SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Fantastické trojrozmerné predstavenie v SNM

Kto z návštevníkov bratislavského Prírodovedného múzea by si nepamätal panoramatické vitríny s vypreparovaným medveďom a jeleňom, či poschodie so žirafou? Boli príťažlivé, sú však už minulosťou, pretože čas sa nemilosrdne podpísal na ich stave aj aktuáln

FOTO

osti. Slovenské národné múzeum otvorilo novú stálu expozíciu. Mnohé preparáty síce zostali tie isté, a na mnohých čas stále vidieť, no architektúra aj súvislosti, v ktorej sú zasadené, svedčia o snahe ukázať návštevníkovi prírodu tak, ako by ju možno mohol vidieť raz na vlastné oči v Afrike, Antarktíde či v hlbinách mora. Diorámy teda zostali, avšak skutočne majstrovské dielo akademického maliara Stanislava Lajdu z nich urobilo fantastické 3D predstavenia zo sveta živočíšnej ríše, akési miniprostredia rôznych pásiem Zeme. Nosnou ideou novej expozície je biodiverzita, teda rozmanitosť prírody.

Pri vstupe privíta návštevníkov veľký dub so živočíchmi, ktoré žijú na ňom, pri ňom, či spolu s ním. Diverzitu na úrovni druhu predstavujú napríklad rôzne formy fúzača alpského, odlišné v kresbe na krovkách. Zámerom je ukázať, že rozmanitosť sa týka aj príslušníkov jedného biologického druhu. Vo vitríne s názvom "Zámer alebo nepodarok?" je naznačená myšlienka, že vnútrodruhová rozmanitosť, často považovaná za "chybu", môže byť práve tým, čo druh posúva vo vývoji dopredu. Inštalácia exponátov v tejto vitríne je vyriešená s vtipom, keď albinotické vtáky ako keby v zrkadle videli svoj "normálny" obraz.

Rozmanitosť ekosystémov na najvyššej úrovni predstavuje výber biómov sveta v diorámach. Návštevník uvidí arktickú tundru s reprezentantmi živočísnej ríše prispôsobených arktickému pásmu, africkú savanu, morské pobrežie, koralový útes alebo púšť. Prostredie v diorámach tvoria maľby, a inštalované sú v nich trojrozmerné preparáty živočíchov a rastlín. Druhová rozmanitosť tropických bezstavovcov, najmä hmyzu a morských koralov, kôrovcov a mäkkýšov, je naozaj úchvatná.

Paleontologická vitrína predstavuje skamenené pozostatky živých organizmov a ich súčasné ekvivalenty, vo vitríne venovanej vývoju človeka môže návštevník vidieť lebky jeho príbuzných živočíšnych druhov. Vystavený je aj travertínový odliatok mozgovne neandertálca z Gánoviec, starý 108-tisíc rokov.

Túto časť expozície uzatvárajú tvarovo zaujímavé exponáty rýb a vitrína, ako človek zasahuje do biodiverzity priamym či nepriamym spôsobom. Je tu vystavený už vyhubený severoamerický holub sťahovavý či roh nosorožca ostronosého, ktorý je na pokraji vyhubenia.

Poslednou časťou bude objavovňa. Tu budú mať návštevníci možnosť dostať sa do kontaktu s prírodným materiálom a preskúmať aj niečo navyše. Súčasťou budú multimediálne programy či len možnosť chytiť si do rúk hniezdo čmeliaka. (kop)

Nové expozície v Slovenskom národnom múzeu sú ozaj príťažlivé. FOTO - RICHARD KEHLER

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina)
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kotlebovci sa bijú o peniaze

Milióny od štátu už zamávali aj inou čeliadkou.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Podcast Zoom

Zoom: Ukázali, aké dlhodobé problémy spôsobí Covid-19

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

Vedátorský podcast

Prečo sa magnetické pole Zeme hýbe a ako sa udrží mucha na stene?

Od muchy na stene až po kvantovú nadvládu a gravitačné vlny, Vedátorský podcast odpovedal na otázky poslucháčov.

Ilustračná foto