Cambridge 8. marca (TASR) - Prvé hviezdy, ktoré vznikli po takzvanom veľkom tresku pred asi 14 miliardami rokov, mali podobu masívnych objektov mnohonásobne väčších ako naše Slnko, ktoré po niekoľkých miliónoch rokov explodovali ako supernova.
Je to výsledok počítačových simulácií, ktoré v časopise Science predstavil Tom Abel z Harvard Smithsonian Center for Astrophysics v Cambridge, štát Massachusetts.
Astronómovia sa dodnes nevedia zhodnúť na tom, či po veľkom tresku vznikali najprv veľké čierne diery, hviezdokopy alebo osamotení hviezdni obri. Z najnovších simulácií na superpočítači SGI Origin 2000 vyplýva, že najviac pravdepodobná je tretia možnosť. Žiarenie týchto gigantov bolo také silné, že v ich okolí nemohli vzniknúť ďalšie hviezdy.
Simulácie ukázali, že pred vznikom galaxií sa tvorili molekulárne oblaky z vodíka. Ich nestabilita viedla k vzniku jadra s hmotnosťou asi 100 Sĺnk, ktorý potom skolaboval do protónovej hviezdy s hmotnosťou jedného Slnka.
Táto hviezda bola čoraz ťažšia, až vážila 30 až 100-krát viac ako naše Slnko. Keď sa jej život skončil vo výbuchu supernovy, do širokého priestoru vyvrhla ťažké prvky, ktoré boli základom vzniku ďalšej generácie hviezd.
To by vysvetľovalo skutočnosť, prečo v súčasnosti v Mliečnej ceste neexistujú hviezdy zložené výhradne z troch najľahších prvkov vodíka, hélia a lítia. Vedci sa domnievajú, že prvé supernovy mohli výrazne ovplyvniť vznik galaxií. Dokonca by mohli byť vysvetlením záhadných zábleskov žiarenia gama.
