SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Ľudská brzda pre vírus H5N1

Americko-japonský tím odhalil, prečo sa vírus vtáčej chrípky zatiaľ nešíri ľahko z človeka na človeka. Najdostupnejšie bunky dýchacích orgánov nemajú totiž na svojom povrchu receptory, ktoré by prienik vírusu umožnili.

Vírusy vtáčej chrípky na ľudskom tkanive.

FOTO - LENNART NILSSON/ALBERT BONNIERS FORLAG AB/NYAS

Štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) do polovice marca zaregistrovali takmer 180 vážnych infekcií vírusom vtáčej chrípky H5N1. WHO varuje, že viac ako polovica postihnutých zomrela. Ochoreli zväčša po blízkom kontakte s hydinou, nakazenou vírusom. Biomedicínsky nejasné zostáva, prečo sa vírus z týchto prvých ľudských pacientov nerozšíril na ďalších. Odpoveď, hoci pravdepodobne iba jednu z viacerých, teraz v časopise Nature uverejnil virológ Jošihiro Kawaoka z Wisconsinskej univerzity v Madisone (USA), pôsobiaci aj na Tokijskej univerzite (Japonsko), s kolegami.

Dôležité je, že zistili, čo musí vírus H5N1 urobiť, aby sa ľahko prenášal z jedného ľudského hostiteľa na iného. Takýto prenos sa síce už vyskytol, je však obťažný, a preto veľmi vzácny. Zatiaľ ho vírus, našťastie, nezvláda natoľko, aby prepukla nová ľudská chrípková pandémia.

Kawaoka s kolegami na základe experimentov s ľudskými tkanivami uvádza, že iba bunky hlboko v dýchacom trakte, v stenách samotných pľúcnych alveol, majú významnejší počet povrchových molekúl, čiže receptorov, umožňujúcich prienik vtáčích vírusov vrátane vírusu vtáčej chrípky H5N1 do ich vnútra, čo je rozhodujúca časť prežitia a reprodukcie vírusu. Na povrchu buniek všetkých vyšších častí dýchacieho traktu sa však také receptory vyskytujú zriedkavo. (Receptor všeobecne funguje ako zámka, do ktorej ako kľúč zapadne špecifická povrchová bielkovina vírusu a ten potom prilipne k bunkovej membráne, aby do vnútra bunky vstrekol svoj genetický materiál.) Ide o kyselinu sialovú spojenú s galaktózou, no rôznymi väzbami, takzvanými alfa-2,3 a alfa-2,6. K nej sa vírus viaže hemaglutinínom. No ak sa má choroba významne šíriť, vírusy sa musia množiť vo vyšších častiach dýchacieho traktu, odkiaľ by ich postihnutí ľudia ľahko vylučovali kašľaním alebo kýchaním. Na to by však existujúce kmene vírusu H5N1 museli prejsť viacerými mutáciami svojho hemaglutinínu, ktorým by sa prispôsobili spomenutej väzbe alfa-2,6 namiesto väzby alfa-2,3.

Podstatné je, že tento poznatok nepochybne biomedicínskym vedcom i zdravotníkom ponúka viac času na prípravu protiopatrenia proti eventuálnej ľudskej pandémii vtáčej chrípky. Navyše to vyzerá, že na vznik pandémie by musela zmutovať prinajmenšom ešte jedna bielkovina vírusu H5N1. (zu)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Štefan Hamran.

Hamrana odporučilo len šesť poslancov výboru.

3 h
Vakcínou proti covidu by sa malo na Slovensku očkovať od 27. decembra.

Protilátky nezneutralizovali vírus dostatočne.

4 h
Zuzana Kepplová.

Fico sa snaží, aby jeho sympatizanti udalostiam rozumeli čo najmenej.

3 h
Prehliadku Scandi v pondelok 25. januára otvorí dokument o aktivistke Grete Thunbergovej – Greta.

Dokument uvádza prehliadka Scandi.

2 h

Neprehliadnite tiež

Digitálna rekonštrukcia Psittacosaura ilustruje, ako zviera využívalo kloaku na signalizáciu počas dvorenia.

Vedci našli zachovanú kloaku.

5 h
Desiatky robotických postavičiek Robi, ktoré si mohli zostrojiť čitatelia japonského časopisu DIY. 34-centimetrov vysoký a jeden kilogram vážiaci robot Robi rozpoznáva vyše 200 japonských fráz, dokáže chodiť, tancovať, behať a hrať futbal.

Roboty sa na ľudí začali podobať.

8 h
Demänovská jaskyňa Slobody

V tomto roku uplynie 100 rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody.

9 h
Na fotografii je možné vidieť úkaz slnečnej korony na oblohe.

Ide o piatu zverejnenú fotografiu Tomáša Slovinského.

10 h