Prince of Persia: The Two Thrones - princ je kráľ!

Väčšina ľudí si myslí, že čas je ako rieka, ktorá sa rýchlo a isto valí jedným smerom. Ja som ale videl tvár času a môžem vám povedať, že sa mýlia! Čas je ako oceán v búrke. Poďte, rozpoviem vám príbeh, aký ste ešte nikdy nepočuli...

...hlúposť! S najväčšou pravdepodobnosťou ste o ňom už čítali v iných médiách, čo viac, iste ste si ho viacerí dokonca „prešli“ na vlastnej koži. Začneme preto trochu netradične: ospravedlnením! Asi dva mesiace sa tento posledný diel obľúbenej akčnej série povaľuje v obchodoch. Cestu do našej redakcie si ale hľadal dosť ťažko. Jeden naivný herný redaktor celú túto dlhú dobu veril, že nemenovaný slovenský distribútor poskytne aj jeho webu sľúbený exemplár na recenziu. A tak čakal. A čakal. A čakal... Zbytočne. Nakoniec spravil to, čo mal spraviť dávno predtým: vybral sa do obchodu a hru si kúpil. Teraz sa vám konečne chystá prezentovať svoj názor na ňu, no ešte pred tým, ako začne, má nutkanie ospravedlniť sa za meškanie. Prosí teda váženého čitateľa, aby tento odsek nebral ako bedákanie, vyhováranie či sťažovanie sa, ale ako to, čím naozaj je. Teda ako ospravedlnenie sa za neaktuálnosť!

Hoci je mi teda jasné, že o treťom Princovi sa už všetko vie, nedá mi recenziu neuverejniť aspoň z úcty k titulu. The Two Thrones je totiž pecka a túto ódu si jednoducho zaslúži, či už si ju niekto prečíta alebo nie! Ódu, hovoríte si? Áno, nemá zmysel čakať s vyrieknutím tohto oslavného verdiktu až na záver. Šance na to, že zavŕšenie novej trilógie Prince of Persia dopadne zle, boli mizerné. Veď by autorom z Ubisoftu stačilo napodobniť jeden z predchádzajúcich dvoch dielov a mali by vystarané. Oni však spravili niečo iné. Umne nakombinovali z každého z nich to najlepšie, čo to pridali a opäť tým raz uspokojujú hráčsku komunitu a zároveň dávajú svojej konkurencii lekciu z toho, ako sa robí zábavná, hrateľná, vyvážená a... skrátka výborná hra.

        

Nemá asi veľký význam podnikať zdĺhavé exkurzie do minulosti, teda vracať sa k hodnoteniu častí Sands of Time a Warrior Within. Je skoro isté, že ich, a najčastejšie asi z vlastnej skúsenosti, dobre poznáte (a keby to tak nedajboh nebolo, hybaj doštudovávať a dohrávať). Pojašený mladý princ akrobat, humor, vtipné dialógy, jednoduchosť. Neskôr drsnejší hrdina, temno, vyššie nároky, spád, pocit ohrozenia... „Pako“, hovoríte si, „robí presne to, čo sa zadúšal, že nebude.“ Myslíte si, že rekapitulujem staršie časti, čo? Houby! To už opisujem tú poslednú. Veď som vám vravel, že spája to najlepšie z oboch!

Nenechám sa ale úplne poblázniť achronickosťou, nelineárnosťou alebo časovým chaosom, k čomu celá trilógia zvádza, a pokúsim sa tomuto textu navrátiť aspoň akú takú logickú postupnosť. V rámci nej patrí pred hodnotenie hry opis príbehu, ktorý som vám sľúbil v perexe. A za ním sa oplatí trochu poobhliadnuť sa do minulosti: Odkedy princ vypustil Piesky času a nevedomky ponúkol obrovskú moc zlému maharadžovi z Indie, ubehlo niekoľko rokov. Počas nich sa snažil dať všetko do poriadku, čo sa mu na prvý pohľad aj podarilo. Svojským spôsobom – teda anulovaním istého časového úseku – ale predsa. Musel sa preto vzdať svojej lásky Farah, ktorá si ho zrazu nepamätala, no inak sa všetko zdalo byť ok. Nebolo! Za hrátky s realitou chcel princa potrestať sám strážca časového priebehu – Dahaka. Nepoučený hrdina sa snažil vyriešiť problém takým istým spôsobom ako naposledy, teda manipuláciou minulosti (či budúcnosti?).
Kvôli tomu sa vybral až za cisárovnou času, Kaileenou. Na tejto nebezpečnej púti zabil dve muchy jednou ranou. Podarilo sa mu vybabrať s Dahakom... a s éterickou vládkyňou sa teraz vracia do rodného mesta, Babylonu, aby uplatnil nárok na svoj trón a aby potom žil šťastne, „až kým nepomrel.“ Lenže zdá sa, že „pomrieť“ môže aj skôr. Víta ich totiž horiaca babylonská veža - jeho úhlavný nepriateľ maharadža rozpútal v krajine vojnu, tyranizuje obyvateľov a opäť sa chystá ovládnuť svet. Čo viac, zabíja Kaileenu, stáva sa nesmrteľným a berie princovi kráľovstvo. Chudák princ, znova je na všetko sám... Aspoň sa to na prvý pohľad zdá. Našťastie to ale nie je pravda. Stretáva totiž starú lásku Farah, ktorá sa mu opäť raz postaví po boku, aby mu pomohla. Respektíve po bokoch. Po bokoch jeho dvoch osobností. Áno, aj bez Farah by už kráľovský syn mohol viesť celkom slušný spoločenský život – sám so sebou. Všetko zlo, ktorým za posledné roky prešiel, totiž dalo vzniknúť temnému alter egu. Drsnému princovi, ktorý má s tým našim dobrým spoločnú motivácu, a síce sadnúť si na trón. No jeho predstava, ako s touto mocou naložiť, má trochu inú príchuť...

Keďže vlastne máme čo dočinenia s rozprávkou, o tom, že cesta našich troch hrdinov vedie k šťastnému koncu, nikto nepochybuje. Je ale rovnako prirodzené, že je dlaždená nebezpečenstvom a mnohými nástrahami, ktoré si navymýšľali skúsení tvorcovia hier a zdatní dizajnéri levelov z montrealského štúdia Ubisoftu. Čo túto cestu robí hodnú aj vašej pozornosti, sa dočítate nižšie.

          

GRAFIKA 8 / 10
Najnovší Princ beží na rovnakom engine, ktorý hýbal aj jeho predchodcom. Jeden rok deliaci nás od druhej časti, je dostatočne dlhá doba na to, aby sme pocítili, ako taký engine zostarne, hoci je všemožnými prostriedkami udržiavaný pri živote. Aj keď textúry dostali riadnu dopingovú dávku pixelov, niektoré by si zaslúžili o ešte o kúsok viac (napríklad tváre), vykreslenie vody a ohňa v porovnaní s čerstvými titulmi dosť pokuľháva, voľne vejúce ošatenie či vlasy sú podobne ako vo Warrior Within asi najboľavejším tŕňom v oku... Nechcem ale navodiť dojem, že by som nedajbože považoval grafiku za škaredú. Treba zdôrazniť, že realistické, respektíve najmodernejšie grafické zobrazenie, na aké sme zvyknutí napríklad zo súčasných FPS, Princovi zas až tak nechýba, pretože táto hra je, ako som už vravel, pestrofarebnou rozprávkou. A túto atmosféru navodzuje grafika bez problémov. To málo, v čom za spomínanými novodobými titulmi zaostáva, vyvažuje neuveriteľne nádhernými animáciami. Každú z nich som si už pustil aspoň päťkrát, a to netvrdím, že som s vyžívaním sa v nich už nadobro skončil. Aj potrebe dokonalého fyzikálneho modelu sa hra šarmantne vyhýba. Nepriatelia sa po smrti rozpadajú na zrnká prachu, preto nie je potreba, aby bolo simulované ukladanie ich tiel v priestore. Interaktívne predmety tu (okrem zbraní a rozbitných nádob) nie sú, takže sa ani nestáva, že by ste s niečím neprirodzene manipulovali. Pohyby hlavných hrdinov i antihrdinov sú potom úplne dostačujúce, plynulé a prirodzené, okolité prostredie je až na pár spomínaných drobností skutočne prepracované a živé. Keby sme navyše mali osobitnú kategóriu za estetický dojem z dizajnu predmetov, charakterov a hlavne babylonských exteriérov či interiérov, odniesla by si z nej hra plné hodnotenie.

INTERFACE 9 / 10
Jednoduché a prehľadné menu, v ktorom sa môžete dosýta vyšantiť pri uspôsobovaní hry na výkon vášho počítača. Našťastie nechýba možnosť nastaviť citlivosť myši a otáčania osí pohybu alebo pohľadu tak, ako to vyhovuje vám. Defaultné nastavenia je ako v jednej z mála hier úplne dokonalé a netreba na ňom meniť nič. Azda až na uvedené osi pohybu, ale myslím to teraz inak: prostredníctvom hŕstky prakticky rozmiestnených klávesov ovládate širokú paletu pohybov princa bez najmenších problémov. Na 3rd person akciu to je celkom vzácnosť. Všade som čítal upozornenia, že prirodzená ovládacia výbava PC má vraj slabú odozvu. Hlúposť. Vyskúšal som si aj odporúčaný gamepad, je to samozrejme príjemné, no keď ho nevlastníte, nezúfajte. Myš a klávesnica ešte nepatria do šrotu. Fungujú viac než dobre.

Čo sa týka interfacu pri samotnom prelúskavaní sa hrou, nájdete tu jeden orientálne šmrncnutý obrazec v ľavom hornom rohu, ktorý vás vkusnou formou informuje o zdraví, o počte zaplnených piesočných slotov (pomocou nich manipulujete s časom) a o použitej sekundárnej zbrani. Niet čo dodať či nebodaj vytknúť.

       

Jediná výhrada z menu ponuky (to je také geniálne spojenia ako napríklad „z hľadiska globálneho aspektu“ alebo „ranné brieždenie“) sa týka bonusov. Nachádzajú sa tu artworky zo všetkých troch častí. Sú síce krásne, ale je to trochu málo. Postupne sa vám sprístupňuje aj možnosť prezerania videí, ktoré ste už videli počas hrania. Zaradovať ich do sekcie special features (hoci sú špeciálne nádherné) je ale dnes už trochu smiešne. A to je všetko. Viac bonusov tu niet. Veľmi som sa tešil na ďalšie dokumenty z tvorby, rozhovory s dizajnérmi, rekapituláciu celej trilógie, pripomenutie starých Princov, pokec s Jordanom Mechnerom... Všetky tromfy vo forme takýchto atraktívnych bonusových materiálov sa vystrieľali na DVD s druhou časťou. Je jasné, že by ich bolo zbytočné dupľovať, lebo skoro každý majiteľ Two Thrones vlastní aj Warrior Within. Ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že v tomto smere nastalo predčasné vyvrcholenie. Na DVD s treťou časťou by sa hodili omnoho viac.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Kým v predošlých odsekoch padli aj nejaké kritické slová, v tejto, podotýkam, najdôležitejšej časti hodnotenia ich už budete hľadať oveľa ťažšie. Prichádza vrchol oslavného chválospevu, onej „ódy na hravosť“.

V rámci prechádzania existuje niekoľko typov situácií, ktoré sa dynamicky striedajú. V skratke vám teraz všetky priblížim.

Dominantným prvkom sú stále súboje. Prebiehajú vo forme osvedčeného Free Form Fighting systému, kedy stvárate tie najšialenejšie kombá intuitívnym stískaním niekoľkých klávesov. Chcete sa biť jednou zbraňou či dvoma? Chcete sa odrážať od stien, otáčať okolo stĺpov, preskakovať nepriateľov, prehadzovať ich cez rímsy, váľať ich cez seba, útočiť na viacerých naraz, hádzať do nich sekery, vytrhávať im meče, kopať, sekať, bodať, podrážať ich...? Chcete? Môžete. Možností sú desiatky. Je to efektné, účinné, zábavné, vyzerá to zložito – no hlavne – robí sa to jednoducho!

        

Veľakrát je zdraviu prospešné súboju sa vyhnúť. Veď načo sa zbytočne vystavovať nebezpečenstvu, keď sa nepriateľovi dá zozadu podrezať krk. Aj takáto možnosť sa v hre nachádza, stačí trochu trpezlivosti, a potom môže prísť nečakaný útok. Ak sa k nepriateľovi nespozorovane priblížite, v príhodný moment dostanete možnosť odstaviť ho niekoľkými jednoduchými kliknutiami. Ak ich ale nenačasujete správne, stihne sa spamätať a súboju sa nevyhnete. Ak sa vám to podarí, ušetrí vám to nervy, pretože sa kvôli tomu často nemusíte konfrontovať s presilou. S víťazoslávnym úsmevom potom pobežíte bez zbytočného zdržania a ohrozenia ďalej za svojim cieľom. Taký je tichý a smrtonosný Speed Kill systém, efektná taktika, ktorou princ napodobňuje Sama Fishera. Ako by ich jedna mater mala.

Nie len nepriatelia delia princa od trónu. Sú to ešte aj jamy, priepasti, útesy, skaliská, veže a pasce. Našťastie sa pri nich nachádzajú aj rímsy, kladiny, laná, závesy, tyče, reťaze, otvory a plošinky, pomocou ktorých sa dajú všetky nástrahy prekonať. Behanie po stenách (predĺžené aj možnosťou zapichnúť na istých miestach dýku), spúšťanie, lozenie, odrážanie od múrov, vyšvihnutia, premety, saltá, skoky, kotrmelce... Viete, čo princovi ide ešte lepšie ako vykonávanie týchto šialených akrobatických pohybov? Ich spájanie do neuveriteľne pôsobivých a dlhých choreografií.

Snáď netreba pripomínať, že svoje nadprirodzené schopnosti spôsobené interakciou s Pieskami času princ nestratil. Či už v boji alebo pri akrobacii dokáže vrátiť istý časový úsek, prípadne ho výrazne spomaliť. Myslím, že je jasné, komu z dvojice princ - nepriateľ to pomáha, a komu škodí...

         

Sem tam (pokiaľ som správne počítal, tak doslova len „sem a tam“, teda dvakrát) sa nášmu hrdinovi naskytne možnosť uraziť dlhý kus svojej cesty na kolesách. Chytí sa oprát, popchne kone a nebezpečnou rýchlosťou sa preháňa ulicami Babylonu. Ide o jazdeckú minihru, v rámci ktorej princ plní funkciu vodiča aj revízora. Stará sa o smer divokej jazdy i o čiernych a dobiedzajúcich pasažierov. Z trailerov som nadobudol pocit, že pôjde o celkom nosnú časť hry, ale v reáli je toto závodenie s časom len sporadická, príjemná a dynamická vsuvka.

No a ako do tohto všetkého zasiahne ono spomínané čierne alter ego? Zlý piesočný princ stvára presne to, čo aj jeho svetlý náprotivok. S tým rozdielom, že jeho samotná podstata a prirodzenosť tkvie v násilí a zlobe, a keď ich nehucká, škodí mu to. V praxi to znamená, že mu neustále pomaly klesá životná energia, pokiaľ si ju nedopĺňa krviprelievaním a vraždením. Ak teda momentálne prevládne princova temná stránka, musíte riadne pridať do kroku, aby ste mali po ruke hromady nepriateľov, ktorých usmrťovaním sa udržiavate pri živote. Tento schizofrenický model ponúka ešte ďalšie dve výhody. Prvou je zbraň, tzv. daggertail, teda nebezpečná ozubená reťaz, pomocou ktorej okolo seba drsný princ s obľubou rozpútava pekelnú a smrtiacu víchricu krúživých pohybov. Je to veľmi zaujímavý prvok, ktorý dáva súbojom nový rozmer a náboj. Druhou výhodou prítomnosti „ďalšieho princa“ je, že vďaka tomuto dualistickému motívu rozdvojenej osobnosti autori mohli pripraviť príjemný príbeh s prvkami etických a morálnych podtextov. Miestami síce skĺzava do klišé, ale je podávaný tak šarmantnou formou, že mu (stále majúc na pamäti, že ide o rozprávku!) mileradi odpustíte a budete sa pri ňom zabávať.

Zhrnutie: nájdeme tu zábavné a komplexné súboje za dve postavy s vyváženou obtiažnosťou, zložité akrobatické kúsky, ktoré sú ale jednoducho a prirodzene ovládateľné, do toho niekoľko akčných medzihier a spestrení v podobe záprahov, Speed Kill systému, boja s veľkými nepriateľmi – to všetko v prekrásnych, dizajnérsky dokonalo zvládnutých prostrediach v atmosfére so správnou dávkou humoru i vážnosti, napätia i uvoľnenia. Báseň!

         

MULTIPLAYER
Princovia sú síce dvaja, ale telo majú len jedno, takže by multiplayer asi dosť dobre nefungoval... A za Farah by nikoho hrať nebavilo, lebo ona sa všade dostane ľahkou cestou, to len princ si musí všetko „odskákať“.

ZVUKOVÉ EFEKTY 10 / 10
A prečo konečne neudeliť aj plný počet hviezdičiek? Zvuky prostredia sú krásne, 5 reprákov stále hrá, subwoofer riadne hučí... Keby si aj náhodou za toto hra nezaslúžila sto percent, tak za dabing už určite áno. Všetko akčné dianie na monitore je sprevádzané rozprávaním Kaileeny, ktorá vám ho podáva ako pútavý príbeh. Nie je to však jediné sprievodné slovo. Užijete si aj množstvo narážok medzi hlavnými postavami, kopec ich vtipných, podpichovačných poznámok a komentárov. Hlas temného princa vám neustále bude znepríjemňovať život, neodpustí si ani jedinú štipľavú narážku. Obsahová i technická profesionalita najväčšieho rangu. Prosto audio vyžitie na hranici dnešných možností.

HUDBA 9 / 10
Oproti minulému dielu nastal výrazný posun, kedy si autori uvedomili, že elektrickými gitarami a drsnými bicími možno podtrhávajú adrenalín, ale zároveň aj ničia atmosféru prostredia. Za toto osvietenie si zaslúžia pochvalu, pretože pod jeho vplyvom hudobný doprovod od základov preorali a vrátili sa k „orientálno-ornamentálnym“ témam, ktoré sa k Babylonu dokonale hodia.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Aj táto kategória bola v recenziách, čo som čítal, podľa mňa podhodnotená. Takmer vo všetkých sa objavovali narážky na to, že je miestami dobrodružstvo perzského princa frustrujúce. Prešiel som hru na strednej obtiažnosti za niečo vyše 10 hodín a frustrovaný som nebol ani raz. Ak som nebodaj aj nejakú pasáž opakoval po tretíkrát, bral som to ako príjemnú výzvu. Nervné akrobatické úseky a ťažko zdolateľní nepriatelia ako vo Warrior Within sa v Two Thrones nenachádzajú. Inak povedané, TT je ľahšie ako WW (bébé). Nadrozmerná háveď či veľkí bossovia ponúkajú len príjemné a atraktívne spestrenie. Stačí prísť na nejakú fintu, ako ich zdolať, poprípade zistiť, voči akým ťahom sú imúnni, a tie potom chvíľu nepoužívať.

         

Ukladane pozícii prebieha iba na vopred určených miestach s fontánkou, ale je ich dosť a sú rozmiestnené prirodzene, teda po náročnejšom súboji, po nebezpečnej pohybovej pasáži, prípadne po kombinácii ich kratších variant. A keď aj nedajbože chcípnete, veľakrát sa zjavíte na automatickom checkpointe neďaleko od miesta, kde sa vám niečo nepodarilo. A to nemám na mysli „sejvovaciu“ fontánkou, ale regulérny check-point! Rozdiel medzi onými dvoma spôsobmi ukladania je v tom, že toto check-pointové miesto nemôžete neskôr manuálne loadnuť, pokiaľ z hry vyskočíte medzi dvoma seve-pointami (ale to asi často neurobíte, že?).

Z každého nepriateľa vypadávajú zásoby piesku, ktorý navyše nájdete aj v niektorých škatuliach, truhliciach a vázach, takže máte takmer neustále možnosť pretočiť čas, vrátiť krok či dva späť a skúsiť chybnú akciu znovu. Treba si uvedomiť, že to je luxus, ktorého sa vám v iných hrách nedostáva. Nachádza sa tu aj niekoľko tajných miest, kde sa dá zvýšiť maximálna hodnota zdravia, takže ak máte oči otvorené, dokážete vášho hrdinu stále zdokonaľovať. Keď si to všetko spočítate, je nezmysel vyčítať hre, ako to veľakrát iní recenzenti robia, že sa vám sem tam niečo nepodarí. O to predsa ide, prekonať to! Veď Princ je akčný titul, istá miera zručnosti a postrehu sa predsa pri jeho hraní predpokladá. Kto si myslí, že by sa ním malo dať prejsť bez najmenšieho zádrheľu ako rozpáleným nožom cez prihrievané maslo, má podľa mňa chybné očakávania. A v neposlednom rade je obtiažnosť voliteľná, takže na najľahšom stupni je dokonale prispôsobená aj menej zdatným hráčom alebo takým, čo majú málo času či trpezlivosti. Len sa nesmú hanbiť easy mód zapnúť. Tým, ktorí túžia po náročnom dobrodružstve, zostáva možnosť hard. Sami iste uznáte, že väčšiu variabilitu si už nemožno žiadať a sťažovať sa nemá zmysel.

Nepriatelia reagujú úplne dostačujúco. Síce vás nevidia, keď ste len o jednu úroveň nad alebo pod nimi, čo navodzuje dojem, že nemajú veľký „rozhľad“. Ale je to prirodzená súčasť dizajnu levelov dobre prispôsobeného aj na tichú elimináciu. Keď sa navzájom mlátite, vedia efektne odraziť vaše kombo, či potrápiť vás s blokovaním ich série úderov. Ak sa nevyhnete zraku lukostrelcov, vedzte, že vám dajú zabrať a budú vás naozaj neúnavne zostreľovať. Keď útočíte na niekoho z väčšej party, jej ďalší členovia nestoja a nečakajú ako tupci, kým skončíte, no neustále vás zo strán obťažujú. Takže schopnosti princa loziť po stenách, odrážať sa od nepriateľov, preskakovať cez nich, otáčať sa okolo stĺpov či útočiť na viacero strán naraz sú neoceniteľné a mali by patriť do invenára kúskov, ktoré pravidelne využívate. Prosto nepriatelia sú dosť tuhí na to, aby ste po ich zdolaní mali dobrý pocit z plánovaného prepadu alebo z hrdinského súboja, ale nie zas natoľko tuhí, aby ste každých 15 minút mlátili klávesnicou do monitora (aj keď to sa dá asi spraviť len raz). Keď je hra, ktorá si zaslúži byť za zdravú náročnosť pochválená, tak je to posledný diel Princa. Predminulý bol trochu ľahký, minulý zas priťažký. Tento je akurátny!

          

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Čo dobré si teda priniesol princ z prvého dobrodružstva? Humor, atmosféru a schopnosť manipulovať s časom. Počas druhého sa zas priučil Free Form Fighting systému a novým akrobaciám. V poslednom to všetko spája, zdokonaľuje, ešte viac rozširuje škálu pohybov, pridáva Speed Kill systém, jazdu na koni a možnosť hrať za dve postavy. Ako to všetko dokopy funguje? Vzniká podmanivá atmosféra a nadpriemerná hrateľnosť zastrešená kvalitnou značkou rokmi overenej série. Presne to robí z Prince of Persia: The Two Thrones jeden z najlepších súčasných akčných titulov na trhu, pričom má spomedzi nich oprávnené ambície zasadnúť na kráľovský trón... či dva.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  4. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  5. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  6. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  7. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  8. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  1. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  2. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  3. Od septembra opäť po starom
  4. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  5. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  6. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  7. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  8. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  9. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  10. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 534
  2. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 3 841
  3. Od septembra opäť po starom 2 239
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 838
  5. Ako sme jazdili v socializme 1 695
  6. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 585
  7. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 260
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 198
  9. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 169
  10. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 1 124

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Gašpar zdržuje. Kočnerovho policajta neriešia

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

DOMOV

Košičanku pustili z letiska v Burgase po dvoch dňoch

Pas jej priviezla dobrovoľníčka, ktorá prípad zachytila v médiách.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

Neprehliadnite tiež

Nie je za tým len ideológia. Veda vysvetľuje, čo spraví z ľudí teroristov

Islamský štát prehrá, zhodujú sa vedci. Na otázku, či tým hrozba pominie, hovoria jednoznačné nie.

NASA má plán, ako zachrániť planétu pred výbuchom supersopky

Americký úrad navrhol spôsob, ako by sa dalo zachrániť ľudstvo.

Ako zanikla záhadná kultúra na Veľkonočnom ostrove

Polemika zástancov prudkého ekosociálneho rozvratu a pomalšie účinkujúcich vplyvov míňa podstatu. Pôsobilo oboje.