Každý telefonujeme inak – napríklad aj v závislosti od toho, či sme introverti alebo extroverti. Extrovert (vľavo) drží pri telefonovaní hlavu vzpriamene, vyžaruje z neho sebavedomie a postojom tela signalizuje, že necíti nijakú potrebu, aby sa za telefonovanie svojmu okoliu ospravedlňoval.Naproti tomu introvert (vpravo) si pri zazvonení telefónu hľadá aspoň myslený kúsok súkromia a gestami i postojom okolo seba vytvára ochrannú zónu, uzatvára sa do seba. Hlavu má zväčša sklonenú k telefónu, môže chodiť v kruhu, zastavovať sa a opäť kráčať. Ak má možnosť, posadí sa na lavičku, otočí sa telom od ľudí alebo vojde do starej telefónnej búdky. Takýto užívateľ často používa pri telefonovaní obe ruky – v jednej drží telefón a ďalšou si zakrýva druhé ucho pred skutočným alebo symbolickým ruchom z okolia. (Zaujímavé je, že Japonci si zvyknú druhou rukou pri telefonovaní zakrývať nie uši, ale ústa pred pohľadmi okolia.) FOTO – MOTOROLA
Dosah mobilnej komunikácie na život človeka sledovala v ôsmich mestách v Ázii, Európe a Severnej Amerike Sadie Plantová z univerzity v Birminghame v rámci výskumu, ktorý si objednala americká Motorola. Výsledkom je štúdia On the Mobile, podľa ktorej má mobilný telefón na náš život oveľa väčší účinok, ako si zatiaľ uvedomujeme.
Mobil ide do spoločnosti
Mobilné telefóny nám dodali pocit bezpečia: priatelia a pomoc sú stále na dosah ruky, nikdy nezostávame úplne sami. Ale aj sám telefón sa už pre nás stal priateľom, ktorý nás ochráni od nudy a osamelosti, na prázdnej železničnej stanici rovnako spoľahlivo, ako uprostred živej spoločnosti. „Ak prídem na stretnutie, kde nikoho nepoznám, získam trochu času tým, že sa chvíľu hrám s mobilom,“ uviedol britský podnikateľ typickú „alternatívnu“ funkciu telefónu, ktorú mnohí z nás nevedomky využívajú. Mobil je pritom rovnako vhodný aj v opačnej situácii – ak sa chcete dištancovať od okolia a zabrániť ostatným, aby sa s vami pokúšali nadviazať rozhovor, nie je nič ľahšie, ako zahĺbiť sa sústredene do vyťukávania nezmyselnej esemesky a tváriť sa pritom, že riešite neodkladný problém vo svojej firme.
Mobilný priateľ nás nenechá v kaši, ani keď skutočný priateľ mešká na schôdzku – vtedy je vhodná chvíľa na usporadúvanie čísel v adresári, prezeranie starých esemesiek, otestovanie hier a skúmanie rôznych funkcií. „Keď mám mobilný telefón, je oveľa menšia pravdepodobnosť, že zostanem niekde len tak stáť a pozerať okolo seba – trebárs na kvitnúcu čerešňu,“ povedal jeden z respondentov výskumu z Tokia. „Nezostanem už niekde len tak sám, so svojimi myšlienkami.“ Rozhodnite sa sami, či je to výhoda alebo nevýhoda.
Mobil dodáva pocit bezpečia, ale zároveň odstraňuje z nášho života mnohé prekvapenia a umožňuje odkladať rozhodnutia na poslednú chvíľu. Ak budem meškať, zavolám ti. Uvidíme sa zajtra poobede, ešte sa ti ozvem. Aj táto minca má pritom dve strany – žiadne stretnutie nie je isté, kým sa naozaj neuskutoční, lebo všetci majú do poslednej chvíle možnosť zavolať vám a schôdzku zrušiť alebo odložiť.
Mobil, symbol mužnosti
Máloktorého návštevníka barov to prekvapí: muži podľa zistenia vedcov využívajú mobilný telefón nielen na komunikáciu, ale aj na prezentovanie svojho statusu a dokonca mužnosti – vlastníctvo najmodernejšieho mobilu je pre nich psychosexuálnym elixírom na dušu. Ak majú ich priatelia modernejší alebo krajší mobil, cítia sa zahanbení. V chudobnejších oblastiach sveta, napríklad v pakistanskom Pešavare, sa dokonca muži na verejnosti ukazujú s napodobeninami mobilných telefónov, aby zmiernili svoj spoločenský hendikep. (Zaujímavé je, že tendencia spájať svoje spoločenské postavenie s cenou mobilu je podľa výskumu zjavná ešte u jednej skupiny ľudí – u prostitútok.)
Sadie Plantová v londýnskych kaviarňach zisťovala, v akých situáciách ľudia vyťahujú svoj mobil z vrecka a vystavujú ho na obdiv ostatným pred sebou. Najčastejšie sa mobil objaví na stole, pri ktorom sedia dvaja muži: odráža to typickú súťaživosť medzi jedincami mužského pohlavia; ak má mobil vytiahnutý len jeden muž, symbolizuje to jeho dominanciu v páre. Menej často muži vyťahujú mobil, ak sedia za stolom so ženou.
Najmenšia tendencia vystavovať svoj mobil je badateľná pri dvojici žien, na rozdiel od mužov sa tu navyše menej objavuje jediný telefón ako symbol dominancie jednej z partneriek; ak totiž jedna žena vytiahne svoj mobil, druhá jej správanie pravdepodobne napodobní.
Naproti tomu, ak sedí žena v reštaurácii či bare sama, pravdepodobnosť, že jej telefón poputuje z kabelky čo najskôr na stôl, je ešte vyššia, než pri dvojici mužov. „Nie som sama – som predsa so svojím mobilom,“ to je podľa vedcov podvedomá a celkom pochopiteľná motivácia takéhoto správania.
Symbolom určitého statusu však nemusí byť len sám mobil – medzi teenagermi sa môže blysnúť aj ten, kto má mobil zaujímavo ozdobený, kto má v pamäti najviac „cool“ esemesiek a najzaujímavejšie kontakty v adresári, alebo ten, kto nemá na mieste posledných desiatich hovorov zaznamenané telefonáty rodičov, ale výhradne kamarátov (samozrejme, najlepšie opačného pohlavia).
Mobil osloboditeľ
Mnohí rodičia kupujú svojim deťom telefón, lebo dúfajú, že im to umožní lepšiu kontrolu nad svojimi potomkami. V skutočnosti je mobil všade na svete prostriedkom, ktorý umožňuje mladým väčšiu samostatnosť a tiež „kontakty s ľuďmi, ktorí by sa mojim rodičom určite nepáčili“. V Pakistane vyvoláva medzi mnohými rodičmi zdesenie predstava, že ich deti môžu telefonovať, s kým chcú, a nadväzovať nové známosti bez ich súhlasu. Ako vyhlásil jeden mladý tam žijúci Afganec: „Poznám dievčatá, ktoré majú mobily, ale myslím, že to sú zlé dievčatá. Rozprávajú sa totiž s chlapcami.“
Mobil nás čiastočne „oslobodzuje“ aj od povinnosti či potreby hovoriť pravdu. Odhliadnuc od možnosti zatajiť pri telefonovaní miesto, kde sa nachádzame, množstvo ľudí vo výskume uviedlo, že do mobilného telefónu sa im ľahšie klame o svojich pocitoch a zámeroch. Veľké množstvo ľudí si zaobstaralo druhý mobil, aby mohli telefonovať so svojimi milenkami a milencami bez rizika odhalenia. Pre sukničkárov však má mobil aj svoje negatíva. „Rád by som si vypol telefón, keď idem s niekým do postele,“ povedal biznismen žijúci momentálne ďaleko od domova, „moja žena by však mohla mať pocit, že som jej neverný, keď sa mi nemôže dovolať.“
Čo jedného oslobodzuje, iného uväzňuje. Počas výskumu sa množstvo teenagerov vyjadrilo, že by „bez mobilu umreli“. Jedna tokijská predavačka uviedla, že pokiaľ je to možné, zásadne sa vyhýba suterénom budov, pretože tu je vždy slabý signál. Iná školáčka je zasa hrdá na prezývku „wan ko girl“ (foneticky z anglického „one call girl“ – dievča na „jedno zavolanie“) – odpovedá totiž na všetky telefonáty už po prvom zazvonení.
Ukazujete ešte ukazovákom?
„Tak, ako pevné telefónne siete prišli v momente, keď bolo potrebné organizovať vznikajúce veľkomestá a unifikovať národy, mobily prichádzajú do éry mobility – do éry, keď ľudia viac ako kedykoľvek predtým cestujú do práce alebo za oddychom, ale aj utekajú za bezpečím,“ píše Sadie Plantová. Mobily nemenia zvyky len vo vyspelých štátoch. Obyvatelia miest v Číne či Bangkoku môžu vďaka nim udržiavať kontakty s príbuznými, ktorých zanechali na vidieku. V mnohých afrických štátoch zasa vznikajú vďaka mobilným telefónom verejné telefónne stanice tam, kde sa predtým muselo k najbližšiemu telefónu cestovať niekoľko dní.
Mobilné telefóny sú tu s nami len niečo vyše jedného desaťročia, ale už teraz menia aj spôsob, ako používame naše telo. V Japonsku, kde je bežné nielen esemeskovanie, ale aj písanie dlhých e-mailov cez mobil, vznikol termín „palcová generácia“. Mladí ľudia totiž palcom neustále niečo do mobilu vyťukávajú a palec sa tak pre nich stáva dominantným prstom na ruke: používajú ho namiesto ukazováka pri stláčaní zvončeka pri dverách a dokonca ním ukazujú na predmety.
Vyskúšajte si to – uvidíte, že vám to nebude pripadať až také neprirodzené.
Autor: Richard Havroš