzene sa i skrývajú za prekážky, a preto tak trochu zamrzí, že po nádherných smrteľných pádoch mrtvolky zmiznú o pár desiatok sekúnd. Pri tichom zabíjaní to vytvára tak trochu kontroverzný prvok, pretože ma nič nenútilo odpratávať mŕtve telá, čo bola dôležitá súčasť hry v predošlých strategických dieloch. Ďalším problémom sú kolízie s textúrami, ich prekrývanie, niekedy postavy prejdu cez seba, inokedy sa postava zasekne a točí okolo svojej osi – je to vtipné, ale cieľom autorov to zrejme nebolo. Sú tu chybičky krásy, ale všetky by sa dali odpustiť, len by to chcelo väčšiu slobodu v rozhodovaní, pretože navrhnuté úrovne vám síce dajú možnosť výberu postavy a dokonca aj spôsob vykonania danej akcie, no vždy si musíte zvoliť tvorcami navrhnutú trasu. Všetky dvere, ktoré sa dajú otvoriť, sú dôležité, cez niektoré prekážky sa nedostanete. Možno sa niekto ohlási, že by tým utrpela architektúra levelov, no ani tá v niektorých prípadoch nestojí pevne nohami na zemi a nedokáže sa vymaniť z priemernosti.

INTERFACE 8 / 10
Ovládanie hry sa drží dobre zavedených konceptov, takže si naň zvyknete ľahko. Okrem iného využijete prepípania sa na druhého súdruha počas misie. V väčšine úrovní totiž dostanete na výber medzi dvojicou vojakov a je len na vás, akú cestu si vyberiete, dôležité bude splnenie požiadaviek. Občas sa síce vyskytnú aj úrovne bez možnosti voľby, ale to sa jedná skôr o výnimku. Keďže sa Strike Force snaží potešiť zakrádajúcich hráčov, do radaru sa okrem nepriateľskej pozície zobrazí aj smer pohľadu a stupeň ostražitosti – zelená farba predstavuje nepriateľa, ktorý o vás nevie, žltá ostražitosť a červená istotu, že sa vám pokúsi vystreliť mozog z hlavy. Pri hre so špiónom sa po prejdení kurzorom zobrazí aj hodnosť, takže nemusíte stále používať ďalekohľad. Trochu ma mrzí absencia mapy, niektoré úrovne totiž nepatria medzi najkratšie a dá sa v nich ľahko stratiť. Blúdenia a hľadanie bodu, kam máte doraziť, tak predstavuje utrpenie.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Hrateľnosť je o niečo iná, než je tomu u ostatných vojnových strieľačiek. Práve pre širšiu orientáciu ponúka Strike Force aspoň zo začiatku niečo navyše. Nemusíte sa snažiť za každú cenu voliť tichú cestu, na koniec sa aj prestieľate, len to bude niekoľko násobne náročnejšie. Objavovanie nových postupov je zábavné i frustrujúce zároveň. Ak vám ide všetko od ruky, vyslovene si užívate prekĺznutie poza chrbty nič netušiacich nepriateľských veliteľov, pokojne prechádzate medzi vojakmi nižšej šarže a potichu zabijete dôležitú osobu, pričom si nikto nič nevšimne. Prejdete sa s úsmevom na tvári po bare plnom gestapákov a neustále máte nervy na dranc, pot vám steká po tvári, aby vás nezahliadol vyššie postavený nacista. Ak vám to ide, je to paráda, no akonáhle musíte hľadať cestu, ktorú vymysleli tvorcovia a nevychádza vám postup (či už vašou vinou alebo nesprávnym postupom), stane sa zo Strike Force iba hlúpa strieľačka, prípadne nehrateľná vec.

Niet pochýb o tom, že sa Commandos presunuli do akčnejšej polohy a otvorili sa tak väčšiemu zástupu nadržaných strelcov. Hra si necháva pootverené dvierka pre skúsených odchovancov, lenže im (a rovnako aj mne) nie je niekoľko vecí príliš po vôli, hoci sa jedná o zbytočné blbosti. Náročnosť poľavila, inteligencia nepriateľov je biedna a hlavne by to chcelo ukázať, kam až nepriateľskí vojaci vidia alebo netrápiť hráča zbytočnými časovými limitmi, dokedy musíte zabiť vojaka, ktorý o vás vie. Znie to vcelku logicky, lenže v jednej nočnej nórskej misii som musel ostať neodhalený, pričom vojakov bolo neskutočne mnoho, a tak som bol nútený nájsť niekym nadizajnovanú trasu. Frustrujúce chvíle nemali s hrateľnosťou nič spoločné. Hrá sa to dobre, konečne treba nad postupom vpred aj trochu premýšľať, ale v mnohých ohľadoch je hrateľnosť príliš okatá, Pyro Studios sa akoby nevedeli rozhodnúť, či prepracujú strieľaciu alebo stealth časť a vytvorili tak len mierne nadpriemerné dielko.

MULTIPLAYER
Strike Force hru pre viacerých hráčov obsahuje, ale nebolo toľko času poriadne ju otestovať a upozorniť tak na všetky chybičky krásy. Celkový počet máp sa vyštveral na 10 kúskov, pričom jednu môžete okúsiť v dennom i nočnom režime. Okrem tradičného vyvražďovania (osamote alebo v tíme) sa javí zaujímavo Sabotáž, v ktorej je najdôležitejšia postava špióna. Hráči sú rozdelení na dve skupiny, pričom na každej základni je bomba, ktorá sa aktivuje po zadaní kódu. Po zabití hráčovho vojaka môže špión od protivníka získať jednu číslicu zo šesťmiestneho kódu. Mŕtvy špión prezradí až tri čísla, čiže celú polovicu kódu, čo núti tím premýšľať skutočne takticky. Ponuka hrania po internete je síce kvalitná, ale potrebujete aj dobrých hráčov, pretože väčšina z nich hrá na vlastné tričko. Tento zápor však padá pri LAN hraní.

ZVUKY 7 / 10
Ozvučená streľba zbraní nie je žiadnou novinkou, dabing dopadol taktiež výborne a až na trochu umelú farbu hlasu sa hráč nemá na čo sťažovať. Niektoré mierne ironické dialógy sa síce snažia tváriť na vysokej úrovni, no hlasový potenciál jednotlivých postáv je len priemerný. Občas zamrzia aj podivne vydané zvuky. Napríklad pri streľbe do fľašky počujete, ako sa rozbije, no vizuálne ostane celá. Niektoré kroky po podlahe sa ozývajú sporadicky a v nelogických momentoch. Akoby tvorcovia za každú cenu chceli, aby to nejako znelo a na výsledok sa nepozerali.

HUDBA 7 / 10
Hudobnej vložke chýba pompéznosť konkurencie, to však neznamená, že by bola hrozná, nepočúvateľná. Určite však nedosahuje úrovne Call of Duty 2, kde bol hráč ohromený nielen masakrom na obrazovke, ale išli sa mu aj uši vyušiť. Bratislavský orchester odviedol dobrú prácu, len skladby mohli byť napísané ešte o niečo dramatickejšie a keby zneli častejšie, rozhodne by som sa nenahneval.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Strike Force obsahuje celkovo 14 misií, pričom niektoré sú krátke a zaberú vám len niekoľko desiatok minút, iné sa výrazne pretiahnu. Výber obtiažnosti z troch môžných predĺží hernú dobu, a preto je polemika o desiatke čistého herného času zbytočná. Okrem primárnych úloh sa v hre objavujú aj postranné, za ktorých splnenie dostávate bonusové body – tie vám pomôžu k lepšiemu ohodnoteniu celkového splnenia misie. To nachádzame vo forme hviezdičiek, pričom 5 je maximum a... poznáte zo starého dizajnu – to som si nemohol odpustiť. Úlohy sú rozmanité, takže sa neustále musíte prispôsobovať a premýšľať nad splnením.

Zatiaľ to znie dobre, ale výsledné hodnotenie tejto položky sa zastavilo len na priemernej pätorke. Istotne už tušíte, výraznou mierou sa pod to podpísala umelá inteligencia protivníkov. Neverili by ste, ale po dlhšom čase recenzovania sa nejednému autorovi stane, že už nedokáže vymyslieť nejaké synonymum na tupé hovädá, ponáhľajúce sa po svoju smrteľnú dávku. Pri prestrelkách sú takmer neškodní a rozhoduje len ich počet. Mŕtvi padajú po desiatkach, čo však nenahráva k tichému vyriešeniu situácie. Pri zakrádaní sa ma mrzelo, že niekedy sa vojaci správali až príliš strojovo a zazreli hráča, kedy by to bolo málo pravdepodobné.

Jediná cesta k víťazstvu tak vedie cez naučenie sa trás obchôdzok a dokonalé natrénovanie všetkých činností. Poľavíte, spustí sa alarm, ktorý vyústi k poriadnej tlupe posíl. Dá sa to zvládnuť aj hlučným spôsobom, čo je v niektorých momentoch frustrujúceho opakovania priam vykúpenie, no nie je to tak vo všetkých prípadoch. Niekedy totiž nesmiete spustiť alarm (nórska nočná misia) a ak si to spojíte s časovým obmedzením, dokedy musíte zlikvidovať vojakov, ktorí o vás vedia, vzniknutá reťazová rakcia nenechá nikoho kľudným. Mňa už dupľom, pretože s obľubou si zamením klávesi F5 a F9 (v tomto prípade Quicksave a Quickload). Kopec srandy a reštart celej úrovne. Tak teda dva kopce srandy a jedna facka k monitoru k tomu.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,5 / 10
Celkové hodnotenie síce nepatrí medzi extrémne vysoké, ale to neznamená, že s novým Commandos Strike Force nezažijete zábavu. Bolo by však príliš prehnané tvrdiť, že sa jedná o originálnu a pohlcujúcu zábavu, pretože v niektorých momentoch sa stáva z hrania fraška, prípadne nepríjemný úsek, sprevádzaný nervovými záchvatmi. Commandos týmto pádom vychádzajú v ústrety konzumnej spoločnosti, avšak zachovávajú si aspoň obrysy svojej podstaty. Nechcem vyzerať ako prehnaný kritik, ale možno je to málo. V tvrdej konkurencii nemá po technickej stránke Strike Force na nikoho a tam, kde mohol zaujať svojou obtiažnosťou (a príťažlivosťou zároveň), sa necháva potopiť hlúpym chovaním protivníkov. Podľa mňa príliš okatý prechod do troch rozmerov a akčného žánru. I tak je však zábavný.