Jeden zo skúmaných kolibríkov druhu Selasphorus rufus. FOTO - SUSAN HEALYOVÁ |
Vedci skúmali kolibríky druhu Selasphorus rufus v ich prírodných rozmnožovacích lokalitách v kanadských Skalnatých horách na juhozápade provincie Alberta. Tieto kolibríky sa tam bránia proti konkurencii z vlastného druhu oblasti s množstvom kvetov. Vedci chceli zistiť, či si pamätajú, kedy naposledy navštívili jednotlivé kvety, a teda vedia, kedy sa k nim môžu vrátiť (opätovné napĺňanie nektárom totiž mnohým kvetom trvá až niekoľko hodín.) V minulosti sa zistilo, že tieto kolibríky si pamätajú polohu nedávno vyprázdnených kvetov.
Healyová s kolegami teraz každému ponúkli osem umelých kvetov, obsahujúcich cukrový roztok. Štyri kvety napĺňali vždy 10 minút po tom, čo ich vtáky vyprázdnili, štyri po 20 minútach. Ukázalo sa, že vtáky jednoznačne rozlišovali medzi týmito kvetmi a podľa toho sa k nim vracali skôr, respektíve neskôr. Zvládli teda intervalové časovanie. Keby sa vracali priskoro, mrhali by časom i energiou, keby prineskoro, riskovali by, že ich predbehne iný kolibrík. Presné časovanie zvyšuje efektívnosť ich kŕmenia sa. Z aranžmá experimentu vyplýva, že kolibríky si v mozgu počas dňa dokážu udržiavať prinajmenšom osem nezávislých "tikajúcich stopiek". Každé sa spúšťajú po návšteve konkrétneho kvetu a vynulujú a opätovne spustia pri nasledujúcej.
Intervalové časovanie v rámci dňa bolo predtým odhalené pri živočíchoch v laboratóriu, ktoré si zapamätali jeden-dva krátke intervaly (sekundy až 1,5 hodiny). Teraz ho vedci prvý raz zistili pri divo žijúcom tvorovi. Kolibríky prejavili dva základné zretele epizodickej pamäte (kde a kedy), zapamätávanie si špecifických udalostí, často považované za výlučne ľudskú schopnosť. (urb)