Kerstin Treydteová počas extrakcie celulózy pre izotopovú analýzu. FOTO - FORSCHUNGSZENTRUM JÜLICH GMBH |
Pohoria severného Pakistanu zavaľuje počas posledného storočia čoraz viac snehu. Vyplynulo to z izotopovej analýzy letokruhov stromov. Príčinou je zrejme globálne otepľovanie. V časopise Nature to oznámila Kerstin Treydteová z Federálneho výskumného ústavu WSL v Zürichu so šiestimi kolegami zo Švajčiarska a Nemecka.
Doterajšie výskumy nepriamych indikátorov globálneho otepľovania sa zameriavali najmä na vývoj priemernej teploty (systematické priame merania teploty sa na reprezentatívnej geografickej báze robia iba od polovice 19. storočia). Z týchto výskumov vyplýva dnes už ťažko spochybniteľné globálne otepľovanie počas posledného storočia. Malo by zvýšiť vlhkostnú kapacitu atmosféry a viesť k výraznejším zrážkam. Dlhodobé výskumy vývoja zrážok sú však oveľa zriedkavejšie.
Treydteovej tím zvolil metódu merania pomeru izotopov kyslíka v celulóze letokruhov stromov v severopakistanských horách. Kyslíkové atómy vo vode pohltenej stromami totiž patria k dvom izotopom: kyslíka-16 a kyslíka-18, ktoré sa líšia o dve atómové hmotnostné jednotky (dva neutróny). Spoľahlivo sa zistilo, že viac zrážok súvisí s nižším pomerným zastúpením ťažkého izotopu kyslík-18. Pomer týchto dvoch kyslíkových izotopov teda ponúka dlhodobý záznam vývoja zrážok. V prípade stromov v severnom Pakistane ide predovšetkým o "podpis" zimných zrážok. Treydteová s kolegami týmto spôsobom zistila, že tam od konca 19. storočia sneží oveľa viac ako predtým. Vytvára to najvlhkejšie lokálne podmienky za posledné tisícročie. (Skúmali vzorky dreva datované do rokov 826 až 1998.) Treydteovej tím tak získal jeden z dosiaľ najpresvedčivejších priamych dôkazov vplyvu prebiehajúceho globálneho otepľovania na kolobeh vody.
Ako v Nature zdôraznil komentátor Michael Evans z Arizonskej univerzity (USA), dve hlavné neurčitosti predpovedí vývoja klímy spočívajú v celkovom účinku vody v rámci klimatického systému a v zmene rozloženia vody na povrchu planéty. Prikláňa sa k názoru Treydteovej tímu, že časová zhoda zisteného rastu zrážok s prudkým rozvojom priemyslu, produkujúceho skleníkové plyny, dokladá ľudský zásah do klimatického systému. Globálne otepľovanie verejnosť spája najmä s rastom teploty. No život ľudí ešte viac ovplyvní výsledná zmena zrážok. Napríklad Slovensko by na globálnom oteplení z čisto "egoistického" hľadiska malo celkovo získať (dôležité výnimky sú podnikanie v zimných rekreačných športoch a nutnosť intenzívnejších umelých závlah v poľnohospodárstve na juhu). Veľký otáznik však predstavujú vysoko pravdepodobné zmeny zrážok, celoročné aj sezónne. (urb)
