SME
Nedeľa, 23. február, 2020 | Meniny má Roman, Romana
KĽÚČOVÝ ZLOM V EGEJSKOM SVETE, KTORÝ BOL POČIATKOM KONCA MINOJSKEJ KULTÚRY, PREBEHOL UŽ V ROKOCH 1660-1600 PRED N. L.

Olivovníkové svedectvo o výbuchu sopky

Výbuch sopky na ostrove Théra, ktorý zasypal kvitnúce mesto Akrotiri a bol začiatkom konca vyspelej minojskej kultúry v polovici 2. ...

Ukážka z vykopávok sopkou zasypaného mesta Akrotiri na Thére.

Výbuch sopky na ostrove Théra, ktorý zasypal kvitnúce mesto Akrotiri a bol začiatkom konca vyspelej minojskej kultúry v polovici 2. tisícročia pred naším letopočtom, prebehol už v rokoch 1660-1600 pred n. l. Vyplýva to z dvoch článkov v časopise Science. Napísali ich tímy bádateľov z Dánska, Nemecka, USA, Veľkej Británie a Rakúska. Prvý viedol Walter Friedrich z Aarhuskej univerzity, druhý Sturt Manning z Cornellovej univerzity v Ithake.

Striedanie v réžii katastrofy

V oblasti severovýchodného Stredomoria zohrali v neskorej dobe bronzovej najvýznamnejšiu úlohu dve kultúry, minojská a mykénska. Prvá mala centrum na Kréte, druhá na gréckej pevnine. Civilizačnú štafetu si podľa väčšinového názoru archeológov odovzdali presne v polovici 2. tisícročia pred naším letopočtom. Príčin asi bolo viac, no rozhodujúcu úlohu zohrala prírodná katastrofa. V geologicky aktívnom Stredomorí vybuchla sopka so silou, mimoriadnou aj na tunajšie podmienky.

Výbuch nastal na ostrove Théra, najväčšom zo súostrovia Santorini. Leží 110 kilometrov na sever od Kréty. Sopečný popol a pemza na Thére úplne zasypali minojské mesto Akrotiri, akési "egejské Pompeje". Až dvanásťmetrové vlny cunami zničili mnohé kvitnúce sídla na pobreží Kréty. Minojská kultúra už potom iba upadala a čoskoro zanikla. Vystriedala ju mykénska.

Výbuch sopky na Thére nepoznamenal iba severovýchodné Stredomorie. Jeho stopy geológovia zaznamenali vo veľkej časti sveta. Častice kyseliny sírovej a jemného popolčeka našli napríklad v grónskom ľadovci. Výbuch zmenil klímu až v dnešnej Číne, Írsku či Kalifornii.

Vetva ako dôkaz

Vedci sa stále sporia o to, kedy k tomu došlo. Minojskú kultúru zaraďujú do rozpätia rokov 2600-1450 p. n. l. Presných dátumov v súvislosti s ňou však nájdeme v odbornej literatúre málo. Archeológovia si pomáhajú relatívnou chronológiou, založenou najmä na porovnávaní keramiky a architektonických štýlov. Zachovali sa aj písomné správy z vtedajšieho Egypta, ktorý pestoval s minojskou kultúrou hojné styky. V súhrne z toho vyplýval zlom okolo roku 1520 pred n. l., teda už v ére egyptskej Novej ríše. Začína sa nástupom faraónov 18. dynastie po vyhnaní Hyksósov z dolného Egypta a znovuzjednotení krajiny.

Uvedenému datovaniu však odporujú dátumy, zistené s pomocou prírodovedných metód. Z nich vyplýva zlom o 100-150 rokov skôr. "Exaktnejšie" datovania sa však z viacerých dôvodov nedali prijať stopercentne. Diskutuje sa o tom už takmer tri desaťročia. Prvé rozhodnutie azda teraz priniesol konár olivovníka, ktorý v roku 2002 našiel na Thére Friedrichov doktorand. Sopečný spad tento konár preukázateľne zasypal ešte ako súčasť živého stromu. A rádiouhlíkové datovanie vonkajšieho letokruhu ukázalo, že strom zahynul v rokoch 1627-1600 pred n. l. Práve vtedy teda musela na Thére vybuchnúť sopka.

Záplava úderov

Po "ľavom háku", ktorý archeologickému časovaniu kultúrneho zlomu v dávnej Egeide zasadilo toto datovanie olivovníkového konára, nasledoval rýchlo aj "pravý hák". Manning s kolegami - tiež rádiouhlíkovo - datoval rad vzoriek organických materiálov z Akrotiri a iných miest na juhu egejskej oblasti, napríklad aj zo slávneho Milétu v dnešnom Turecku a z ostrova Rhodos. Vyberali vzorky tkanív krátkožijúcich rastlín, aby ich mohli na časovej škále zaradiť čo najpresnejšie (relatívna archeologická chronológia zaraďuje všetky vzorky do rozpätia rokov 1700-1400 pred n. l.).

Manningov tím využil rovnako ako Friedrichov vlani uverejnenú novú verziu takzvanej kalibračnej krivky, ktorá zvyšuje spoľahlivosť datovania na základe rádiouhlíkových meraní. Vedci navyše krížovo overovali jednotlivé vzorky a výsledky preosievali pomocou najkvalitnejších moderných štatistických metód. Napokon získali 127 datovacích údajov. Vyplýva z nich sopečný výbuch na Thére v rokoch 1660-1613 pred n. l.

Oba tímy dospeli k 95-percentnej dôveryhodnosti výsledkov. To je zatiaľ najspoľahlivejšie datovanie, ktoré znamená satisfakciu pre prakticky všetky doterajšie prírodovedné metódy uplatnené v Egeide.

Oslabil výbuch aj moc Hyksósov?

Skoršie časovanie výbuchu na Thére kladie vrchol a začiatok úpadku minojskej kultúry ešte do éry Hyksósov v Egypte. Hyksósovia, etnikum pôvodom očividne z Kanaánu, ako prví cudzí dobyvatelia ovládli na vyše storočie dolný Egypt. Okrem iného im v tom pomohli bojové vozy s koňmi, ktoré predtým krajina na Níle nepoznala. Hyksósovia boli obchodne založení a pestovali mnohé styky s Levantou (východný okraj Stredomoria). Vo svetle nového datovania nie je vylúčené, že tamojšie mocenské presuny, sprevádzajúce úpadok minojskej kultúry po výbuchu na Thére, zohrali istú úlohu aj v zániku moci Hyksósov v Egypte.

No niektorých archeológov nové datovanie stále nepresviedča. Tak či onak, vzájomné kultúrne a politické ovplyvňovanie vtedajších etník východného Stredomoria treba prehodnotiť.

Od Minotaura k Homérovi

Pamiatky minojskej a mykénskej kultúry navštevujú aj naši turisti, putujúci za stredomorským slnkom. Britský archeológ Arthur Evans spojil kedysi veľkolepé paláce a pestrofarebné fresky z 2. tisícročia pred n. l. v Knossose, Faistose, Malii a Kato Zakrose na Kréte s krajanmi kráľa Minosa, známeho zo starogréckej mytológie ako pán labyrintu s obludou Minotaurom, požierajúcou ľudské obety. "Minos" však zrejme nie je vlastné meno, ale titul vládcu. Minojská kultúra bola vysoko rozvinutá. Uctievala najmä bohyne a preto sa v nej ženy tešili veľkej slobode. Kréta bola v tom čase vedúcou námornou mocnosťou.

Mykénsku kultúru zasa symbolizujú kyklopské hradby a šachtové hroby so zlatými predmetmi v Mykénach, Argose, Pylose a inde v kontinentálnom Grécku. Objavil ju nemecký archeológ Heinrich Schliemann, ktorého inšpirovali homérske eposy. Mykénska kultúra prežila minojskú asi o 400 rokov. Obe predstavujú dôležité prvky základov nášho civilizačného okruhu.

Théra. Konár olivovníka, ktorý zmenil datovanie výbuchu sopky, sa s ďalšími stopami a zvyškami stromu našiel mierne vpravo od úpätia najsvetlejšieho útesu priamo nad hlavou sediaceho človeka, v dvoch tretinách vzdialenosti od stredu k okraju snímky.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  2. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  3. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  4. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  5. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  6. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  7. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  8. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  9. Darujte od srdca pre rozum
  10. Vysoké školy: Ako poslať prihlášku a koľko za ňu zaplatíte?
  1. Tipy na darček pre krstniatko
  2. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  3. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  4. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  7. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  8. Ktorá farba je tá tvoja?
  9. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  10. ... viac ako vzdelanie
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 16 997
  2. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 8 816
  3. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii 8 473
  4. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 6 095
  5. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 5 164
  6. SME proti extrémizmu na školách 4 650
  7. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 4 605
  8. Darujte od srdca pre rozum 4 543
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 322
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 297