Ale nad obchodmi firiem, ponúkajúcich na internete diskrétne a dostupné testy otcovstva, sa po Francúzsku začína zmrákať aj v Belgicku. Miestny zákonodarcovia diskutujú o návrhu, ktorý by skoncoval s anonymitou klientov. Práve tá sa však javí byť kľúčovou podmienkou svojrázneho biznisu.
Zatiaľ čo v Belgicku sa testy, sľubujúce potvrdenie či vylúčenie otcovstva s "deväťdesiatdeväť percentnou istotou", ponúkajú na internete za skoro 400 eur (približne 12 000 Kč), v Čechách sú dostupné za necelú polovicu. Princíp je však rovnaký - po internetovej objednávke je potrebné odoslať do laboratória vzorky slín potomka a otca a po týždni nasleduje odpoveď, ako dopadlo porovnanie DNA.
Skrátka rýchla a dosť spoľahlivá cesta, ako doplniť tajničku v právnickom prísloví "matka je vždy istá, otec vždy neistý". Tú v kráľovstve naopak okoreňovala "presumpcia otcovstva" – ak sa narodí do 300 dní po rozvode potomok, v očiach zákona sa otcom automaticky stával exmanžel, aj napriek tomu, že už dávno s bývalou manželkou nezdieľal ani spálňu, ani domácnosť. Zmeniť kolónku do súladu s realitou však vyžadovalo súhlas ženy či súdnej anabázy.
V situácii, kedy sa rozpadá každé tretie manželstvo, na štyri svadby pripadajú tri rozvody a dve pätiny detí sa rodí mimo manželstva, obchody s anonymnými testami paternity priamo kvitnú.
Záujem občas prejavujú i matky. "Stáva sa, že si klientka praje overiť, či otcom jej dieťaťa je jej manžel, alebo jej milenec," hovorí Patrick Willems z laboratórií Gendia. Zatiaľ čo pri úradnom určovaní otcovstva je potrebný súhlas obidvoch rodičov, laboratóriám postačí vzorka slín otca a potomka.
"Predsa keď otec pribehne na pohotovosť so zraneným dieťaťom, tiež sa ho nikto nepýta, či má súhlas matky, aby dieťa bolo ošetrené," vysvetľuje doktor Willems. Verdikt z laboratória síce môže dopadnúť akokoľvek zle ale až v 90 percentách otcovia dostanú čierne na bielom potvrdené, že naozaj ide o ich vlastné „dielo“.
Stúpajúci počet objednávok však budí pochyby na úradných miestach. Lekárska komora už pred rokmi začala volať po tom, aby zákon stanovil prísne podmienky pre testy otcovstva. Senátorka opozičných kresťanských demokratov potom predložila i príslušnú predlohu, ktorá však neprešla sitom parlamentných diskusií. Teraz sa opäť vracia na program dňa. Kameňom úrazu je hlavne požiadavka, aby sa skoncovalo s anonymitou internetových klientov.
"Je to hlúposť. Predsa si nikto nepôjde sadnúť do čakárne pod ceduľu 'tu sedia tí, čo nie sú otcami svojich detí'," myslí si doktor Willems a argumentuje, že výsledkom francúzskeho zákazu je to, že záujemcovia sa obracajú o rovnakú službu do zahraničia. Francúzski klienti vraj predstavujú desatinu zákaziek belgických laboratórií.
Problémy s otcovstvom sa nevyhýbajú ani otcom najvyššie postaveným, ako svedčia súdne spory monackého princa Alberta s médiami o počet údajných potomkov, dlho skrývaná dcéra Mazarine francúzskeho prezidenta Mitterranda či priznanie Holandského princa Bernharda, že nemá štyri, ale šesť dcér. V samotnom Belgicku pred rokmi vyvolala poriadny rozruch zvesť, že vzťah kráľa Alberta s barónkou de Selysovou-Longchampsovou vraj nezostal bez následkov; panovník sa však ku svojej údajnej nemanželskej dcére, avantgardnej umelkyni Delphine Boelovej, oficiálne nikdy neprihlásil.