Chrípka už vyčíňa - na virtuálnej Zemi

Každý obyvateľ Spojených štátov má svojho dvojníka. Dvojník cestuje každé ráno do práce, cez deň má pracovné stretnutia, na obed je v reštaurácii, neskôr vyzdvihne deti zo škôlky a večer možno zájde do kina. A niekde počas svojho bežného pracovného dňa ..

Simulácia Zeme v amerických superpočítačoch sa snačí čo najpresnejšie modelovať, ako často každý z nás cestuje, s koľkými ľuďmi sa stretáva a od koľkých by sa mohol chrípkou nakaziť. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP

Každý obyvateľ Spojených štátov má svojho dvojníka. Dvojník cestuje každé ráno do práce, cez deň má pracovné stretnutia, na obed je v reštaurácii, neskôr vyzdvihne deti zo škôlky a večer možno zájde do kina. A niekde počas svojho bežného pracovného dňa sa nakazí chrípkou.

Špičkové vládne laboratóriá v americkom Los Alamos, kde prebiehajú napríklad zložité simulácie jadrových výbuchov, sa v týchto mesiacoch zaoberajú novou úlohou. S pomocou superpočítačov sa vedci snažia realisticky nasimulovať priebeh globálnej epidémie chrípky a zistiť, koľko ľudí by postihla a ako by bolo možné straty na životoch znížiť.

Simulácia v rámci programu EpiSims má podľa časopisu Wired bezprecedentné rozmery: programátori totiž vytvorili model jednotlivých amerických miest, v ktorom sú presne vyznačené nielen všetky cesty a železnice, obytné štvrte, nemocnice či školy, ale svojho virtuálneho zástupcu má aj každý obyvateľ. Systém tak minútu po minúte sleduje, s koľkými ľuďmi prichádza pôvodca chrípky do kontaktu, ako sa od nich šíri nákaza ďalej a ako rýchlo dosiahne epidemické rozmery.

Superpočítač s tristo procesormi, ktorý na simulácii chrípkovej epidémie pracuje, dokáže za necelých 24 hodín namodelovať priebeh epidémie na území celého štátu počas jedného roku po odštartovaní nákazy. Hlavným zmyslom simulácií je určiť, aké opatrenia by boli v boji proti epidémii najúčinnejšie. Simulácie sa preto neustále opakujú, vždy s inými scenármi reakcie vlády: pri niektorých sú okamžite zatvorené školy, divadlá i kiná, iné testujú účinnosť masového alebo výberového očkovania.

Jedným z prvých výsledkov simulácie bolo zistenie, že v modernom svete už neplatí tradičná epidemiologická poučka o "superšíriteľoch", relatívne malej skupine osôb, ktoré veľa cestujú a majú hlavnú zásluhu na rýchlom rozšírení choroby. Dnes totiž už k "superšíriteľom" patrí až 80 percent populácie - väčšina ľudí má každý deň kontakt s veľkým množstvom iných osôb a šíreniu epidémie tak už nemožno zabrániť len izolovaním malej skupiny ľudí.

Počítačové modely tiež ukázali, že na rozdiel od všetkých doterajších pandémií sa nová chrípková vlna už nebude šíriť z jedného konca kontinentu na druhý, ale vďaka obľúbenosti leteckej dopravy zasiahne krátko po rozšírení v jednej oblasti naraz všetky veľké mestá a z nich sa potom rozšíri na vidiek.

Najprekvapujúcejším výsledkom stoviek simulácií je však podľa časopisu Scientific American zistenie, že je prakticky jedno, aké opatrenia úrady prijmú: masové očkovanie, okamžité uzavretie škôl, monitorovanie telesnej teploty ľudí na letiskách či celoplošná karanténa, všetky opatrenia sú prakticky rovnako účinné. Jediným kľúčovým faktorom rozhodujúcim o rozsahu epidémie je rýchlosť reakcie úradov - ak zasiahnu až po desiatich dňoch, situácia bude výrazne horšia, ako keby konali už po siedmich či po štyroch.

Problémom je, že rýchla reakcia na planý poplach môže byť rovnako nebezpečná ako neskorá reakcia na skutočné nebezpečenstvo. V roku 1976 americká vláda rozhodla o masovom očkovaní celej populácie po tom, ako na nový typ chrípky zomrel v nemocnici prvý človek. Chrípka sa však nerozšírila a prvá obeť zostala aj poslednou - ďalších 32 ľudí však zomrelo na následky komplikácií spôsobených práve očkovaním, kým bolo zastavené.

Počítačoví vedci tvrdia, že tentoraz sme vďaka ich modelom na epidémiu lepšie pripravení: pri jej prvých náznakoch dokážu v priebehu niekoľkých hodín dostatočne presne predpovedať, ako rýchlo sa bude šíriť. Model by tiež mal vedieť politikom poradiť, v ktorých mestách treba sústrediť zásoby liekov, alebo napríklad či má zmysel poslať zdravotníkov do najviac postihnutej oblasti, alebo ich bude čoskoro treba inde.

Lacnejšia simulácia: sledujte bankovky

Presnosť počítačovej simulácie závisí najmä od presnosti vstupných dát - v prípade simulácie pandémie sú kľúčové informácie o tom, ako sa ľudia typicky pohybujú v rámci miest, štátov i medzi kontinentmi.

Vedci preto skúmajú aj mnohé netradičné možnosti, ako by bolo možné takéto dáta získať. Nemeckí vedci spolu s americkými kolegami napríklad nedávno vytvorili samostatný softvér, ktorý predpovedá šírenie epidémie chrípky na základe dát z amatérskej webovej stránky www.wheresgeorge.com. Tá totiž sleduje pohyb dolárových bankoviek po svete: ľudia najskôr číslo svojej bankovky zaregistrujú na webe a potom sledujú, či jej výskyt ohlási niekto iný na inom mieste (na bankovku väčšinou aj priamo napíšu adresu webu, kde treba jej pohyb ohlásiť). V súčasnosti je takto zaznamenaný pohyb už viac než 50 miliónov bankoviek a vedci zistili, že ich dráhy sa okrem iného presne kryjú s hlavnými leteckými trasami. Domnievajú sa preto, že dáta môžu poslúžiť aj na predpoveď, ktorými cestami bude najrýchlejšie putovať chrípkový vírus.

Vedci z kalifornskej univerzity zasa v súčasnosti skúmajú, či by pri predpovediach epidémie nemohli pomôcť aj počítačové hry. Zaujala ich totiž pandémia, ktorá v septembri neočakávane vypukla vo fiktívnom svete internetovej počítačovej hry World of Warcraft - chorobe vtedy podľahli desaťtisíce virtuálnych postáv a tak môžu byť poučné napríklad stratégie, akými sa menšina hráčov dokázala kontaktu s infikovanými vyhnúť.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Malé knedličky, veľké dojmy
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  5. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  9. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  10. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 647
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 643
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 592
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 600
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 119
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 806
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 865
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 259
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 972
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 2 603

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

Neprehliadnite tiež

Lieči sklerózu multiplex: Pacienti sa niekedy uchyľujú až k nebezpečným alternatívam

Liečba na mieru sa postupne stáva medicínskym trendom, tvrdí pre SME slovenský lekár a neurovedec Tomáš Kalinčík.

Google pomôže veľkým webom moderovať diskusie

Moderátori nebudú musieť čítať tisíce príspevkov. Na problémové texty ich upozorní počítačový automat.

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop