SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Čím nás ešte prekvapí ľudská obdoba BSE?

Odborníci odhadujú, že smrteľnou chorobou s dlhou inkubačnou lehotou prenosnou na človeka môže byť na celom svete nakazených až milión zvierat Choroba šialených kráv (BSE) a s ňou aj jej ľudská obdoba nie sú minulosťou. Pôvodca ochorenia, prión, sa ...

Na grafe nie je zaznamenaný posledný výskyt BSE v Kolárove.

GRAF - TASR

Odborníci odhadujú, že smrteľnou chorobou s dlhou inkubačnou lehotou prenosnou na človeka môže byť na celom svete nakazených až milión zvierat Choroba šialených kráv (BSE) a s ňou aj jej ľudská obdoba nie sú minulosťou. Pôvodca ochorenia, prión, sa totiž prenáša aj krvou. V britskom parlamente to priznal minister zdravotníctva John Reid. Rozpútal tak horúcu debatu o ďalšom vývoji ochorenia a možnom rozsahu očakávanej epidémie.

Poznáme ju už dvadsať rokov

Chorobu šialených kráv odborníci prvý raz uznali ako ochorenie v roku 1986. Desať rokov nato sa objavila paralelná choroba aj u človeka. Jej pôvod vedci odhalili skoro: bolo ním kontaminované hovädzie mäso. Odvtedy na ľudskú formu BSE zomrelo vyše 140 ľudí, ďalších s príznakmi rovnakého ochorenia hospitalizovali. Mnohí z nich ešte predtým, než začali tušiť, že sú nositeľmi smrteľného ochorenia, darovali svoju životodarnú tekutinu.

V roku 2003 na darovanú krv doplatil vo Veľkej Británii prvý človek. Krátko nato ministerstvo zdravotníctva vyhľadalo ďalších nešťastníkov, kandidátov na podobný osud, a ponúklo im poradenstvo.

Nie je známe, kedy sa nakazil prvý z účastníkov celej drámy. Podľa odborníkov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) mohla epidémia BSE zasiahnuť Veľkú Britániu už začiatkom 70. rokov. Dlhá inkubačná doba (4-5 rokov) a podobnosť s inými chorobami ju úspešne maskovali až do polovice 80. rokov. Po jej ľudskej obdobe v tom čase ešte nebolo ani chýru. Jej inkubačná doba je totiž v porovnaní s BSE ešte dlhšia a podľa niektorých odborníkov môže trvať až tri desaťročia.

Dôkaz o prenose krvou

Lekári predpokladali, že pôvodca ľudskej obdoby BSE, variantnej Creutzfeldt-Jakobovej choroby (vCJD), sa môže prenášať aj krvou. Chýbal im však dôkaz. Ten získali koncom roku 2003. Niektoré krajiny už predtým zaviedli bezpečnostné opatrenia, regulujúce príjem a darovanie krvi. Spojené štáty a Kanada zakázali príjem krvných bánk z Veľkej Británie aj krvi od jej obyvateľov či ľudí, ktorí na britských ostrovoch strávili určitý čas. Laxnejší prístup mali vo Veľkej Británii, kde darovanú krv iba zbavovali bielych krviniek, o ktorých sa objavili dôkazy, že môžu pomáhať prenosu vCJD.

Ľudí s neistou perspektívou, ktorých krátko po úmrtí príjemcu nakazenej krvi úrady kontaktovali, bolo spočiatku 15. Azda svetlejšiu budúcnosť majú pred sebou piati z nich, ktorí krv dostali už bez bielych krviniek. Zvyšným desiatim ostal v rukách čierny Peter. Krv dostali skôr, než vstúpilo ochranné opatrenie do platnosti.

Odolné prióny

Od uznania nového ochorenia u hovädzieho dobytka trvalo celé dva roky, kým sa zistil spôsob jeho šírenia. Choroboplodné zárodky v mäsokostnej múčke - prióny - nakazili za ten čas vo Veľkej Británii viac ako 35-tisíc stád. Prióny prežijú podľa jednej štúdie až hodinu pri teplote 360 stupňov Celzia, podľa inej zostanú aktívne aj pri 600 stupňoch. Nič im teda nebránilo, aby sa v mäsokostnej múčke šírili ďalej, pretože pri jej príprave nie sú teploty dostatočne vysoké na to, aby prióny zničili. Stačilo, aby pri jej príprave bolo medzi porazenými zvieratami čo i len jedno, ktoré v sebe malo infekciu, a to aj vtedy, ak sa ešte v dôsledku 4-5-ročnej inkubačnej doby nestihla prejaviť. K prenosu infekcie pritom stačil iba gram nakazeného tkaniva.

Zákaz podávať mäsokostnú múčku prežúvavcom platí vo Veľkej Británii od roku 1988. Naďalej sa však mohla používať ako krmivo pre ošípané alebo hydinu. Čas ukázal, aké nedôsledné bolo prijaté opatrenie. Preukázalo sa totiž, že mäsokostná múčka nezriedka naďalej putovala k hovädziemu dobytku. Univerzálny zákaz používania mäsokostnej múčky platí až od roku 2001.

Neistota trvá

BSE sa doteraz potvrdila vo viac ako 181 000 prípadoch vo Veľkej Británii, mimo jej hraníc je jej výskyt deväťdesiatnásobne nižší. Čísla však nie sú definitívne, a to nielen preto, že nové prípady stále pribúdajú. Doteraz neexistuje diagnostický test, ktorý by ochorenie v inkubačnom štádiu u živých zvierat potvrdil. O nákaze môžu hovoriť až symptómy po 4-5 rokoch, istí sme si však až po laboratórnych testoch mozgového tkaniva.

Keďže dobytok chovaný pre mäso ide pod nôž už po troch rokoch života (práve preto sa symptómy najčastejšie odhalia u dojníc), odborníci odhadujú, že celkový počet nakazených zvierat môže byť až jeden milión! Práve rozdiel medzi skutočným počtom nakazených zvierat a počtom zistených prípadov najviac prispel k šíreniu choroboplodného zárodku medzi ľuďmi.

Ako je to s variantnou Creutzfeldt-Jakobovou chorobou, formou BSE, u človeka? Skutočnosť, že ochoreniu doteraz podľahlo približne 140 ľudí, o budúcom vývoji veľa nehovorí. Pri predpovediach treba zohľadniť tri desaťročia dlhú inkubačnú dobu, ako aj možnosť prenosu darovanou krvou.

Osobitné riziko

Zatiaľ čo sme o existencii BSE nevedeli a úrady váhali s prijatím prísnych opatrení, infekcia sa z Veľkej Británie dostala na všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Austrálie. Šírila sa živými zvieratami, u ktorých sa nestihli prejaviť symptómy nákazy, mäsokostnou múčkou aj infikovaným hovädzím mäsom.

Osobitné riziko predstavuje nakazený dobytok z domácich chovov. Keďže sa ochorenie neprenáša priamo zo zvieraťa na zviera, dovezený hovädzí dobytok, ktorý je infikovaný, nepredstavuje pre domáce chovy hrozbu. Výnimkou je situácia, keď sa "recykluje" a znovu použije ako krmivo.

Keď sa teda nákaza objaví u jedinca z domáceho chovu, je zrejmé, že infekčnému zárodku nebol vystavený sám. Mäsokostnou múčkou, obsahujúcou nebezpečné prióny, sa s najvyššou pravdepodobnosťou nakazil väčší počet zvierat.

Situácia u nás

Do dnešného dňa na Slovensku veterinári odhalili 23 prípadov BSE, naposledy 18. novembra 2005 na farme v Kolárove. Prvý prípad sa objavil v septembri 2001 na farme v Hornej Ždani, nasledovali farmy vo Fiľakove, v Tomášovciach, Handlovej, Dolných Držkovciach, Zádore, Novej Ľubovni, Sáse, Žarnove, Kolte, Chyzerovciach, Novej Bani, Hozelci, Váhovciach, Vecheci, Záhradnom, Turnej a Sedliciach. Prenos choroby šialených kráv na človeka sa zatiaľ na Slovensku nepotvrdil.

Čo je Creutzfeld-Jakobova choroba

Klasická forma tejto choroby, ktorá nemá súvislosť s BSE a neprenáša sa zo zvierat na človeka, sa prejavuje ako vzácne a smrteľné ochorenie nervovej sústavy. Najbežnejším podtypom je sporadická CJD, ktorá sa vyskytuje asi v 85 percentách prípadov. Zvyčajne zasahuje ľudí vo veku 50-75 rokov, demencia pri nej postupuje veľmi rýchlo. Dedičná forma sa vyskytuje asi v 10-15 percentách ochorení a je spojená s génovou mutáciou. Najmenej častá je tzv. iatrogénna CJD, vznikajúca infekciou (užívanie hormónov, po transfúzii krvi, po použití infikovaných materiálov či nástrojov, lebo prióny prežijú aj vysoké teploty sterilizácie).

Nový variant Creutzfeld-Jakobovej choroby (vCJD), prenosný zo zvierat na človeka, lekári prvý raz identifikovali v roku 1996. Prejavuje sa depresiami, svalovou triaškou a zhoršenou svalovou koordináciou. Zasahuje skôr mladších ľudí. Prvých desať prípadov vCJD desať rokov po začiatku epidémie BSE vo Veľkej Británii. Zomrelo na ňu vyše 140 ľudí. Aj pri tejto chorobe vedci odhalili spoločný génový základ. To znamená, že sa ňou nakazili ľudia s určitým variantom génu (alelou) pre priónový proteín. (ač)

Test, ktorý by potvrdil BSE v inkubačnom štádiu u živých zvierat, doteraz neexistuje. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Prokurátor Maroš Žilinka.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti Generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

OĽaNO: Zvolenie Žilinku je kompromis (reakcie)

Kollár od Žilinku očakáva očistenie prokuratúry.

Ivan Ivanič, šéf SLA.

Neprehliadnite tiež

Sackboy: A Big Adventure je hra pre celú rodinu

Rodinná hra s vlnenou bábikou v hlavnej úlohe.

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.