Nové okuliare pre Hubbleov teleskop

Vesmírna údržba


Zrážka kométy Shoemaker-Levy 9 s Jupiterom v júli 1994. FOTO – NASA




Astronaut Richard Linnehan (vľavo) prisúva z raketoplánu solárny článok Johnovi Grunsfeldovi, ktorý stojí na Hubbleovom teleskope.



FOTO – REUTERS/NASA TV

Hubbleov teleskop je veľkou pýchou americkej NASA a je prirodzené, že prístroj je cieľom mnohých a pravidelných návštev raketoplánov. Astronauti ho navštevujú minimálne každé tri roky, aby vymenili gyroskopy, elektroniku a ďalšie citlivé inštrumenty, ktoré sa v kozmických podmienkach pomerne rýchlo opotrebujú. Takmer pri každej oprave sa na ďalekohľade čo-to vylepší, aby jeho „oko“ zazrelo čo najviac zo skrytých zákutí vesmíru.

Azda najdôležitejšou z návštev, ktoré sa oficiálne nazývajú „servicing missions“, bola prvá STS-61 v decembri 1993. Ako je už všeobecne známe, ihneď po vypustení teleskopu na obežnú dráhu, zažili členovia tímu veľký šok; videl zahmlene a neposkytoval čistý, ostrý obraz, ako sa očakávalo. Príčinou chyby bolo nesprávne vybrúsené hlavné zrkadlo ďalekohľadu. Technicky povedané, zrkadlo nesústreďovalo všetky svetelné lúče do jedného bodu a okolo každého objektu astronómovia videli tzv. halo (akúsi svätožiaru, akú občas vidno okolo Mesiaca, keď je mierne hmlisté počasie).

Práve STS-61 mala „šedý zákal“ teleskopu odstrániť nainštalovaním „vesmírnych okuliarov.“ Pri tejto misii sa technikom NASA podarilo nielen odstrániť pôvodnú chybu zobrazovania, ale po nainštalovaní dodatočných zariadení „videl“ Hubbleov teleskop oveľa lepšie, ako keby pôvodná optická zostava fungovala tak, ako bolo naplánované. V priebehu krátkeho času priniesol niekoľko, vskutku neočakávaných a vzrušujúcich objavov.

Zatiaľ poslednou „servicing mission“ je STS-109. Raketoplán Columbia po odklade na svoju 11-dennú misiu odštartoval z Mysu Canaveral na Floride 1. marca. Prvá z piatich plánovaných vychádzok do voľného kozmického priestoru sa uskutočnila v pondelok 4. marca ráno. Pri tomto výstupe dvojica astronautov John Grunsfeld a Rick Linnehan vo výške 560 kilometrov nad Saharou na Hubbleovom vesmírnom teleskope ukotvenom v nákladnom priestore raketoplánu vymenila solárne panely, ktoré zabezpečujú energiu pre prístroje.

„Zdar, Mr. Hubble, prišli sme ti dodať trochu šťavy,“ počuli v riadiacom stredisku v texaskom Houstone Grunsfeldov veselý hlas. Tento let raketoplánu sa vôbec nesie v znamení všeobecnej veselosti, pretože Houston spustil posádke budíček za tónov Mozartovej hudby o niekoľko hodín skôr, ako bolo naplánované.

Chirurgický zákrok na obežnej dráhe

Po tejto oprave by mal teleskop zvýšiť svoju rozlišovaciu schopnosť takmer desaťnásobne, na čo sa astronómovia nesmierne tešia. Takéto radikálne zlepšenie výkonnosti ďalekohľadu má zabezpečiť špeciálny prístroj Advanced Camera for Surveys (ACS).

Vesmírny servis bude NASA stáť 172 miliónov dolárov. Okrem modernizácie optického systému a výmeny solárnych panelov astronauti opravia chladiaci systém pre infračervenú kameru, ktorá je už tri roky nefunkčná a vynesú HST na vyššiu obežnú dráhu. Tá by mala zabezpečiť dlhšiu životnosť tohto vesmírneho observatória.

Ďalšia „servicing mission“ by sa mala uskutočniť až v roku 2004, keď sa na teleskop nainštaluje doteraz najvýkonnejší ultrafialový detektor a nová širokopásmová kamera Wide Field Camera 3 (prevažná väčšina obrázkov, ktoré sa v médiách objavili, bola nasnímaná podobnou kamerou WFC2).

NASA naplánovala životnosť Hubbleovho teleskopu do roku 2010. Observatórium váži (na Zemi) viac ako 11-tisíc kilogramov a je asi dvakrát väčšie ako priemerný traktor (13,2 x 4,2 metra). V súčasnej výške našu planétu obehne raz za 96 minút rýchlosťou 27 200 km/h. Priemer hlavného zrkadla ďalekohľadu je 2,4 metra.

Teleskop bol pomenovaný podľa amerického astronóma Edwina Powella Hubbleho (1889–1953). Ten na základe pozorovaní pomocou 2,5-metrového optického ďalekohľadu na Mt. Wilson ako prvý zistil, že za hranicami našej galaxie – Mliečnej cesty – sa nachádzajú iné galaxie, ktoré sú v priestore rovnomerne rozdelené. Hubble sa pokladá za pôvodcu myšlienky rozpínania vesmíru po Big Bangu. Zákon, ktorý nesie jeho meno (Hubbleov zákon, 1929), v astrofyzike v princípe hovorí, že čím je od nás galaxia ďalej, tým rýchlejšie sa pohybuje.

Hubble testuje univerzálnosť prírodných zákonov

Z vedeckého hľadiska je úlohou Hubbleovho teleskopu štúdium zloženia, fyzikálnych charakteristík a dynamiky vesmírnych objektov, od blízkych planét a telies v medziplanetárnom priestore až po najvzdialenejšie objekty, ako sú kvazary, pravdepodobne zárodky galaxií na hranici viditeľného vesmíru. Okrem toho prináša nové pohľady na správanie sa hmoty v extrémnych fyzikálnych podmienkach, ako sú zrážky galaxií, čierne diery alebo gigantické oblaky medzihviezdneho prachu a plynu.

Údaje z tohto observatória nám azda pomôžu zistiť, či sú fyzikálne zákony rovnaké všade vo vesmíre a či sa (ne)menia s časom. Hubbleov teleskop bezpochyby radikálne a navždy zmenil náš pohľad na vesmír v jeho častiach aj ako celok. Poskytol nám definitívny dôkaz, že vesmír expanduje, rozpína sa, prinajmenšom v nami pozorovanej časti. Potvrdil existenciu supermasívnych čiernych dier v jadrách galaxií, ktoré predpovedali teoretickí fyzici. Prvýkrát priniesol a neustále prináša snímky tzv. protogalaxií, zárodkov galaxií, tak ako vyzerali v počiatkoch vesmíru pred viac ako 10 miliardami rokov.

Vedci mali prostredníctvom Hubbleovho teleskopu možnosť v priamom prenose sledovať unikátny jav, ktorý nemá v dejinách astronómie obdobu – zrážku kométy Shoemaker-Levy 9 s Jupiterom v júli 1994. Štúdium tejto zrážky je nesmierne dôležité aj preto, že podobná apokalypsa sa môže udiať (a s matematickou istotou sa v budúcnosti aj udeje) aj na Zemi.

Hubbleov teleskop získal prvú mapu najvzdialenejšej planéty slnečnej sústavy, Pluta, monitoruje atmosférické podmienky na ostatných planétach a odhalil miesta zrodu nových hviezd v našej galaxii aj v najbližšej galaxii Veľkom Magellanovom mraku. V júli 1997 zachytili jeho detektory obrovský výtrysk horúceho plynu široký takmer 160 miliárd kilometrov z explodujúcej, „umierajúcej“ hviezdy. V záznamoch HST si môžeme pozrieť aj náš vlastný hviezdny osud – zánik Slnka o necelých 7 miliárd rokov.

Kamery Hubbleovho teleskopu nám poskytli obrázky tých najbizarnejších vesmírnych objektov fantastických tvarov a farieb, ktoré sú ďaleko za hranicou našej predstavivosti. Umenie vystavené v kozmickej galérii HST predstihuje všetky obrazy vytvorené počas celej histórie civilizácie. Uvidíme, čím nás toto unikátne lietajúce vesmírne observatórium prekvapí v novom tisícročí.

MICHAL ŠERŠEŇ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Aký bol šampionát v Rusku? Plný sexizmu, politiky a simulovania

Prinášame najzaujímavejšie momenty z MS 2018 vo futbale.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Odsúdili vás? Staňte sa rovno primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.

Neprehliadnite tiež

Austrálsky Černobyľ láka turistov, výstrahy ignorujú

Na varovania nedbali, kým ľudia nezačali umierať.

Podcast Klik

Klik: Facebook dostal vysokú pokutu, ktorú si ani nevšimne

Prehľad technologických správ.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 10 230
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 440
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 193
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 549
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 187
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 573
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 494
  8. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 4 248
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 816
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 350